Navrhované rozpočty nižšie o desiatky percent
Európski poľnohospodári kritizujú najmä návrh rozpočtu predstavený Komisiou v polovici júla. V čase rastúcich klimatických, bezpečnostných a finančných rizík ho považujú za neakceptovateľný a označujú ho za červenú čiaru. Podľa organizátorov protestu sa EÚ zahráva s vlastnou potravinovou sebestačnosťou a dlhodobou stabilitou výroby potravín.
Za najväčší problém považujú plánované zníženie rozpočtu na roky 2028 až 2034. Ten by mal podľa nich po započítaní inflácie klesnúť o 45 až 55 percent. Pre Slovensko by to napríklad znamenalo dotačný výpadok takmer jednej miliardy eur.
Kritiku vyvoláva aj návrh na stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur na konečného užívateľa výhod, zavedenie degresivity platieb, zlúčenie prvého piliera (priame platby) a druhého piliera (investičné platby) SPP, ako aj vytvorenie takzvaného superfondu, v ktorom by poľnohospodárstvo súperilo o finančné zdroje s inými rezortmi.
Nejasná zostáva aj budúca podpora potravinárskeho sektora a návrh obmedziť niektoré podpory pre poľnohospodárov v dôchodkovom veku. Podľa agrárnych organizácií by zlúčenie pilierov SPP viedlo k výraznému poklesu investícií do agropotravinárstva, a to najmä v horských a podhorských oblastiach, ktoré sa doteraz financovali z druhého piliera.
Dôsledkom by boli útlm živočíšnej výroby, obmedzenie využívania pôdy a celkové zníženie produkcie potravín v EÚ. Zároveň by sa otvoril priestor na zvýšený dovoz lacných potravín z tretích krajín, ktoré podľa protestujúcich nespĺňajú rovnaké kvalitatívne a bezpečnostné štandardy ako európske výrobky.
Spoločný postup krajín V4
K protestu sa oficiálne pripájajú aj agrárne samosprávy krajín Vyšehradskej štvorky. Zástupcovia Agrárnej komory ČR, Maďarskej poľnohospodárskej komory a Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska potvrdili účasť počas rokovania v Tatranskej Lomnici, kde spolu s SPPK podpísali spoločnú deklaráciu odmietajúcu navrhované zmeny EK.
„Tlak európskych poľnohospodárov prichádza v rozhodujúcej fáze tvorby rozpočtu a novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Má zásadný význam nielen pre producentov, ale aj pre spotrebiteľov a dostupnosť zdravých a bezpečných potravín,“ zdôraznil Jan Doležal, prezident Agrárnej komory ČR a viceprezident najväčšej európskej odborovej organizácie COPA-COGECA.
Pripomenul, že protest sa uskutoční v čase samitu hláv štátov a vlád EÚ, ktorý bude 18. a 19. decembra prvýkrát rokovať o návrhu viacročného finančného rámca po roku 2027.
Poľnohospodári chcú počas protestu upozorniť aj na rozpor v obchodnej politike EÚ. Zatiaľ čo európski výrobcovia čelia rastúcim reguláciám, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová má 20. decembra odcestovať do Brazílie s cieľom uzavrieť obchodnú dohodu medzi EÚ a združením Mercosur (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj), ktorá by mohla zvýšiť dovoz poľnohospodárskych produktov z Latinskej Ameriky.
Európska komisia: Reformy sú nevyhnutné
EK kritiku odmieta a tvrdí, že navrhované zmeny sú nevyhnutné. Podľa jej hovorcu je cieľom reforiem zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva v podmienkach klimatických zmien, rozpočtových obmedzení a rastúcich bezpečnostných výziev.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen začiatkom týždňa uviedol, že členské štáty sa zhodujú na potrebe prednostne podporiť generačnú výmenu na farmách. Touto prioritou vysvetlil aj niektoré nepopulárne opatrenia budúcej SPP.
„Dostalo sa ku mne veľa pochybností vo veci stropovania a degresivity. Ak chceme podporiť tých, ktorí to najviac potrebujú, a všetci súhlasia, že generačná výmena musí byť prioritou, musíme na to niekde získať zdroje,“ povedal Hansen na tlačovej konferencii počas zasadania Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (Agrifish) v Bruseli.
Slovensko, kde by veľké poľnohospodárske podniky patrili medzi najviac zasiahnuté v dôsledku stropovania podpôr, patrí k najtvrdším kritikom tohto opatrenia. „Snažíme sa vysvetliť kolegom aj Komisii, že stropovanie priamych platieb by znamenalo ohrozenie 80 až 90 percent poľnohospodárskych subjektov na Slovensku,“ zdôraznil minister pôdohospodárstva Richard Takáč na rade ministrov v Bruseli.
Protest ako tlak na rozhodnutia Komisie
Pripravovaný protest bude už štvrtým veľkým poľnohospodárskym protestom v Bruseli v tomto roku. Organizátori pripomínajú, že podobné akcie v minulosti viedli k zrušeniu alebo pozastaveniu niektorých návrhov Európskej komisie, napríklad v oblasti ekoschém či obmedzovania používania pesticídov. Aj tentoraz očakávajú, že tlak z terénu ovplyvní finálnu podobu rozpočtu a novej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Protest poľnohospodárov je výrazný najmä rozsahom a načasovaním. Varovania pred kolapsom potravinovej bezpečnosti sú silné, no často zostávajú v rovine všeobecného apelu bez presnejších dát. Európska komisia, naopak, komunikuje reformu technokraticky a s obmedzenou citlivosťou voči regionálnym dôsledkom, najmä v zraniteľných oblastiach.
Spor sa tak nevedie len o rozpočet, ale aj o dôveru. Bez skutočného dialógu hrozí, že politické rozhodnutia sa prijmú „proti terénu“ alebo že „ulica môže nahradiť argument“.
