Začali kopať jamu pre nemocnicu vo Vajnoroch. Ľudia chcú naspäť pozemky pod Rázsochami

Ministri obrany a zdravotníctva v stredu poklepali základný kameň novej národnej Nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá bude stáť vo Vajnoroch. Stavba bude pozostávať z dvoch častí.

Spodná bezpečnostná časť bude slúžiť ministerstvu obrany, počet lôžok pre príslušníkov Ozbrojených síl SR je tajný. Medicínsko-technické vybavenie zaobstará ministerstvo zdravotníctva cez verejné súťaže.

Pri medicínskom plánovaní nemocnice zohľadnili demografiu, chorobnosť, počet diagnóz ošetrených v jednotlivých odbornostiach, spádovú oblasť Bratislavského kraja a geografickú dostupnosť z jednotlivých mestských častí.

Celková kapacita verejne prístupnej časti dosiahne 1 270 lôžok, ktoré sa v prípade mimoriadnej udalosti dajú rozšíriť na 1 467. Väčšina izieb bude jednolôžkových, v maximálnom modeli sa z nich stanú dvojlôžkové.

Dokopy tam bude 36 operačných sál, z toho 21 multiodborových. Budova bude obsahovať aj takzvanú dennú verejnú časť – teda 205 ambulancií.

„Verím, že o rok už uvidíme kontúry nemocnice,“ naznačil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Avizoval, že v lokalite vznikne aj vzdelávacie centrum zdravotníckeho personálu. „Bude mať silný univerzitný a výskumný rozmer,“ oznámil.

Na 35-hektárový pozemok postupne pribudne aj Národný ústav detských chorôb a kampus.

Nedostatok personálu vraj nehrozí. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) uviedol, že výstavba novej nemocnice v Prešove zvýšila v danom kraji aj záujem o zdravotnícke profesie. Podobný scenár očakáva na západe Slovenska.

„Personál, ktorý sa presunie zo súčasných bratislavských nemocníc, bude stačiť,“ potvrdil Šaško s dôvetkom, že nová nemocnica bude lákadlom a dnes už neplatí ani tvrdenie o masívnom odleve medikov do zahraničia.

Štát nereguluje sieť

Šaško stále neurčil, ako bude vyzerať sieť nemocníc v Bratislave, ale v stredu oznámil, že je hotová. Predstaviť ju chce v januári na parlamentnom zdravotníckom výbore. Potom sa určí, ktoré nemocnice v Bratislave „prežijú“.

Súčasnú Univerzitnú nemocnicu Bratislava tvorí päť budov. V najhoršom stave je tá na Mickiewiczovej ulici v Starom Meste a dobre informovaný zdroj Štandardu potvrdil, že jej brány by sa mali navždy zavrieť.

V uplynulých týždňoch sa objavili fámy, že rovnaký osud má postihnúť doliečovaciu nemocnicu v Podunajských Biskupiciach, ktorá má 98-percentnú obložnosť. Podľa tabuliek ministerstva zdravotníctva potrebuje aktuálne Bratislava 175 lôžok pre dlhodobo chorých, ale má ich len 119. Zachovanie nemocnice minulý týždeň jednohlasne podporilo celé mestské zastupiteľstvo Bratislavy. Petíciu proti rušeniu zariadenia podpísalo už vyše 2 500 ľudí. Šaško poznamenal, že sa o tom živo diskutuje.

Ako dopadnú budovy v Ružinove, Petržalke a na Kramároch, sa dozvieme zrejme v januári 2026.

Za čo ju postavíme

Ak nenastanú mimoriadne okolnosti, stavbu vo Vajnoroch by chceli pre pacientov otvoriť na konci roka 2030. „Priemer na výstavbu takejto nemocnice je na Západe osem až deväť rokov, my na to máme päť rokov,“ ilustroval Šaško.

Ide o optimistický scenár. S pôvodnou výstavbou koncovej nemocnice na Rázsochách sa začalo v roku 1987 a v roku 2019 bol hotový len skelet, ktorý symbolicky začal búrať vtedajší premiér Peter Pellegrini.

A Slovensko má rozostavané ďalšie tri veľké nemocnice (Prešov, Banská Bystrica a Martin), ktoré musia byť do konca augusta budúceho roku v hrubej stavbe, inak nesplníme podmienku Európskej komisie a nedostaneme na ne peniaze z plánu obnovy. Potom by ich bolo treba zaplatiť zo štátneho rozpočtu. V tom horšom prípade dostaneme aj pokutu od eurokomisie.

Kaliňák priznal, že prešovský program má sklz, ktorý vraj „pomaly dobiehajú“.

Šaško zasa priznal, že dokončenie všetkých budov do takzvane poslednej kľučky si bude vyžadovať „stámilióny eur“. Garantoval, že ak po parlamentných voľbách v roku 2027 vytvorí vládu súčasná koalícia, nájde na to peniaze. Apeloval však, že začiatok výstavby je záväzok, ktorý musí dodržať každá vláda.

„Zdrojov možností financovania je viacero,“ povedal Kaliňák s dôvetkom, že časť pôjde aj z európskych peňazí. „Súťaže budú určovať, do akých cien sa dostaneme,“ doplnil šéf obrany. Predtým sa očakávalo, že Vajnory nás v plnej výbave vyjdú aspoň 1,27 miliardy eur.

Každým rokom sa však projekty predražujú. Napríklad už teraz vieme, že hrubá stavba Prešova nevyjde predpokladaných 460, ale 650 miliónov eur bez DPH. A simultánnu stavbu viacerých obrovských budov ohrozuje aj nedostatok pracovníkov v stavebníctve.

Už sa mohlo stavať

Na koncovej nemocnici sa mohlo už viac ako pol roka pracovať. Desiatky rokov sa rátalo s tým, že bude stáť na Rázsochách, kde za vtedajšieho režimu za týmto účelom ľuďom vyvlastnili pozemky.

V roku 2020 sa exministrovi Marekovi Krajčímu (Hnutie Slovensko, predtým OĽaNO) podarilo zazmluvniť na Rázsochy peniaze z plánu obnovy. Jeho nasledovník Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) redukoval pôvodný počet 1 150 lôžok na 653, ale plán pokračoval tak pomaly, že z funkcie musel odísť. A poverený šéf rezortu zdravotníctva Michal Palkovič v júni 2023 oznámil, že Rázsochy nestíhame postaviť a peniaze presmeroval na stavbu nemocnice v Banskej Bystrici.

Medzitým ešte exministerka Zuzana Dolinková (Hlas) na základe analýzy za 70-tisíc eur, ktorú nikto nikdy nevidel, stavbu presunula do Ružinova, ale jej nástupca Kamil Šaško sa rozhodol pre súčasné Vajnory.

Späť k pointe.

Pozemok na Rázsochách získal v apríli tohto roka EIA povolenie (vplyv na životné prostredie) a je dlhodobo v územnom pláne mestskej časti Lamač, takže sa tam počíta s veľkou nemocnicou. Na túto lokalitu je prispôsobená aj doprava, sú tam vodné zdroje. To znamená, že už pol roka mohli stavebné práce postupovať.

Lamač chce lokalitu využiť inak

A to najdôležitejšie – ak v Lamači nevznikne zdravotnícke zariadenie, ľudia chcú svoje pozemky späť.

Vedúca kancelárie starostu Lamača Andrea Húšková pre Štandard uviedla, že z rokovania s ministrom zdravotníctva vyplynulo, že v lokalite chce rezort vybudovať nemocnicu pre dlhodobo chorých pacientov, ale nemá detaily.

„Považujeme situáciu okolo Rázsoch za dlhodobo traumatizujúcu. Po vyše 40 rokoch, keď štát s projektom v Lamači začal, sme pravdepodobne na bode 0. Ministerstvo zdravotníctva nemá jasnú predstavu o využítí pozemkov, vnímame neochotu pozemky vrátiť pôvodným vlastníkom a navyše ide o súčasť širšej zóny, v ktorej sa dokončuje územný plán,“ podotkla Húšková.

S témou oslovili aj Úrad vlády SR a navrhli ju ako jeden z bodov na výjazdové rokovanie vlády, ktoré sa uskutoční v Bratislave v januári 2026. 

Mestská časť by najmä na pozemkoch v súkromnom vlastníctve drobných majiteľov chcela presadiť zmenu územného plánu tak, aby tam mohli vzniknúť rodinné domy.

Pri štátnych pozemkoch Lamač žiada jasné rozhodnutie. „Ak pre ne štát nemá reálny plán, vrátenie vlastníkom je najlogickejšie riešenie. Otázkou je, či štátni predstavitelia nájdu dostatok odvahy aj pokory na takéto riešenie,“ uzatvorila Húšková.

Zatiaľ hrozí, že lokalita ostane dlhodobo bez jasného vlastníckeho a funkčného riešenia.