Kováčikovi pri dovolaní pomohla Tódová a Záleská

Dušan Kováčik bol právoplatne odsúdený za prijatie úplatku vo výške 50-tisíc eur za zásah v prospech prepustenia Ľubomíra Kudličku. Pripomeňme, že Kudlička je označovaný za šéfa mafiánskej skupiny takáčovcov.

Kováčik mal dať pokyn dozorujúcej prokurátorke, aby nepodávala sťažnosť proti rozhodnutiu súdu o jeho prepustení z väzby. Okrem toho súd uznal jeho vinu aj v prípade vynášania utajovaných informácií týkajúcich sa prípravy vraždy vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu.

Najvyšší súd mu za to vymeral trest v trvaní osem rokov nepodmienečne v ústave s minimálnym stupňom stráženia, čím zmiernil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktorý ho pôvodne odsúdil na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku.

Sudkyňa ŠTS Pamela Záleská pôvodne Kováčika odsúdila na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku, no odvolací súd v jej rozhodnutí našiel podstatné chyby. Sudkyňa neumožnila Kováčikovi prečítať jeho výpoveď, nevykonala všetky potrebné dôkazy a uložila neprimeraný trest.

Úspešné dovolanie spustilo rôzne dezinterpretácie

Po právoplatnom odsúdení Kováčika podal v jeho prospech dovolanie minister spravodlivosti Boris Susko a v jeho prípade videl také závažné pochybenia, že sa rozhodol v rámci podaného dovolania uplatniť svoju právomoc prerušiť výkon rozhodnutia. Od tohto momentu sa Dušan Kováčik pohyboval na slobode.

Najvyšší súd SR vyhovel podanému dovolaniu a zrušil právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom s konštatovaním, že došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného, a prerušil mu výkon trestu. Porušenie zákona bolo podľa súdu prítomné nielen od samotného začiatku trestného konania, ale naprieč celým súdnym konaním.

Vo verejnosti sa okamžite začali šíriť dezinterpretácie rozhodnutia v dvoch hlavných smeroch.

Kováčik nie je nevinný a sudcovia nevytvárajú mafiánsky štát

Prvým je tvrdenie, že úspešné dovolanie preukázalo Kováčikovu nevinu. Tvrdí to predseda vlády Robert Fico, ktorý verejne vystupoval v prospech bývalého špeciálneho prokurátora a bol prítomný aj na súdnom pojednávaní.

Najvyšší súd SR v žiadnom prípade nekonštatoval Kováčikovu nevinu, ale iba to, že celý proces musí prebehnúť nanovo a vina alebo nevina sa bude dokazovať od počiatku.

Hovorkyňa súdu Alexandra Važanová špecificky uviedla, že „rozhodnutie o dovolaní v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana K. nepredstavuje hodnotenie viny alebo neviny, ale procesný krok, ktorý vyplýva z právomoci Najvyššieho súdu".

Opakované vyjadrenia premiéra Fica pri tejto formulácii sú preto zavádzajúce. Na tlačovej konferencii strany predstaviteľov strany Smer-SD bolo toto tvrdenie korigované v tom zmysle, že sa na Dušana Kováčika musí hľadieť ako na nevinného (prezumpcia neviny), pretože bol dovolacím súdom zrušený právoplatný rozsudok o jeho vine.

Druhá dezinterpretácia dovolania sa pohybuje v rovine pochybností o tom, či súd konal zákonne a mal dostatočné dôvody na konštatovanie porušenia zákona. Tento naratív šíria niektoré médiá a verejne známe osoby, pričom jeho podstatu možno zhrnúť do vyjadrení novinára Šimona Žďarského a politológa Radoslava Štefančíka.

Žďarský nerozumie, prečo je neprípustné, ak v trestnom konaní o osobe rozhoduje zaujatý policajt, a podľa jeho vyjadrenia je rozhodnutie súdu z hľadiska odôvodnenia iba „opakovanie dôvodov ako zo smeráckych tlačoviek“.

Štefančík doplnil potrebu verejne pomenovať sudcov, ktorí rozhodli o dovolaní, „aby sme vedeli, kto to bol a či náhodou nie sú nejakým spôsobom napojení alebo poprepájaní s niekým a s niečím, lebo to skutočne zaváňa takým tým prehlbovaním mafiánskych štruktúr na Slovensku“.

Žďarský aj Štefančík namiesto prezentovania faktov – na ktorých pochopenie je, samozrejme, potrebné právne vzdelanie – prezentovali rôzne dojmy a fikcie o tom, že sudcovia rozhodli mimo právneho rámca. Nie je neobvyklé, že ak niekto nerozumie odbornej problematike, nevie ju ani správne interpretovať, no osoby pôsobiace v mediálnom priestore by mali dbať na korektné informovanie.

Obhajoba namietala zaujatosť všetkých

Najvyšší súd SR pri dovolaní konštatoval porušenie zákona v neprospech odsúdeného Kováčika preto, že bol porušený zákon, najmä z hľadiska práva na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby súd bol nezávislý a nestranný.

Porušené boli aj základné zásady trestného konania, ktoré zabezpečujú nestranný prístup vyšetrovateľa, ktorý obstaráva dôkazy tak v neprospech, ako aj v prospech obvineného a tieto vyhodnocuje nezávisle.

Tieto porušenia zákona namietala obhajoba Dušana Kováčika neskôr aj prostredníctvom ministra spravodlivosti a súd si tieto dôvody uznal za relevantné. Dovolací súd je totiž viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Minister Susko v dovolaní hovorí o nesprávne zistenom skutkovom stave, čo mohlo mať za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

Advokáti Erik Magál, Ján Kršiak a Jakub Križan pri dovolacích dôvodoch ako prvú uvádzajú zjavnú zaujatosť vyšetrovacích orgánov. Vyšetrovanie viedol Pavol Ďurka a dozorovým prokurátorom bol Michal Šúrek, pričom obaja sú dnes obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Pavla Ďurku vinia zo zaujatosti okrem iného aj pre uniknutú Whatsappovú komunikáciu, v ktorej hovorí o potrebe „uštvať“ Kováčika, vulgárne na neho nadáva a označuje ho ako „Moby Dicka“, pričom v tejto súvislosti používa výrazy ako „zarezať ho“ či „zabiť“.

Advokáti v tomto kontexte odôvodňujú Ďurkovo odmietanie vykonať nimi navrhované dôkazy v prípravnom konaní, čo odobril aj dozorový prokurátor Šúrek, a hovoria o jeho priamom napojení na vyšetrovateľa Čurillu, ktorý bol v Kováčikovom prípade poškodeným.

Prokurátora Šúreka vinia zo zaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, keďže predtým dozoroval prípad skupiny takáčovcov, ako aj k osobe Kováčika ako jeho bývalého nadriadeného.

Sudkyňou na hlavnom pojednávaní bola Pamela Záleská, ktorá však zároveň rozhodovala aj v prípravnom konaní o väzbe Kováčika a navyše v danom čase zatajila svoj vzťah s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá podľa obhajcov písala nenávistné články o Dušanovi Kováčikovi. Tódovú vinia aj z ovplyvňovania svedkov, keďže aktívne publikovala informácie z hlavného pojednávania, na ktoré potom odkazovali vypočúvaní svedkovia.

Členovia odvolacieho senátu 5T na Najvyššom súde SR v zložení Hatala, Štift a Kliment mali byť podľa advokátov rovnako zaujatí. Svoju zaujatosť oznámili Kliment a Hatala, pričom v Klimentovom prípade videl zaujatosť aj Ústavný súd SR, a preto bol z rozhodovania vylúčený. Hatala zas v liste adresovanom médiám označil Kováčika za „chudáčika politického väzňa“, no z rozhodovania vylúčený nebol.

Dovolací súd skonštatoval zaujatosť vyšetrovateľa aj sudcov

Predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR Martina Zeleňáková sa v ústnom odôvodnení stotožnila s dôvodmi dovolania v tom zmysle, že bol porušený zákon v neprospech Dušana Kováčika, a súd preto zrušil tak prvostupňový, ako aj druhostupňový verdikt v jeho prípade a spochybnil aj samotné vyšetrovanie.

Vec vrátil do prípravného konania a zjednodušene možno povedať, že úplne na začiatok, kde sa budú musieť všetky úkony a dokazovanie vykonať nanovo.

Dovolací senát konštatoval, že v prípravnom konaní rozhodoval zaujatý vyšetrovateľ Pavol Ďurka. Zaujatosť mala spočívať v jeho vulgárnom vyjadrovaní sa vo WhatsAppovej komunikácii medzi policajtmi, z ktorej vyplýval negatívny postoj k obvinenému, ako aj v označení prípadu ako „Moby Dick“.

Súd vyčítal vyšetrovateľovi Ďurkovi, že „ho nezaujímali reálne dôkazy ani vyjadrenia obhajoby a snažil sa zhromažďovať alebo hľadať argumenty len v neprospech Dušana Kováčika“.

Takéto konanie je z pohľadu vyšetrovateľa absolútne neprípustné. Vyšetrovateľ totiž musí byť absolútne nestranný a nezaujatý, aby mohol objektívne rozhodovať o veci. Ak uráža obvineného, nemožno hovoriť o nezaujatosti policajta. Uvedené platí rovnako v prípade, ak pre zaujatosť alebo pre politické, ideologické či iné dôvody vyhodnocuje dôkazy zásadne v neprospech obvineného.

Dané prípravné konanie potom trpí vadou, ktorá nie je odstrániteľná ani v súdnom konaní a musí byť zopakované. Preto súd vrátil vec úplne na začiatok. Jednostranné vyhodnocovanie dôkazov a ignorovanie obhajoby a jej dôkazov nemôže v žiadnom prípade zabezpečiť objektívne zistenie skutočného stavu veci.

Sudkyňu Záleskú spochybnil Najvyšší súd SR aj Ústavný súd SR

V prípade sudkyne ŠTS Pamely Záleskej dovolací súd konštatoval jej zaujatosť z dôvodu, že neoznámila stranám v konaní svoj vzťah s novinárkou Tódovou, čím im znemožnila uplatniť námietku zaujatosti. Podľa Najvyššieho súdu samotné zatajenie vzťahu sudkyne a novinárky zakladá dôvod na zaujatosť.

Sudkyni Záleskej pritom hrubé chyby v neprospech Kováčika vytkol už aj odvolací súd v proces s Dušanom Kováčikom.

K posudzovaniu jej nestrannosti sa vyjadril aj Ústavný súd SR v inom konaní, a pri sťažnosti týkajúcej sa procesu s Marianom Kočnerom, v ktorom mu Záleská zabavila majetok. Súd tu konštatoval, že je potrebné zvážiť jej vzťah s Monikou Tódovou z pohľadu nezaujatosti sudkyne a vyslovil povinnosť Záleskej vyjadriť sa k danému vzťahu, keďže tak doposiaľ neurobila.

Pre možnú zaujatosť vo vzťahu k novinárke Ústavný súd SR napokon zrušil Záleskej rozhodnutie o zaistení majetku Mariana Kočnera. Aj z pohľadu Ústavného súdu SR ide teda o problematický prvok v súdnych konaniach.

Dovolací senát napokon konštatoval zaujatosť aj pri sudcovi Hatalovi, ktorý bol členom odvolacieho senátu v prípade Dušana Kováčika. Zavážila samotná námietka zaujatosti zo strany sudcu Hatalu, ktorý sa sám vylúčil, no napriek tomu z rozhodovania vylúčený nebol, čo bolo podľa dovolacieho súdu chybné rozhodnutie.

Najvyšší súd SR tak v ústnom odôvodnení dovolania zhrnul, že zaujatí boli tak vyšetrovateľ Ďurka v prípravnom konaní, ako aj sudcovia v súdnom konaní. Ako takí nemohli objektívne a nestranne rozhodnúť o vine či nevine Kováčika a celý proces musí prebehnúť znova.

Je skutočne na zamyslenie, ako mohlo v spoločensky závažnom prípade vôbec dôjsť k takému masívnemu porušovaniu zákona na všetkých úrovniach trestného konania. Výsledkom nie je len porušenie práv obvineného a jeho možná náhrada škody, ktorú už Kováčik avizoval v sume 400-tisíc eur, ale aj zneistenie verejnosti v právny postup polície a súdov.

Podľa dovolacieho súdu totiž prebehlo celé konanie zásadne v neprospech Kováčika, a napriek tomu bol právoplatne odsúdený na vysoký trest.

Správanie a postup štátnych orgánov v prípade Kováčika poukazuje na dve možnosti.

Buď došlo k zásadnému pochybeniu na všetkých úrovniach trestného procesu pre nedostatok odbornosti, alebo zaujatosť všetkých aktérov konštatovaná Najvyšším súdom SR nebola odborným zlyhaním, ale odrážala obraz nedávnej doby, ktorá túžila po krvi osôb mediálne označených za nepriateľov štátu.

Hoci tomu mnohí neveria, v právnom štáte ma každý právo na spravodlivý súdny proces.