Po krátkodobom útlme sa minuloročná téma Trumpovho záujmu o najväčší ostrov na svete vrátila na rokovacie stoly aj do médií.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu potvrdil, že v súvislosti s Grónskom sa do týždňa stretne s dánskymi predstaviteľmi. Šéf Bieleho domu nevylúčil, že na pripojenie časti Dánskeho kráľovstva nasadí v prípade potreby aj jednotky americkej armády.
„Musíme byť pripravení na priamu konfrontáciu s Trumpom,“ povedal pre portál Politico diplomat EÚ oboznámený s obsahom súčasných rokovaní európskych lídrov pripravujúcich sa na možnú reakciu voči americkej agresii.
Podľa zdroja Politica je Trump „v agresívnom režime“ a jeho vyhlásenia o Grónsku už nikto neberie na starom kontinente na ľahkú váhu.
Spojenci aj nepriatelia
„Dánske kráľovstvo – a tým aj Grónsko – je súčasťou NATO, a preto sa naň vzťahuje bezpečnostná záruka Aliancie. Už dnes máme medzi Kráľovstvom a USA uzavretú obrannú dohodu, ktorá Spojeným štátom poskytuje široký prístup do Grónska. Zo strany Kráľovstva sme navyše výrazne investovali do bezpečnosti v Arktíde,“ napísala na sociálnej sieti 4. januára dánska premiérka Mette Frederiksenová.
Počas utorňajších rokovaní jej kanadský náprotivok Mark Carney vyjadril podporu a vylúčil spochybňovanie územnej celistvosti krajiny. „Bezpečnosť v Arktíde sa musí dosiahnuť spoločne, s plným rešpektom k hraniciam krajín,“ napísala po rokovaniach dánska premiérka.
Frederiksenová tým narážala na fakt, že Spojené štáty sa o Grónsko zaujímajú aj pre blížiaci sa boj kľúčových svetových hráčov o polárny sever.
Rusko má už teraz celú flotilu nevojenských jadrových ľadoborcov, ktoré sú podľa Daily Mail „najvýkonnejšími nevojenskými plavidlami, aké boli kedy postavené, a umožňujú mužom Vladimira Putina dostať sa tam, kam sa nik iný nedokáže dostať“ – zatiaľ ani Američania.
Nateraz zasahuje do arktickej oblasti rozsiahly sever Ruska a ruskej Sibíri, väčšina Islandu, sever Nórska a Kanady, dánske Grónsko a sever americkej Aljašky.
Je to aj otázka nerastov
Kým vojenský dohľad nad oblasťou by mohli USA vykonávať vďaka dánsko-americkej dohode už teraz, k tomu, čo leží v dánskej pôde, prístup nemajú. Nachádzajú sa tam ložiská mnohých nerastných surovín vrátane tých kritických, nevyhnutných na výrobu moderných technológií.
Okrem iného ukrýva Grónsko až desať percent svetových zásob vzácnych zemín, zlato, diamanty, urán, volfrám, železnú rudu, nikel, meď, ropu, plyn a vysokokvalitný grafit.
Odvrátenou stránkou ich prípadnej ťažby je však katastrofálny vplyv na životné prostredie, známy z čínskych „kolónií“.
Ako na to?
Portál Politico aj Times vypracovali rôzne scenáre, ako sa Trump pokúsi Grónska zmocniť.
Prvým scenárom sú niekdajšie snahy Bieleho domu o podporu separatistických nálad na ostrove, ktoré by viedli k odtrhnutiu od Dánska a následne k jednoduchšej okupácii zo strany USA.
Ďalšou možnosťou je snaha Washingtonu o pristúpenie Grónska k Zmluve o voľnom pridružení (COFA). Spojené štáty však majú už teraz na ostrove takú slobodu pohybu, akú by im poskytovala aj COFA. Pristúpeniu k zmluve by tiež muselo predchádzať vyhlásenie grónskej nezávislosti od Kodane.
Oba denníky pripúšťajú – vychádzajúc z vyhlásení Trumpa a predstaviteľov jeho administratívy – aj vojenskú inváziu. Zdroje portálu Politico tvrdia, že na to európska časť NATO nie je pripravená. Podľa portálu Sky News sú Európania presvedčení, že Washington potrebujú viac ako dánsku územnú celistvosť, a skutočný vojenský odpor Trumpovi klásť nebudú.
Niekoľko diplomatických zdrojov uviedlo, že podobne ako NATO upevňuje obranu Pobaltia a Poľska, malo by upevniť svoje postavenie v arktickej oblasti, avšak k reálnym krokom majú európske krajiny nateraz ďaleko.
Európski lídri sa snažia Grónsko ubrániť ústupkami voči Washingtonu, ale bojovať proti jeho armáde asi nikto z nich nemieni. Prípadný vojenský stret USA a Európy by znamenal koniec Aliancie.
Krádež kultúrneho dedičstva?
Pri ruskej invázii na Ukrajinu alebo izraelskom ťažení v Pásme Gazy sa občas dostane na pretras téma ničenia hmotného kultúrneho dedičstva, ako aj krádeží archeologických nálezov a ich vývozu z okupovaného územia.
Od 10. do 15. storočia obývali Grónsko potomkovia nórskych Vikingov, ktorí mu svojho času aj dali názov Grœnland, teda Zelená krajina. Od 14. storočia sa do Grónska začali presúvať predkovia dnešných Inuitov, ku ktorým sa neskôr pridali novodobí škandinávski osadníci.
Európske aj neeurópske osídlenie ostrova zanechalo svoju stopu a podobne ako v Nórsku môže opätovné topenie ľadovcov sprístupniť archeologické náleziská, ktoré pod vrstvou ľadu prečkali od posledného výrazného ochladenia celé stáročia.
Zostáva dúfať, že prípadná americká okupácia ostrova neznemožní vykopávky dánskych a medzinárodných archeologických tímov.