Organizácia v historickom prehľade opisuje ELN ako „pôvodne nacionalistické hnutie inšpirované kubánskou revolúciou“, ktoré sa spočiatku „odmietalo zapojiť do obchodu s drogami“. Postupne však militanti začali od pestovateľov koky vyberať výpalné, neskôr ponúkali ochranu a nakoniec prevzali celý rozsiahly obchod s drogami.
ELN pôsobí v Kolumbii od roku 1964, o deväť rokov neskôr však po počiatočných „úspechoch“ (dobytie mesta Simacota) na ich pozície zaútočila armáda a zdecimovala ich rady. Vo vedení pôvodných milícií boli prítomní aj predstavitelia tamojšej katolíckej cirkvi, ktorí hlásali teológiu oslobodenia. Už v roku 1999 však ELN uniesla 150 ľudí z kostola s cieľom získať výkupné.
Po týchto zločinoch začala ELN budovať infraštruktúru v západnej Venezuele, a to s požehnaním vtedajšieho prezidenta Huga Cháveza. Ten podporoval aj konkurenčné Kolumbijské revolučné ozbrojené sily (FARC), hoci sa zrážky medzi milíciami diali len na území Kolumbie.
Militanti proti režimu doma, za vládu u susedov
Aj Chávezov nástupca Nicolás Maduro pristupoval k milíciám ELN „podnikajúcim“ v drogovom sektore s istou dávkou ľahostajnosti. Po demobilizácii FARC v roku 2017 sa ELN stala hlavným hráčom na poli asymetrického boja, v prísne socialistickej Venezuele však navzdory kolumbijskému príkladu podporovala chávistickú vládu.
ELN od januára do mája tohto roka opakovane zaútočila na pozície FARC vo venezuelskom exile, pričom ako zámienku využili vraždu hrobára, ktorý militantom pomáhal zbavovať sa tiel a prekračovať hranice. Za prvých päť mesiacov roku 2025 zabila ELN 117 ľudí a ukončila tak rokovanie o „totálnom mieri“, ktorý je programom prezidenta Petra.
ELN pôsobí vo všetkých provinciách pozdĺž celej kolumbijsko-venezuelskej hranice a vo všetkých sektoroch sa venuje pašovaniu drog, výpalníctvu či ťažbe v nelegálnych baniach.
Ako podozrivý sa javil aj útok venezuelskej bolívarovskej armády z 31. januára, pri ktorom zaútočili na pozície FARC, zatiaľ čo strediská ELN ostali mimo bojovej zóny. Išlo o ďalší nepriamy dôkaz spolupráce Madurovho režimu a samozvanej národnooslobodzovacej armády.
Jedenásť miest a obcí provincie Catatumbo na spoločnej hranici tvorí pestovateľskú základňu pre 55-tisíc hektárov koky, „z ktorej sa dá vyrobiť až 400 ton kokaínu“, pripomenula InSight Crime.
„V Kolumbii sa kilogram kokaínu predáva za 1 500 dolárov, čo znamená, že produkcia kokaínu v Catatumbo môže generovať 600 miliónov dolárov ročne,“ vysvetlila organizácia s tým, že pri exporte cena vzrastá na 25-tisíc dolárov za kilogram – teda produkcia Catatumba sa môže vyšplhať na závratných desať miliárd dolárov.
Pravdepodobne sa tak zapojili do finančnej schémy Madurovej vlády, ako ju opísal bývalý veliteľ vojenskej tajnej služby Hugo Armando Carvajal. Jeho výpovedi sa Štandard venoval v samostatnom článku, bývalý veliteľ agentúry DGCIM sa americkým protidrogovým vyšetrovateľom priznal, že Madurov režim práve v spolupráci s ELN a FARC prepašoval milióny dolárov spriazneným ľavicovým lídrom v Južnej Amerike i Európe.
Prehry ľavice všade naokolo
Aj geograficky je Maduro čoraz osamotenejší. Tento víkend sa konalo druhé kolo prezidentských volieb v Čile. Podľa očakávaní z prvého kola v ňom zvíťazil nacionalista José António Kast so ziskom 58,2 percenta platných hlasov, zatiaľ čo víťazka prvého kola Jeannette Jarová z Komunistickej strany získala 41,8 percenta hlasov.
Argentínsky prezident Javier Milei po Kastovom víťazstve zverejnil na sieti X mapu Južnej Ameriky, na ktorej vidno ústup ľavicových vlád smerom na severovýchod. Obrázok zdieľal Petro s výzvou pre „Veľkokolumbijčanov“ – odvolal sa tak na historický štát Veľká Kolumbia, ktorý na vrchole moci zaberal Venezuelu, Ekvádor, Kolumbiu a dnešnú Panamu.
Nepriamo tak vyzval na tesnejšie spojenectvo, ktoré môže vyústiť do opätovnej federalizácie. Tomu by z pochopiteľných príčin odporoval tvrdo pravicový prezident Ekvádoru Daniel Noboa, ktorý sa okrem iného zviditeľnil otvorenými vojenskými akciami proti pašerákom drog a ani raz neodsúdil americké útoky na pašerácke lode a ponorky v Tichom oceáne.
Kým však Maduro a jeho vláda podporujú ELN, nedôjde k žiadnemu prímeriu medzi militantmi a vládou v Bogote. „Petro nepochopil, že ELN je dnes kolumbijsko-venezuelskou skupinou a že akákoľvek mierová dohoda musí nevyhnutne zahŕňať Venezuelu,“ pripomenula InSight Crime v závere päťdielnej reportáže.
Aj na Kube – ktorej socialistická revolúcia spustila sériu povstaní proti americkej nadvláde vyplývajúcej z Monroeovej doktríny – sa karta obracia. Prezident Miguel Díaz-Canel a jeho vláda, ktorú v roku 2018 zdedil po Raúlovi Castrovi, povolili v rámci vnútorných transakcií používať americký dolár.
Nariadenie vlády č. 113/2025 zároveň oprávňuje centrálnu banku prijímať cudziu menu ako zákonné platidlo a rezervnú komoditu a splnomocňuje ministerstvo hospodárstva, aby rozhodovalo o tom, kto môže s týmito menami obchodovať. To znamená, že rezort bude udeľovať licencie zmenárňam.
„Od 17. decembra môžu malé podniky, družstvá a hospodárske subjekty otvárať účty v cudzích menách, zadržiavať príjmy a platiť v cudzích menách, a to v rámci modelu úplne kontrolovaného štátom, ktorý potvrdzuje krízu pesa a postupujúcu skrytú dolárizáciu,“ spresnil španielskojazyčný portál UHN Plus.
Na plenárnom zasadnutí Komunistickej strany Kuby Díaz-Canel otvorene priznal katastrofálnu situáciu štátnej ekonomiky. Hovoril o „hospodárskom kolapse“, nekontrolovateľnej inflácii, paralyzovanom hospodárstve a „hlbokej kríze“ v sektore výroby tepelnej energie a dotkol sa aj „závažného“ nedostatku potravín.
Madurovi tak spomedzi spojencov ostáva Irán, s ktorým Venezuela od roku 2022 spolupracuje na domácej produkcii ropy a jej vývoze nelegálnymi prostriedkami. Teherán je podľa argentínskeho denníka Infobae „expertom v pašovaní ropy ‚flotilou duchov‘ – tankermi bez evidencie“.
V jednej zo starších investigatívnych reportáží priniesol Infobae zbežný zoznam Iráncov, ktorých štátny ropný podnik Petróleos de Venezuela (PDVSA) dopravil skrze štátnu leteckú spoločnosť Conviasa.
Poprednými mužmi boli Alí Akbar Purebrahímí, zástupca ministerstva pre ropu, ktorý ako „platbu“ za pomoc pre PDVSA prijímal samotnú ropu, Hodžatolláh Ghoreiší, zástupca ministra obrany pre logistiku a kľúčový človek vo financovaní elitných jednotiek Quds Islamských revolučných gárd, ktorý „vie všetko zmeniť na zlato“, ktoré pašoval do Iránu, a „veliteľ tajného oddielu Quds pre predaj ropy na čiernom trhu“ Azím Monzáví.
Obrana slovami
Podobne ako v posledných týždňoch a mesiacoch, aj teraz sa Maduro utieka k šokujúcim vyhláseniam. Je zároveň známy tým, že podľa vlastnej ľubovôle posúva štátne a iné sviatky v krajine, známy sa stal najmä „Vianocami v októbri“.
Na pozadí ďalšieho oslabovania a izolácie Venezuely vydal 11. decembra prezidentský dekrét, podľa ktorého sa už začal nový rok 2026. Takmer okamžite sa stal terčom posmechu na sociálnych sieťach, pričom témou boli „cestovanie v čase“, „predlžovanie mandátu“ či túžba „mať vojnu s Amerikou čo najskôr za sebou“.
Už minulý mesiac sa snažil spevom odradiť prezidenta USA Donalda Trumpa od údajne plánovanej invázie. Skúsil to so skladbou Johna Lennona Imagine – ktorú americkí pravičiari vnímajú ako „kvázi hymnu komunizmu“ s odvolávkami na svet bez hraníc a bez náboženstva – aj s vlastnou AI produkciou a spevom „áno, mier, mier, mier“.
Americké ministerstvo vojny začiatkom decembra zverejnilo oficiálnu bilanciu zásahov proti „narkoplavidlám“ vrátane jednej ponorky. Obojživelná skupina okolo krížnika Iwo Jima a najväčšej lietadlovej lode USS Gerald Ford uskutočnila od začiatku operácie Južný oštep (Southern Spear) celkovo 21 útokov, výsledkom čoho bolo 82 potvrdených zabitých.
Vo svetle týchto informácií sa nezdá, že by Madurov spev zapôsobil na vojnových jastrabov v Pentagóne či v personáli Bieleho domu. Po zaistení venezuelského tankera americkým námorníctvom sú tak predpokladanými ďalšími krokmi námorná blokáda a invázia, čo Trump zatiaľ odmieta.
Niekoľko plánov vpádu amerických vojsk do Venezuely však údajne existuje a pravidlo známe ako Čechovova puška naznačuje, že jeden sa bude nevyhnutne realizovať. Existuje však množstvo ľudí, ktorí odmietajú, aby „americkí vojaci umierali v boji proti Nicolásovi Madurovi“.
Ako v pondelok podotkol známy komentátor Tucker Carlson, „túžba Izraela oslabiť ruskú podporu pre Irán je jedným z hlavných dôvodov, prečo neokonzervatívci podporujú Ukrajinu“. Exmoderátor televízie Fox News s deväťročnou históriou vysielania v hlavnom čase má množstvo kontaktov v prostredí, ktoré sám nazýva „permanentný Washington“.
„Venezuela musí byť iná, však? Ako by mohla túžba Washingtonu zvrhnúť vládu tejto juhoamerickej krajiny súvisieť s ‚osobitným spojencom‘ Ameriky na Blízkom východe?“ pýtal sa rétoricky, pričom citoval rozhovor šéfky opozície a laureátky Nobelovej ceny za mier Maríe Coriny Machadovej pre tvrdo pravicový denník Israel Hayom.
„Od nástupu Huga Cháveza k moci sa Venezuela stala jednou z krajín Latinskej Ameriky, ktoré sú najviac nepriateľské voči Izraelu a sionizmu,“ vyhlásila designovaná viceprezidentka, pravá ruka víťaza volieb Edmunda Gonzáleza Urrutiu. „Jeho nástupca pokračoval v protiizraelskom kurze ešte intenzívnejšie,“ pokračovala s odkazom na Madura.
Odpoveďou na Carlsonove domnienky v súvislosti s rozhovorom sú práve dlhodobé kontakty Venezuely a Iránu a ich spoločné podnikanie. Izrael v honbe za statusom veľmoci hodlá oslabiť krajiny, ktoré sú s Teheránom v akomkoľvek spojenectve – protiruským lobingom v USA či podporou venezuelskej opozície.
Na potvrdenie tejto teórie si bude treba počkať rovnako ako na toľko „odkladanú“ inváziu Spojených štátov. Tie však majú celú históriu zasahovania do latinskoamerických štátov a jeden Izrael misky váh nenakloní.
