V Moskve žije päť percent skutočných Moskovčanov. Rusi vymierajú a sú nahrádzaní
„V Moskve je čoraz viac Arménov, Tadžikov, Kirgizov a črtá sa tendencia k poklesu počtu príslušníkov slovanského obyvateľstva,“ písal portál Moskovskij komsomolec 6. novembra s odkazom na výskum pracovníkov Ústavu všeobecnej genetiky Ruskej akadémie vied (RAN).
Správu s odvolaním sa na Moskovského komsomolca prinieslo významné regionálne médium Regions, ako aj jedny z najčítanejších portálov ruského internetu Lenta (funkčná iba s ruským VPN) či Gazeta.
Ruskí vedci predstavili svoje zistenia na medzinárodnej vedecko-praktickej konferencii „Genetika 2025“, ktorá sa začiatkom novembra konala v Moskve. Výmena obyvateľstva však nebola potvrdená iba v hlavnom meste krajiny, ale aj v ďalších mestách, ktorých počet obyvateľov presahuje jeden milión.
Samostatná vedecká pracovníčka laboratória populačnej genetiky na Ústave všeobecnej genetiky RAN Alesia Gračevová počas spoločného referátu objasnila, že v Rusku je takých miest celkovo 16 a žije v nich približne štvrtina všetkého obyvateľstva krajiny.
Zmena genofondu
Výdatný a neustály prítok migrantov z neeurópskych krajín podľa vedcov prepíše genofond ruského obyvateľstva, ktorého väčšina je zatiaľ – predovšetkým v európskej časti federácie – slovanského, baltského a ugrofínskeho pôvodu. Podľa Gračevovej v poslednom období výrazne vzrástol aj počet migrantov zo vzdialených, nie iba postsovietskych ázijských štátov.
„Vypracovali sme mapu pôrodnosti v rôznych etnických skupinách. Prvenstvo držia Uzbeci, Azerbajdžanci, Arméni… Takéto rozdiely v počte detí budú v budúcnosti ovplyvňovať početné aj náboženské zloženie obyvateľstva Ruska,“ vysvetlila Gračevová s tým, že pôrodnosť migrantov prevyšuje tú ruskú viac ako dvojnásobne.
Pracovníčka RAN zdôraznila, že vzorce partnerského výberového správania migrantov v Rusku vykazujú vysokú mieru etnickej homogamie, teda okrem iného aj dbania na fyziognomickú jednoliatosť vlastnej komunity.
Miera dopúšťania medzietnického miešania pritom rastie priamoúmerne s tým, ako rastie počet predstaviteľov konkrétnej etnickej menšiny. Zmiešané manželstvá následne často vedú k oslabeniu národnej identity tak manželov, ako aj ich potomkov.
Stoličné mesto
Etnické zloženie šestnástich miliónových miest a predovšetkým Moskvy je už dnes veľmi rôznorodé a etnickí Rusi v nich zriedka predstavujú väčšinu – v školách v Moskovskej oblasti i mimo nej sú triedy, kde nieto ani jedného Rusa.
„Podiel jedincov ruskej národnosti, ktorí sa počas troch pokolení narodili v Moskve, predstavuje len päť percent,“ približuje Gračevová. Zvyšok etnických Rusov v Moskve predstavujú vnútroštátni migranti.
Kandidát prírodných vied Konstantin Kitajev predpokladá, že do roku 2045 sa celkový počet všetkých etnických Rusov v Moskve zníži na 20 percent. Pripomeňme, že v roku 2010 predstavovali etnickí Rusi takmer 90 percent obyvateľov hlavného mesta a v roku 2021 necelých 70 percent.
V roku 2023 tiež Rusko dosiahlo neslávny rekord: v krajine sa narodilo menej detí ako v „ťažkých deväťdesiatych rokoch“, pričom vlani bola pôrodnosť v Rusku na ešte nižšej úrovni ako rok predtým.
Etnická topografia zas ukazuje, že hoci sú mestá domovom viac ako desiatky etník, ich príslušníci sa zoskupujú vo vybraných častiach a následne dochádza k násilnostiam voči domácemu obyvateľstvu i k násilnostiam medzi jednotlivými neruskými etnickými skupinami. Jestvujú však aj výnimky – napríklad na moskovskej ulici Arbat ich žije hneď niekoľko: Tatári, Židia či Arméni.
Odvolávajúc sa na výskum Národnej výskumnej univerzity „Vyššia škola ekonomiky“ (NVU VŠE), portál Forbes uvádza, že v rokoch 2022 až 2023 predstavovali migranti podľa najnižších odhadov 10 až 11 percent všetkých pracujúcich ľudí v Moskve, čo presahuje jeden milión osôb.
To je zhruba desatina všetkých migrantov v Rusku, ktorých počet sa v roku 2024 držal na 11 až 12 miliónoch.
Z celkového počtu zahraničných pracovných migrantov v hlavnom meste Ruska pritom nelegálni migranti predstavujú iba 10 až 15 percent, keďže Kremeľ ich legalizáciu postupne uľahčuje. Podľa člena štátnej rady pre ľudské práva a rozvoj občianskej spoločnosti Kirilla Kabanova bola väčšina migrantov legalizovaná neprávom.
Podľa výskumníkov z NVU VŠE predstavuje väčšina pracovných migrantov spoza hraníc „mládež a obyvateľstvo s nevysokou úrovňou vzdelania,“ s čím súvisí aj postupný nárast kriminality zo strany migrantov nielen v hlavnom meste.
„Proces zmeny etnokultúrneho zloženia hlavného mesta trvá už dlho a jednoducho bije do očí viac ako celkový úbytok ruského obyvateľstva v rámci krajiny. Oficiálne štatistické údaje a údaje sčítania obyvateľstva zvykli skôr zamlčiavať tento proces, o ktorom desiatky rokov hovorili ruskí nacionalisti,“ vysvetľuje pre Štandard tlačové oddelenie Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK), ktorý bojuje proti ruskej armáde na Ukrajine.

Zmeny vo vzduchu?
Prípady a videá zachytávajúce útoky migrantov na Rusov sú pomerne časté a v posledných rokoch o nich píšu aj nacionalistické kanály na Slovensku či v Česku. S cieľom kolonizovania okupovaného územia presúva Kremeľ na Ukrajinu každoročne desiatky až stovky tisíc migrantov z Ázie a Afriky.
Túto činnosť v rozhovore pre Štandard potvrdil dobrovoľník v ruskej armáde: „Budujeme nové mešity a cerkvi, sťahujú sa sem noví ľudia.“ V dôsledku tejto politiky dochádza už aj k útokom migrantov na Ukrajincov v obciach nachádzajúcich sa pod okupáciou.
Dňa 12. novembra zverejnil slovenský nacionalistický kanál Na východ s Timotejom Balážom video, na ktorom dvojica Čečencov na okupovanej Ukrajine bije Ukrajinca a vyhráža sa mu znásilnením a zabitím. Krátko predtým sa v Rusku šírilo virálne video masovej bitky migrantov v Moskve. Dotyční sa bili palicami aj lopatami a napokon bezpečnostné zložky zadržali asi 40 výtržníkov.
Moskva oficiálne uznáva „nevyhnutnosť aktivácie boja proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a s nimi súvisiacej netolerancii“ a Putin osobne označuje rozmanitosť za „stavebný kameň veľkosti a sily Ruska“. Vedci teda na konferencii prelomili isté tabu, keď sa vyjadrili, že migráciou zasiahnuté veľkomestá by mali zakladať vlastné na etnikum zamerané databázy pre potreby kriminalistiky.
Podľa predstaviteľov ozbrojenej opozície samotné zrušenie neoficiálneho zákazu diskusie o zločinnosti migrantov nepovedie zo strany Kremľa k žiadnym zmenám v „politike multikulturalizmu, protibelošského šovinizmu a etnickej výmeny pôvodného obyvateľstva“.
Okrem toho je podľa RDK možné očakávať, že Kremeľ bude prostredníctvom reštriktívnych opatrení väčšmi tlačiť na migrantov, aby prijali ruské občianstvo, vďaka čomu migranti nadobudnú nie iba z občianstva plynúce práva, ale aj povinnosti – napríklad brannú povinnosť, ktorá umožní Kremľu nasadiť nových občanov na fronte na Ukrajine.