Dohoda medzi europarlamentom a členskými štátmi má za úlohu vytvoriť nový právny rámec, ktorý má podľa jej zástancov zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva, posilniť potravinovú bezpečnosť a znížiť závislosť EÚ od dovozu.
Kritici však hovoria o nebezpečnej deregulácii GMO, oslabovaní ochrany spotrebiteľa a otvorení priestoru pre nadnárodné biotechnologické korporácie. Základom kompromisu má byť rozdelenie rastlín získaných z NGT do dvoch kategórií.
Kategória NGT 1 zahŕňa rastliny, ktoré vznikli cielenou mutagenézou a sú podľa návrhu analyticky neodlíšiteľné od konvenčne vyšľachtených odrôd alebo prirodzených mutácií. Pre tieto rastliny má platiť výrazne zjednodušený režim uvádzania na trh. Kategória NGT 2, ktorá zahŕňa komplexnejšie genetické zásahy, má naďalej podliehať prísnym pravidlám podobným súčasnej GMO legislatíve.
Argumenty za konkurencieschopnosť a adaptáciu na klímu
Podporovatelia dohody argumentujú najmä praktickými a ekonomickými dôvodmi. Tvrdia, že NGT umožňujú rýchlejší vývoj odrôd odolných voči suchu, chorobám a škodcom, čo je v čase klimatickej zmeny čoraz dôležitejšie.
Takéto rastliny by mohli znížiť potrebu pesticídov a hnojív, stabilizovať úrodu a v niektorých prípadoch priniesť aj nutrične hodnotnejšie potraviny. „Nové genómové techniky sú nástrojom, ktorý nám umožňuje reagovať na klimatické výzvy bez toho, aby sme znižovali produkciu alebo zvyšovali chemickú záťaž krajiny,“ konštatovala v stanovisku Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), zastrešujúca hlavne veľké spoločnosti.
Komora sa k NGT stavia prevažne pozitívne, no zdôrazňuje potrebu jasných a realistických pravidiel. Podporuje zavedenie jednotnej európskej legislatívy a využívanie týchto techník v rastlinnej výrobe, zároveň presadzuje označovanie a registráciu NGT 1 len na úrovni osív. Povinné označovanie finálnych potravín a krmív považuje za problematické.
„Pri rastlinách NGT 1 jednoducho neexistuje spoľahlivá analytická metóda, ako ich odlíšiť od konvenčných odrôd. Zavedenie plošného označovania by bolo administratívne náročné a v praxi nevynútiteľné,“ argumentuje SPPK.
Komora zároveň upozorňuje na riziko patentovej koncentrácie a požaduje férové pravidlá. „Podporujeme inovácie, ale odmietame model, v ktorom by sa šľachtiteľský materiál stal výlučným majetkom niekoľkých nadnárodných firiem,“ dodáva SPPK.
Kritici varujú pred stratou voľby
Opačný pohľad prezentujú environmentálne organizácie a iniciatívy združujúce ekologických poľnohospodárov a odporcov GMO. Podľa nich ide len o „nové GMO“, ktoré sú politickým rozhodnutím vyňaté z existujúcej prísnej regulácie.
Kritici tvrdia, že dohoda oslabuje princíp predbežnej opatrnosti, keďže pre veľkú časť NGT 1 sa nebude vyžadovať komplexné hodnotenie rizík pre zdravie a životné prostredie.
Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO označuje výsledok rokovaní za zásadné ohrozenie práv spotrebiteľov. „Tí sa nedozvedia, či konzumujú geneticky modifikované potraviny. To nie je technický detail, ale zásah do práva na slobodnú voľbu,“ uviedol zástupca iniciatívy Peter Sudovský.
Podľa neho je problematické aj to, že nové GMO nebudú systematicky monitorované. „Ak sa v praxi ukážu zdravotné alebo environmentálne riziká, neexistuje účinný mechanizmus, ako autorizáciu spätne zrušiť.“
Iniciatíva zároveň spochybňuje tvrdenie, že NGT sú bezpečné len preto, že ide o presnejšie zásahy. „Presnosť zásahu ešte neznamená absenciu rizika. Vedecké štúdie upozorňujú na nežiaduce mutácie, ktoré môžu viesť k toxicite alebo alergénnosti, a tie návrh legislatívy systematicky ignoruje,“ tvrdí Sudovský.
Kritici vnímajú dereguláciu aj ako posilnenie vplyvu biotechnologických korporácií. „Je to otvorenie dverí GMO priemyslu pod zámienkou inovácie,“ tvrdia.
Podľa EP má nový rámec zachovať ochranu zdravia a životného prostredia, no zároveň odstrániť právnu neistotu. „Ak budeme ignorovať vedecký pokrok, výskum a inovácie, tie sa potom presunú mimo Európy. Našou úlohou je nájsť rovnováhu medzi opatrnosťou a schopnosťou reagovať na klimatické a potravinové výzvy,“ zaznelo z prostredia parlamentu.
Europoslanci zároveň poukazujú na to, že pre NGT 2 zostáva zachovaný plný GMO režim a že ekologické poľnohospodárstvo má zostať bez NGT.
Slovensko medzi opatrnosťou a tlakom na inovácie
Slovensko sa v tomto spore zaradilo medzi krajiny s opatrnejším postojom. Na úrovni COREPER (Výbor stálych predstaviteľov, ktorý je kľúčovým prípravným orgánom Rady Európskej únie) hlasovalo proti výsledku trialógu spolu s ďalšími štátmi vrátane Nemecka, Rakúska, Belgicka, Chorvátska, Bulharska, Rumunska, Slovinska a Maďarska.
Podľa iniciatívy Slovensko bez GMO ide o signál, že časť krajín považuje návrh za nedostatočne podložený. „Slovensko sa zatiaľ postavilo na stranu ochrany zdravia a životného prostredia. Otázne je, či tento postoj obháji aj v ďalších fázach rozhodovania,“ upozorňuje iniciatíva.
Dohodu ešte musia formálne potvrdiť ministri v Rade EÚ a následne Európsky parlament. Spor o NGT tak zostáva otvorený. Nie je to len debata o genetike, ale aj o tom, kde má ležať hranica medzi podporou inovácií, ochranou spotrebiteľa a verejným záujmom v čase rastúcich klimatických, ekonomických a geopolitických tlakov.
