Od budúceho roka sa na Slovensku formálne nič nezakazuje. Chov nosníc v obohatených klietkach ostáva legálny, produkcia vajec z tohto systému pokračuje a európska ani slovenská legislatíva neprinášaú žiadnu novú povinnosť.
Napriek tomu sa časť trhu správa, akoby zákaz už platil. Nie zákonom, ale rozhodnutím zahraničných a časti domácich obchodných reťazcov Terno a Kraj, ktoré sa rozhodli ukončiť predaj vajec z klietkového chovu a nahradiť ich drahšími alternatívami.
Diskusia o vajciach z obohatených klietkových chovov na Slovensku sa na sklonku roka 2025 opäť dostáva do bodu, v ktorom sa fakty miešajú s marketingom a dobrovoľné záväzky obchodných reťazcov sa v komunikácii verejnosti postupne menia na domnelý zákaz.
V skutočnosti však nejde o legislatívnu zmenu ani o plošné ukončenie chovu nosníc v obohatených klietkach, ale o obchodné rozhodnutie časti prevažne zahraničných maloobchodných sietí.
Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) avizujú, že v roku 2026 predaj vajec z klietkových chovov utlmia a prestanú s ním. Ako vysvetľuje predseda aliancie Martin Krajčovič, nejde o lokálnu iniciatívu, ale o celoeurópsky záväzok.
„Pri predaji neklietkových vajec ide o záväzky obchodných sietí v rámci celej Európy. Tento záväzok bol komunikovaný už v roku 2018 s tým, že počas roka 2025 sa predaj klietkových vajec utlmí,“ zdôrazňuje Krajčovič.
Z pohľadu obchodníkov ide o dlhodobo avizovaný krok, na ktorý mali producenti dostatok času sa pripraviť. Z pohľadu slovenských chovateľov hydiny je však realita zložitejšia. A to najmä v našej krajine, kde 55 percent produkcie vajec ešte stále pochádza z obohatených klietok a kde neexistuje žiadna právna norma, ktorá by tento spôsob chovu zakazovala.
Dobrovoľný záväzok verzus ekonomická realita
Daniel Molnár, člen predstavenstva Únie hydinárov Slovenska, opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutia zahraničných reťazcov nemožno interpretovať ako koniec klietkového chovu. „Ide o dobrovoľný záväzok niektorých, prevažne zahraničných obchodných reťazcov. Neznamená to ukončenie chovu nosníc v klietkových chovoch na Slovensku. Rovnako v platnosti nie je žiadna slovenská ani celoeurópska legislatíva, ktorá by tieto chovy zakazovala,“ upozorňuje.
Podľa Molnára budú slovenskí chovatelia aj v roku 2026 produkovať vajcia vo všetkých systémoch chovu. Rozdiel bude len v tom, kde sa tieto vajcia budú predávať. Ak ich nebudú odoberať veľké zahraničné reťazce, presunú sa do menších obchodov, podnikových predajní, stravovacích zariadení alebo potravinárskeho priemyslu. „Klietkové vajcia budeme naďalej predávať tam, kde o ne bude záujem, pretože sú legálne a zároveň cenovo dostupnejšie,“ dodáva Molnár.
Cena ako faktor, o ktorom sa hovorí menej
Práve cena je podľa hydinárov kľúčovým, no často zamlčiavaným aspektom celej debaty. Vajcia z podstielkového a voľnovýbehového chovu sú objektívne drahšie nie preto, že by niekto zlyhával v efektivite, ale preto, že samotný systém chovu je nákladnejší.
Molnár vysvetľuje, že nosnice v podstielkových chovoch znášajú približne o 15 percent menej vajec ročne a zároveň je tam dvojnásobne vyšší úhyn. K tomu sa pridávajú vyššie náklady na pracovnú silu, krmivo, energiu a lieky. „Náklady na produkciu vajec z podstielkových chovov sú približne o 20 percent vyššie v porovnaní s klietkovými vajcami. Ak obchodné reťazce ukončia predaj klietkových vajec, spotrebiteľ musí počítať so zvýšením cien,“ konštatuje.
Argument, že vajcia z alternatívnych chovov sú „rovnako drahé“, považuje Molnár za odtrhnutý od praxe. „Ak by boli podstielkové chovy ekonomicky rovnako efektívne, chovatelia by okamžite prestali používať klietkové systémy. Realita je však opačná,“ dodáva.
Kvalita vajec a mýty o zdravších alternatívach
Ďalším bodom, na ktorom sa producenti a časť verejnosti rozchádzajú, je otázka kvality vajec. Podľa Molnára nemá spôsob chovu žiadny vplyv na zloženie vajca. „Kvalita vajec závisí výlučne od zloženia krmiva. Nosnice majú vo všetkých systémoch rovnaké kŕmne zmesi. Ak sú vajcia obohatené o niektoré živiny, je to uvedené priamo v ich označení,“ hovorí.
Dokonca tvrdí, že z hľadiska hygieny môžu byť vajcia z obohatených klietok bezpečnejšie, keďže sú čistejšie a menej kontaminované prostredím. Ide o argument, ktorý sa v marketingovej komunikácii reťazcov objavuje len zriedka, pretože nezapadá do jednoduchého naratívu „klietka = horšie vajce“.
Domáci verzus zahraniční obchodníci
Rozdielny prístup vidno aj medzi obchodnými zväzmi. Zväz obchodu SR, ktorý združuje najmä domáce siete, ako sú COOP Jednota, CBA a Labaš, sa k iniciatíve zahraničných reťazcov nepridal. Jeho prezident Filip Kasana zdôrazňuje, že cieľom je zachovať domácu produkciu: „Plne podporujeme trend zlepšovania humánnosti chovov, no zároveň považujeme za veľmi dôležitú udržateľnosť domácej produkcie vajec a potravinovú sebestačnosť.“
Podľa Kasanu by rýchle ukončenie odberu klietkových vajec mohlo viesť k ich nahradeniu dovozom. „Nepovažujeme za správne vystaviť domácich producentov existenčnému ohrozeniu a nahradiť slovenské vajcia zahraničnou produkciou,“ dodáva.
Zahraničné reťazce zároveň deklarujú snahu zachovať slovenský pôvod vajec aj po prechode na neklietkové systémy. Kaufland uvádza, že jeho záväzok nepredávať klietkové vajcia po roku 2025 stále pretrváva a že s dodávateľmi intenzívne komunikuje, aby bola zabezpečená dostatočná ponuka neklietkových vajec.
Lidl sa zaviazal ukončiť predaj klietkových vajec najneskôr do konca obchodného roka vo februári 2026. „Sortiment vajec z bezklietkového chovu rozširujeme postupne, v závislosti od dostupných možností,“ uviedla hovorkyňa Adriana Maštalircová.
Otvorená otázka pre spotrebiteľa
V náročných časoch konsolidácie a jej dosahov na obyvateľov zostáva v jadre celej diskusie jednoduchá otázka. Ak neexistuje zákaz, prečo sa spotrebiteľovi zužuje výber? Prechod na alternatívne chovy je legitímnym trendom, no jeho dôsledkom je vyššia cena a tlak na domácich producentov.
Klietkové vajcia teda nekončia preto, že by boli nelegálne, nebezpečné alebo nekvalitné. Končia v niektorých reťazcoch preto, že sa nehodia do ich hodnotovej komunikácie. Rozhodnutie je dobrovoľné, no jeho dôsledky dobrovoľné nie sú. A to ani pre producentov, ani pre spotrebiteľov.
Otázka preto nestojí, či sa má trh vyvíjať smerom k alternatívnym chovom. Otázka znie, či je férové tento vývoj presadzovať obchodnou silou bez toho, aby mal zákazník možnosť voľby, a bez otvoreného priznania, že „lepšie“ vajce bude jednoducho drahšie. Ak sa z morálneho rozhodnutia stane tichá cenová politika, nie je to zmena hodnôt, ale iba presun nákladov na spotrebiteľa.