Štát rezignoval na dohľad. Sieť nemocníc v Bratislave sa tvorí živelne
Oblasť ústavnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste v pondelok prekvapila správa, že finančná skupina Agel je v pokročilej fáze rokovaní o prevzatí nemocnice od Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha, Milosrdní bratia.
Ešte minulú stredu riaditeľ zariadenia Tibor Kőszeghy na zamestnaneckej rade potvrdil, že bude hromadne prepúšťať. O miesto malo prísť 90 ľudí.
Sekundárny lekár, ktorý si prial zostať v anonymite, povedal pre Štandard, že táto správa zamestnancov šokovala. Z vyšších pozícií totiž zaznievalo, že zanikne nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici a v ich zariadení pribudne centrálny príjem. Zrazu mal nastať úplne opačný vývoj a vedenie nevedelo odpovedať, aké konkrétne kroky urobilo, aby takémuto scenáru predišlo.
A práve vtedy sa na scénu dostal Agel, ktorý začal s rehoľou rokovať.
Manažment bez dôvery
Predseda predstavenstva spoločnosti Agel SK Michal Pišoja v tlačovej správe oznámil, že v prípade spolupráce firma zachová rozsah zdravotnej starostlivosti a udrží pracovné miesta.
Už spomínaný lekár poznamenal, že personálu by zmena prevádzky do súkromných rúk neprekážala. Súčasné vedenie, ktoré sa na pozíciu dostalo vlani v októbri, opisuje ako pasívne. „Na stretnutiach s primármi sme opakovane dávali viaceré medicínske návrhy, čo by sme vedeli robiť lepšie. Vždy povedali, že to zapracujú, ale do reálnych krokov sa to nikdy nepremietlo,“ zhodnotil.
Vedenie sa podľa neho skôr sústredilo na príkazy v marginálnych oblastiach, ktoré hospodárenie zariadenia nemohli nijako ovplyvniť – napríklad dôslednú dezinfekciu rúk alebo používanie výhradne e-mailovej komunikácie.
Köszeghy sa postavil na čelo zdravotníckeho zariadenia, keď po tlaku verejnosti a médií podal demisiu z funkcie generálneho riaditeľa Lesov SR. V súvislosti s jeho výkonom sa objavili viaceré nezrovnalosti, hoci vinu odmietal.
Keď nastúpil, nemocnica bola v hlbokej strate. Napriek tomu rozšíril manažment a pribudol nemedicínsky personál, čo znamenalo ďalšie výdavky.
„Tvrdili, že rakúska provincia, pod ktorú spadáme, nás musí dotovať sumou 400-tisíc eur mesačne. Predstavili nám len dve riešenia: reštrukturalizáciu alebo ísť do konkurzu. Nikdy nám však neukázali reálne ekonomické podklady. Nevedeli odpovedať na otázky, aké boli výnosy, koľko dostali od zdravotných poisťovní, alebo prečo vyrokovali práve také sumy,“ opísal zmienený lekár minulotýždňové rokovanie medzi vedením a zástupcami zamestnancov.
Úľava, nie odpor
Keď v pondelok generálny riaditeľ zariadení Milosrdných bratov Peter Ausweger oznámil rokovania s Agelom a koniec riaditeľa Kőszeghyho, spustil sa asi minútový potlesk. „Pevne veríme, že skončí aj zvyšok vedenia, ktorý s ním bol jedna ruka, a podľa nás má veľký podiel na tom, že nemocnica bola na pokraji konca,“ doplnil náš zdroj.
Zástupcovia Agelu na pondelňajšom stretnutí vyzvali zamestnancov, aby nepodávali výpovede, lebo nemocnica sa bude rozširovať.
Personál sa podľa zdroja Štandardu neobáva, že ústavné zariadenie pod správou Agelu stratí svoj katolícky rozmer. Hoci tam pracujú aj rehoľníci, ktorí si uplatňujú výhradu svedomia, viacerí zamestnanci sú ateisti.
„Nemáme gynekologické oddelenie, takže u nás nemožno vykonávať umelé potraty. Sú to falošné dilemy,“ zhodnotil lekár na margo obáv týkajúcich sa dodržiavania súčasného etického kódexu.

Ide o prenájom, nie kúpu
Dá sa očakávať, že nemocnica sa v novej správe dostane do kladných čísel. Vypovedá o tom aj fakt, že firma avizovala, že k rušeniu oddelení nedôjde. Pôvodne sa médiami prehnali informácie o tom, že nemocnica prestane poskytovať napríklad chirurgické zákroky, ktoré sú zdravotnými poisťovňami vyššie hradené a umožňujú aj tvorbu zisku.
Práve naopak, Agel chce zoznam zdravotníckych služieb ešte rozšíriť. O aké programy pôjde, zatiaľ nešpecifikoval.
Zároveň má nemocnicu získať podľa informácií Štandardu do dvadsaťročného prenájmu. To je oveľa výhodnejšie ako kúpa.
Ak sa to potvrdí, Agel SK bude dohliadať na každodenné riadenie nemocnice a získa výnosy z liečby pacientov. Rehoľa dostane len nájomné, zatiaľ čo súkromník by zarábal na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
VšZP dlhodobo zvýhodňuje Agel
Agel môže svojvoľne určiť, aké odbornosti mu pribudnú do poskytovanej zdravotnej starostlivosti aj preto, že minister Kamil Šaško stále nepredstavil, ako bude vyzerať optimalizácia siete nemocníc v Bratislave. Teda ktoré zariadenia z piatich budov súčasnej Univerzitnej nemocnice Bratislava zaniknú a aké výkony budú robiť tie zostávajúce. A ako sa budú dopĺňať so 400-lôžkovou Nemocnicou Bory skupiny Penta.
Výkopové práce na koncovej nemocnici vo Vajnoroch sa začnú v stredu 17. decembra.
„Agel vlani otvoril neďaleko centra Bratislavy Rehabilitačnú nemocnicu Krásna Hôrka, ktorá je smerovaná na dlhodobú následnú starostlivosť, a teraz sa začalo hovoriť o zatvorení doliečovacej nemocnice v Podunajských Biskupiciach. Agel má záujem robiť hospicové služby a okrem toho vlastní aj kliniku v Ružinove. V hlavnom meste potrebuje už len akútnu nemocnicu,“ povedal poslanec Peter Stachura (KDH) pre Štandard na margo prevzatia zariadenia Milosrdných bratov.
Zdôraznil, že nemocnica niekoľko rokov nesprávne účtovala výkony pre štátnu VšZP a tá jej chybu nechcela spätne preplatiť. Zároveň poukázal na analýzu Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorej dostáva súkromná nemocnica od VšZP za rovnakú starostlivosť o deväť percent viac ako verejná nemocnica. Vlani dostávali nemocnice Agelu od VšZP priemerne o 24 percent viac ako VÚC nemocnice
Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových sa do predstavenstva poisťovne dostal v apríli 2024. Navrhla ho exministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková napriek nesúhlasu predsedu zdravotníckeho parlamentného výboru Vladimíra Baláža (Smer).
Štandard vtedy preveroval Jurovýchove väzby na šéfa Agelu Pišojom. Zistili sme, že sa navzájom poznajú už 15 rokov a stretávajú sa pri rôznych voľnočasových aktivitách.
Výhodný model pre súkromníka
Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský na sociálnej sieti napísal, že v prípade Nemocnice Milosrdných bratov sledujeme tradičný scenár. Nemocnica sa najprv zámerne dostane do finančných problémov – dostáva málo peňazí, zatvára oddelenia a zadlžuje sa, až sa ocitne na pokraji krachu. Vtedy príde „záchranca“ (súkromný investor), nemocnicu lacno prevezme a po prevode zrazu začne od poisťovní dostávať oveľa viac peňazí.
„Cez VšZP sa Agel plíživo dostáva do všetkých smerov v zdravotníctve. Štátne zdravotníctvo vyhníva a preberajú ho súkromníci. V dlhodobom horizonte to povedie k rôznym neregulovaným poplatkom,“ predikoval Stachura.
Nemocnice hradené z verejného zdravotného poistenia by mali byť súčasťou plánu zdravotnej starostlivosti, ktorý vypracuje ministerstvo zdravotníctva ako regulátor. „Keďže ten plán nemáme, každý si ho kreslí, ako chce, a súkromník si vyparceluje políčka, na ktorých bude zarábať,“ uzatvoril poslanec KDH.

Agel mocnie
Firma Agel na Slovensku pôsobí od roka 2006 a jej zdravotnícky biznis odvtedy rastie.
V roku 2022 kúpila skupina od Penty tri nemocnice a dve polikliniky v Banskobystrickom kraji a v apríli tohto roku Železničnú nemocnicu v Košiciach. Koľko obe transakcie stáli, nie je známe.
Aktuálne spoločnosť Agel prevádzkuje 18 nemocníc, polikliniku, šesť špecializovaných zdravotníckych zariadení, pracovnú zdravotnú službu, sieť laboratórií a je najväčším poskytovateľom dopravnej zdravotnej služby na Slovensku.
Podľa neoficiálnych výsledkov sa Agel mal stať aj víťazom výberového konania na prevádzku bodov záchrannej zdravotnej služby, ktoré nakoniec minister Šaško stopol, keď mu premiér pohrozil odvolaním z funkcie.
Firme sa darí aj pri získavaní dotácií na investície z európskych peňazí. Z výzvy za 212 miliónov eur, ktorú deň pred odchodom z funkcie rozdelil exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), získala peniaze až pre tri svoje nemocnice (Skalica, Levice, Zvolen), zatiaľ čo konkurenčná Penta získala zdroje len pre jednu nemocnicu (Spišská Nová Ves). Výzvu aktuálne preveruje Európska prokuratúra.