Na začiatku diskusie sa minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vyjadril k vetovaniu zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov zo strany Petra Pellegriniho. Pripomenul, že Pellegrini vyšiel z volieb ako víťaz aj s podporou strán Smer a Hlas, predovšetkým voličského spektra týchto strán.
„Jeho rozhodnutie vrátiť zákon, ktorý bol reakciou na nezákonnú ochranu čurillovcov a všetkých tých, ktorí porušovali práva, bolo pre nás nepochopiteľné,“ priznal. Podľa neho ani oni v strane nemôžu prejsť k progresívnym hodnotám len pre tlak novinárov.
A či by mohol byť kandidátom na prezidenta premiér Robert Fico (Smer)? „Bol by vynikajúci prezident,“ otvorene povedal minister obrany, avšak dodal, že voľba prezidenta je až v roku 2029 a dovtedy pretečie Dunajom veľa vody.
K dianiu okolo Ústavného súdu SR, respektíve či sa drží na súde stolička pre Fica, reagoval: „Myslím si, že to vylúčil.“ Post je podľa neho jeden z najdôležitejších, všetko však závisí od parlamentu, ktorý kandidátov vyberá a posiela do Prezidentského paláca a prezident vymenuje tých vhodných.
Podľa Kaliňáka je však podstatné, aby na ústavnom súde existoval systém vyvážených hodnôt. „Aj jemu sa podarí, že evidentne nie vždy rozhoduje rovnako,“ poznamenal.
Špecializovaný súd si žiada zmeny
Vysvetlil to napríklad nedávnym pozastavením účinnosti celého zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov. Na otázku moderátorky, či zákon nemohli v Národnej rade SR prerokúvať v riadnom legislatívnom procese namiesto skráteného, odvetil: „Ústavný súd sa nemá pozerať a ani sa nepozerá, čo ako vyzerá. Ale či boli dodržané predpoklady, aby prebehla adekvátna diskusia. A keďže zákon bol prerokovávaný dva týždne, tak neutrpela diskusia.“
„Niektoré rozhodnutia v minulosti zásadne ovplyvňovali ľudské práva, a Ústavný súd SR nepozastavil účinnosť a rozhodovanie mu trvalo aj trištvrte roka,“ vytkol tiež.
Spomenul i rozhodnutie tiež spred pár dní o zákone o mimovládkach, ktorý je podľa ústavných sudcov protiústavný. „Nemám vedomosť, že by to komunikoval,“ ozrejmil Kaliňák s dôvetkom, že počas minulého volebného obdobia Ústavný súd SR komunikoval svoje výhrady skôr a ešte pred rozhodnutím došlo k zmenám. Narážal na obdobie vlády Igora Matoviča.
V súvislosti s transformáciami reagoval aj na možné zmeny Špecializovaného trestného súdu. „Myslím, že si to zaslúži, a myslím, že sa na tom pracuje,“ priznal. Dodal, že zmeny by sa mohli dotknúť najmä toho, aby neboli porušované ľudské práva, napríklad odvolacieho procesu proti svojvoľným konaniam.
Odrazil sa od prípadu Pamely Záleskej, ktorú Najvyšší správny súd SR vo štvrtok uznal čiastočne vinnou z prieťahov v súdnych konaniach. Uložil jej zníženie platu o 20 percent na obdobie štyroch mesiacov. Rozhodnutie je právoplatné. Na krajských súdoch je podľa Kaliňáka navyše dosť odborníkov, ktorí sú schopní tieto veci riešiť.
(Ne)vyšetrovanie káuz
Napriek opakovane položenej otázke o poradcovi premiéra pre otázky národnej bezpečnosti Miroslavovi Lajčákovi, ktorého meno sa spomína v súvislosti s americkým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom, neodpovedal.
Koaličná SNS totiž väzby Lajčáka na Epsteina považuje za hanbu, navyše ak navštívil slovenské veľvyslanectvo vo Viedni. Národniari preto vyzvali v sobotu predsedu vlády, aby Lajčáka odvolal – čo Fico už skôr odmietol –, a jeho poradcu na priznanie, či požíval od Epsteina nejaké výhody.
Diskusia sa však dotkla aj piatkového vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý na margo cien potravín ponúkol pomoc straníckych odborníkov. Podľa Kaliňáka sú však voliči koalície najviac nespokojní pre nečinnosť rezortu vnútra pri vyšetrovaní skutočností z rokov 2020 až 2023 – napríklad vo veciach darovania migov či konania úradníkov.
Zdôraznil však, že prvýkrát od roku 2021 aktuálne klesli reálne ceny potravín. Pomoc od Šutaja Eštoka víta a neberie si to osobne. Pripomenul, že práve strana Hlas a prezident Pellegrini sľubovali nízke ceny komodít.
(max)