Prípad ukrajinskej kliniky Feskov Human Reproduction Group, pôsobiacej v prepojení s Českom, nie je len škandálom, ktorý by mal zamestnať políciu a súdy. Je to mrazivé svedectvo o tom, kam až je ochotná zájsť civilizácia, ktorá sa vzdala pojmov ako dôstojnosť, materstvo a zodpovednosť.
Internetový katalóg darcov, cenník podľa farby pleti, príplatkové „afrobalíčky“, deti objednávané zo zahraničia ako zásielky z e-shopu a otcovia, ktorí po pôrode netušia, čo s novorodencom robiť. Toto nie je zlyhanie jednotlivcov. Toto je systém.
Ukrajinská klinika využívala právne diery v dvoch krajinách, kde je takýto typ náhradného materstva oficiálne neprípustný, no fakticky tolerovaný. Výsledkom bol roky fungujúci medzinárodný obchod s deťmi, do ktorého vstupovali bohatí klienti z Číny, USA či zo západnej Európy.
Keď pandémia prerušila logistiku, niektorí „otcovia“ netušili, kde sa ich dieťa nachádza. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom sa tu zredukoval na spor o náklady. Presne takto sa správa zákazník, nie otec.
Dieťa ako objednávka
Keď kriminalisti narazili na prípad muža, ktorý celé narodenie dieťaťa označil slovom „biznis“ a následne zmizol bez neho, padla posledná ilúzia, že motiváciou je túžba po rodine. Ide o mentalitu vlastníctva.
Klinika sa síce bráni DNA testami a právnymi konštrukciami, no podstata zostáva rovnaká: dieťa vzniklo nie preto, že by bolo chcené ako osoba, ale preto, že bolo objednané ako produkt. Zariadenie sa na svojich stránkach pýši štatistikou, ktorá hovorí o tom, že od jeho založenia takýmto spôsobom rozdistribuovali až 18-tisíc detí do 52 krajín.
Zákazníci si môžu vybrať „tmavší odtieň“ dieťaťa a klinika im za príplatok ochotne ponúkne riešenie. Nejde už ani o medicínu, ani o pomoc neplodným. Ide o eugeniku zabalenú do jazyka služieb.
Spoločnosť, ktorá toto toleruje, sa nemôže tváriť, že stojí na strane slabších.
Rozbitá zodpovednosť a opustené deti
Mimoriadne desivé sú prípady, keď si dieťa „zadovážia“ starší nezadaní muži, ktorí následne odídu za prácou do zahraničia a starostlivosť prenechajú neznámym osobám. Klinika splnila zmluvu, peniaze prišli, dieťa bolo „odovzdané“. Čo bude ďalej, už nikoho nezaujíma.
Presne tu sa ukazuje mylnosť tvrdenia, že náhradné materstvo je o láske. Láska sa nedá delegovať a nedá sa zmluvne vymáhať.
Ukrajinská klinika sa snaží prípad relativizovať politickými útokmi a konšpiráciami, no fakty hovoria jasne: vyšetrovania v niekoľkých krajinách, súdne procesy, opakujúce sa vzorce správania. Ak by išlo o ojedinelé zlyhanie, systém by sa zastavil.
Nestalo sa tak. Biznis pokračuje.
Štandard v minulosti upozornil na osobnú skúsenosť Olivie Maurelovej, ktorá sa narodila zo surogátneho materstva v USA a celý život niesla následky odlúčenia od biologickej matky. Jej svedectvo ukazuje, že aj v prípadoch, v ktorých nechýbajú peniaze ani komfort, vzniká hlboká rana identity.
Ukrajinská klinika a jej klienti však s takýmito následkami vôbec nepočítajú. Dieťa je v ich logike „hotový produkt“, nie bytosť s právom na pôvod, pravdu a vzťah.
Ženy ako spotrebný materiál
Praktiky, ktoré sa týkajú samotných náhradných matiek, rovnako udupávajú ľudskú dôstojnosť pod čiernu zem.
Zmluvy s potratovými doložkami, nátlak právnikov, strata rodičovských práv ešte pred počatím. V ukrajinskom kontexte, poznačenom chudobou a vojnou, je hovoriť o slobodnej voľbe cynizmom. Ide o využívanie zúfalstva žien, ktoré sú pre globálny trh lacné a nahraditeľné.
Klinika po skončení kontraktu nenesie žiadnu zodpovednosť za psychické ani fyzické následky. Žena splnila službu, inkasovala dohodnutú sumu a systém ide ďalej. Takto funguje priemysel, nie starostlivosť.
Prípad ukrajinskej kliniky je exemplárnym dôkazom, prečo náhradné materstvo nemožno „len regulovať“. Rozbíja prirodzený poriadok rodiny, premieňa materstvo na službu a dieťa na predmet zmluvy. Neexistuje právo na dieťa. Existuje len právo dieťaťa nebyť kúpené, vyrobené a odovzdané ako balík.
Peniaze a zase peniaze
Obrat tohto „trhu“ môže v najbližších rokoch rásť do astronomických výšok. Tam, kde sú miliardy, prichádza agresívny marketing, tlak na politikov a relativizácia morálky.
Kliniky sa bránia útokom na hodnotovo založených aktivistov, no je zrejmé, že ide o organizovaný biznis, ktorý zarába na chudobe žien a túžbe bohatých.
Aj pápež František sa jednoznačne postavil proti náhradnému materstvu ako proti forme vykorisťovania. Nie preto, že by Cirkev nerozumela bolesti neplodných párov, ale preto, že odmieta liečiť jednu bolesť tým, že vytvorí inú.
Cielili aj na Slovensko
To, čo sa ešte donedávna odohrávalo v sivej zóne zahraničných webov a právnych kľučiek medzi Ukrajinou a Českom, vstúpilo priamo do slovenského verejného priestoru. Počas leta sa na slovenskom Facebooku objavila reklamná kampaň, ktorá otvorene ponúka možnosť „zaobstarať si“ dieťa prostredníctvom surogátneho materstva.
Klinika na Slovensku spustila jazykovú mutáciu, síce kostrbatú a miestami až grotesknú, no o to výrečnejšiu. Dieťa sa v nej neponúka ako dar, ale ako riešenie. Ako služba. Ako produkt, ktorý si stačí objednať.
Obrana kliniky je pritom symptomatická. Jej právna zástupkyňa odmietla kritiku s tým, že ide len o „domnienky“, a ubezpečuje, že všetko sa deje v súlade s platnými zákonmi. Presne tú istú vetu však počúvame pri každom systéme, ktorý sa pohybuje na hrane morálky a využíva legislatívne vákuum.
Zákaz ako jediná morálna odpoveď
Argument, že zákaz vytvorí čierny trh, je rovnaký, ako sa používal napríklad pri otroctve. Nikto príčetný dnes netvrdí, že by sme mali otroctvo vo vyspelom svete „lepšie regulovať“.
Ak je niečo neetické v jadre, nemôže to byť etické v regulovanej forme.
Slovensko poslednou zmenou ústavy využilo šancu zostať na strane civilizácie, ktorá chráni slabších. Nie deti pre dospelých, ale dospelých pre deti. Nie právo na dieťa, ale právo dieťaťa.
Náhradné materstvo nie je pokrok. Je to návrat k mentalite, v ktorej si silnejší kupuje slabšieho. A to je presne ten svet, pred ktorým kresťanstvo už dve tisícročia varuje.
Ak dnes spoločnosť toleruje kliniky, ktoré fungujú ako medzinárodné továrne na deti, zajtra nebude mať morálnu silu postaviť sa ešte horším formám vykorisťovania.
Prípad Feskov Human Reproduction Group nie je varovaním do budúcnosti. Je dôkazom, že hranica už bola prekročená. Ak ju teraz neoznačíme ako neprípustnú, zaplatia za to tí najslabší. Deti, ktoré si nikto nepýtal ako osoby, ale ako tovar.