Europarlament schválil návrhy uznesení k občianskej iniciatíve „Môj hlas, moja voľba: za bezpečné a dostupné potraty“, ktorej cieľom je vytvorenie finančného mechanizmu z rozpočtu Európskej únie. Ten umožní ženám podstúpiť umelý potrat v inom členskom štáte, ak im to právna úprava v krajine pôvodu neumožňuje alebo výrazne sťažuje.
V skratke, otvorili dvere potratovej turistike.
Európsky parlament sa týmto uznesením snaží vyslať signál, že rozdielne právne úpravy v oblasti ochrany nenarodeného života sú problém, ktorý treba riešiť na nadnárodnej úrovni.
Tento prístup však ignoruje skutočnosť, že otázka interrupcií nikdy nebola a ani nemá byť technickou záležitosťou. Ide o hlboko morálne, etické a kultúrne rozhodnutie, ktoré odráža hodnoty konkrétneho národa.
Život ako dar, nie ako prekážka
Ľudský život je darom, ktorý má svoju dôstojnosť od počatia. Táto dôstojnosť nie je odvodená od želania rodičov, ekonomickej situácie ani zdravotného stavu dieťaťa. Je zakorenená v samotnej podstate človeka.
Ak Európska únia naozaj začne financovať potraty z vlastného rozpočtu, vysiela tým jasný hodnotový signál, že život v ranom štádiu vývoja je relativizovateľný a podmienený.
Takýto postoj je v priamom rozpore s kresťanskou tradíciou Európy, ktorá po stáročia chápala ochranu slabých a bezbranných ako mieru civilizovanosti spoločnosti. Nenarodené dieťa je tým najslabším z nás.
Nemá hlas, nemá politické zastúpenie a nemá možnosť brániť sa. Práve preto má byť chránené zákonom a morálnym konsenzom, nie odsunuté bokom v mene falošne chápanej slobody.
Subsidiarita ako pilier Európy
Jedným zo základných princípov Európskej únie je subsidiarita. Znamená to, že rozhodnutia sa majú prijímať na čo najnižšej a najdemokratickejšej úrovni. Únia má konať len vtedy, keď ciele nemožno dosiahnuť na národnej úrovni.
O ochrane života rozhodujú výlučne členské štáty v súlade so svojimi ústavami a spoločenským konsenzom.
Financovanie potratov pre občianky štátov, ktoré sa rozhodli prísnejšie chrániť nenarodený život, je nepriamym obchádzaním demokratických rozhodnutí národných parlamentov.
Nejde o neutralitu, ale o aktívne zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov. Takýto precedens môže otvoriť cestu k ďalším zásahom do oblastí, ktoré boli doteraz považované za výlučnú kompetenciu štátov.
Falošné ľudské právo
Skutočnou odpoveďou na ťažké životné situácie nie je odstránenie dieťaťa, ale odstránenie dôvodov, ktoré ženu do takého rozhodnutia tlačia. Chudoba, sociálna neistota, osamelosť či nedostatok podpory.
Európska únia má potenciál investovať do podpory rodín, tehotných žien, dostupného bývania, flexibilnej práce či kvalitnej sociálnej pomoci. Namiesto toho sa sústreďuje na financovanie zákrokov, ktoré riešia dôsledok, nie príčinu. To nie je solidarita, ale rezignácia na skutočnú pomoc.
Jedným z najproblematickejších aspektov celej iniciatívy je snaha prezentovať potrat ako ľudské právo. Ľudské práva vznikli ako reakcia na zločiny proti ľudskej dôstojnosti a ich cieľom bolo chrániť život, nie ho ukončovať.
Rozšírenie pojmu ľudských práv o právo na usmrtenie nenarodeného dieťaťa je logickým aj morálnym rozporom.
Takáto rétorika je formou ideologickej manipulácie, ktorá má vytvoriť dojem, že odpor voči potratom je odporom voči ľudským právam. V skutočnosti ide o obranu najzákladnejšieho práva zo všetkých – práva na život.
Slovenská ústava hovorí o potrebe ochrany ľudského života pred narodením. Tento princíp nie je historickou náhodou, ale vedomým hodnotovým rozhodnutím po páde totality. Ak by Slovensko akceptovalo mechanizmus, ktorý umožní financovanie potratov zo spoločného európskeho rozpočtu, podkopalo by tým vlastný ústavný rámec.
Bruselský centralizmus
Európsky projekt vznikol na troskách vojen s cieľom chrániť dôstojnosť človeka a zabrániť opakovaniu totalitných ideológií. Únia však prešla cez pomyslenú červenú a na križovatke medzi spoločenstvom národov, ktoré rešpektujú svoju rozmanitosť, a centralizovanou morálnou uniformitou si vybrala druhú možnosť.
Ide o víťazstvo politiky smrti.
Videl som zábery z rokovacej miestnosti po ukončení hlasovania. Je opovrhnutia hodné, ako sa aj slovenskí europoslanci Progresívneho Slovenska dokážu tešiť zo schválenia finančnej podpory genocídy nenarodených.
Schválené uznesenie predstavuje politickú pozíciu Európskeho parlamentu a našťastie nemá priamy právne záväzný charakter. Slúži však ako politický signál smerom k Európskej komisii, ktorá má do marca 2026 predložiť oficiálnu odpoveď.
Dovtedy treba nahlas prízvukovať, že obrana života a národnej suverenity nie je prejavom extrémizmu, ale vernosti tomu, na čom Európu vybudovali otcovia zakladatelia. Azda si uvedomia, že potrat je vražda.