Ten je síce teoreticky schopný financovať obranu Ukrajiny a vyzbrojovať ju nakúpenými americkými zbraňami, no v praxi to ide len za cenu znižovania výdavkov inde. Napríklad v rozbujnenej sociálnej oblasti. A to je politicky naozaj nepopulárne.
K optimizmu Kyjeva neprispievajú ani ďalšie skutočnosti.
Rusko v tomto roku dobylo 4 669 štvorcových kilometrov územia [k 9. decembru, pozn. red.]. Hoci to nie je veľa, postup je najrýchlejší od roku 2022.
Uzavretím kotla okolo Pokrovska a Myrnohradu sa otvára cesta k jednej z najväčších prekážok, ktoré stoja v ceste rýchlemu postupu hlboko do vnútrozemia. Reč je o ukrajinskom páse pevností. Ten pozostáva z opevnenej obrannej línie, ktorá sa tiahne od (pred vojnou) stotisícového Slovianska cez ešte väčší Kramatorsk až po 70-tisícovú Kosťantynivku.
V novembri sa rozhýbal aj front v Záporožskej oblasti, kde Rusi postupujú k mestečku Huľajpole. Ich týždenné územné zisky už v decembri nerástli, no denne stále obsadzujú zhruba tucet štvorcových kilometrov.
Infraštruktúra Ukrajiny je medzitým devastovaná. Rusi útočia na elektrárne, pričom ušetrené nie sú ani jadrové reaktory. Časť sa musela po novembrovom útoku dočasne vypnúť, keďže bola zasiahnutá kľúčová elektrická rozvodňa, ktorá je nevyhnutná na fungovanie chladiacich a bezpečnostných systémov.
Kyjev hlási pred zimou aj nedostatok plynu. Jednak pre útoky na lokality, kde ho Ukrajinci ťažia, no zriedkavé už nie sú ani údery na tamojšie rúry. Od začiatku roka nad nimi totiž nedržia ochrannú záštitu obchodné záujmy Kremľa, keďže už tadiaľ netečie rusky plyn.
Štátny aparát to rieši dovozom, no ani ten nie je zázračne chránený. Rusko už útočilo aj na ukrajinskú časť Transbalkánskeho plynovodu, ktorým Kyjev z Grécka odoberá americký LNG.
To všetko vplýva na morálku Ukrajincov, ale aj na produkčné možnosti hospodárstva.
Záblesky optimizmu zastiera aj korupčná megakauza. Tá stála hlavu šéfa úradu vlády Andrija Jermaka, ktorý bol Zelenského predĺženou pravicou.
Podčiarknuté a zhrnuté, každý rok od začiatku ruskej invázie a úspešnej protiofenzívy Kyjeva je horší a horší. Ukrajinci postupne strácajú pôdu pod nohami. Obrazne aj doslova. Aj preto je snaha o mier na sklonku roka vítanou nádejou, ktorá bola donedávna na západ od Ukrajiny tabuizovaná.
Hoci je Rusko vojensky na koni a Vladimir Putin má v Bielom dome omnoho väčšie pochopenie než vlani, ani situácia v krajine medveďa nie je ružová.
Ruská produkcia sa v ostatných dvoch rokoch zväčšovala zhruba štvorpercentným tempom, no rast bol naprieč hospodárstvom pomerne nerovnomerný – životná úroveň a príjmy sa zvyšovali hlavne v odvetviach spojených s obranou a technológiami.
Dnes už neplatí ani ten rýchly rast a skloňuje sa stagnácia a rast HDP okolo jedného percenta. Multiplikačný efekt vojenských výdavkov sa vyčerpal, no krajina sa nepohla výraznejšie vpred, len málo z utratených peňazí boli investície, mnohé skončili utopené na bojisku.
Centrálnu banku zase stále trápi trvajúca inflácia. Tá je dnes násobne vyššia než hodnoty v Európe či Spojených štátoch. Hoci klesá, stále sa pohybuje okolo siedmich percent. Strážcovia menovej politiky preto držia sadzby už dlhé mesiace poriadne vysoko, čo sťažuje dostupnosť bývania, obmedzuje investičnú aktivitu firiem a tlmí spotrebu.
Krajina medzitým stráca pracovnú silu na fronte. Odhadnúť, o aké vysoké počty ide, je na samostatnú štúdiu, no smelo možno hovoriť aj o pol milióna mŕtvych a ťažko zranených (vyradených z boja, a tým aj intenzívnej ekonomickej aktivity).
Hoci má Rusko podstatne viac mužov ako Ukrajina, demografia je veľkým problém, ktorý už nebuble len pod pokrievkou. Detí sa v krajine medveďa rodí málo. Nezamestnanosť je na rekordne nízkych číslach a firmy nemajú koho zamestnať. Nečudo, že do krajiny prichádzajú milióny migrantov.
Mier tak aj pre Kremeľ vyzerá čoraz vábnejšie, hoci nejde o akútnu záležitosť ako v prípade Ukrajiny. Prítomnosť spoločného záujmu tak napriek nezhodám v otázkach územia či bezpečnostných garancií pre Ukrajinu prináša do prvých mesiacov nového roka potrebné svetielko nádeje na úspech.
