Biely dom v utorok potvrdil, že prezident Donald Trump opätovne zvažuje rôzne možnosti získania Grónska vrátane potenciálneho použitia americkej armády. V hre je aj kúpa ostrova alebo uzavretie dohody o voľnom pridružení, ktorá by Grónsku ponechala určitú mieru samostatnosti.
Grónsko, ktoré je súčasťou Dánskeho kráľovstva, opakovane zdôraznilo, že „nie je na predaj“, nechce byť súčasťou Spojených štátov a územie patrí jeho obyvateľom. Ostrov s 57-tisíc obyvateľmi má od roku 1979 rozsiahlu samosprávu, hoci obrana a zahraničná politika zostávajú v rukách Dánska.
Spojenci rokujú
Európski spojenci medzitým úzko spolupracujú na pláne, ako reagovať v prípade, že by Spojené štáty uskutočnili svoju hrozbu prevziať Grónsko.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot povedal, že túto tému prerokujú na stretnutí s ministrami zahraničných vecí Nemecka a Poľska ešte v stredu. „Chceme konať, ale chceme tak urobiť spoločne s našimi európskymi partnermi,“ povedal v rozhlase France Inter.
Nemecký vládny zdroj pre agentúru Reuters uviedol, že Nemecko „úzko spolupracuje s ostatnými európskymi krajinami a Dánskom na ďalších krokoch týkajúcich sa Grónska“.
Barrot však naznačil, že americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v telefonáte vylúčil možnosť vojenskej invázie do Grónska. Podľa zdrojov denníka Wall Street Journal zas Rubio povedal americkým zákonodarcom, že cieľom USA je ostrov odkúpiť.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen a jeho grónska rezortná kolegyňa Vivian Motzfeldtová požiadali o urgentné stretnutie s Rubiom, aby o situácii diskutovali.
Význam Grónska
Trump označil Grónsko za prioritu národnej bezpečnosti, ktorá má „odradiť našich protivníkov v arktickom regióne“. Hlava USA tvrdí, že ostrov je obklopený „čínskymi a ruskými loďami“. Najväčší ostrov sveta to však popiera. Údaje o sledovaní lodí zo služieb MarineTraffic a LSEG totiž nepreukazujú prítomnosť čínskych ani ruských plavidiel v jeho blízkosti.
Grónsko disponuje veľkými zásobami ropy, kritických nerastov a ďalších surovín. Územie by mohlo v nasledujúcich desaťročiach získať aj väčší hospodársky význam, keďže v dôsledku topenia polárneho ľadu sa otvárajú nové arktické námorné trasy.
Na strategickom území medzi Európou a Severnou Amerikou je už v súčasnosti americká vojenská základňa a Kodaň vyjadrila ochotu povoliť nasadenie ďalších amerických jednotiek.
Koniec NATO?
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok vyhlásila, že prípadné prevzatie Grónska Spojenými štátmi by znamenalo koniec vojenskej aliancie NATO. „Ak by sa Spojené štáty rozhodli zaútočiť na inú krajinu NATO, potom by sa všetko zastavilo – vrátane NATO, a teda aj povojnovej bezpečnostnej architektúry po druhej svetovej vojne,“ zdôraznila Frederiksenová.
Dánska premiérka vydala svoje vyhlásenie po tom, ako Katie Millerová – manželka jedného z Trumpových vysokopostavených poradcov Stephena Millera – zverejnila na sociálnych sieťach mapu Grónska vo farbách americkej vlajky spolu so slovom „soon“ (čoskoro).
Dánsky veľvyslanec v USA reagoval na príspevok Millerovej „priateľským pripomenutím“, že obe krajiny sú spojenci a že Dánsko očakáva rešpektovanie svojej územnej celistvosti.
Grónsky premiér tlmí vášne
V utorok zverejnila Frederiksenová spoločné vyhlásenie s lídrami Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva, v ktorom politici zopakovali, že európski spojenci zvyšujú svoje úsilie „udržať Arktídu bezpečnú a odradiť protivníkov“.
Sedem lídrov zároveň zdôraznilo, že Washington „je v tomto úsilí nevyhnutným partnerom“.
Medzitým grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen vyzval na obnovu „dobrej spolupráce“ so Spojenými štátmi a vyzval obyvateľov Grónska, aby „nepanikárili“.
„Situácia nie je taká, že by Spojené štáty mohli dobyť Grónsko. Taká situácia nenastala,“ doplnil Nielsen v grónskom hlavnom meste Nuuk.
V pondelkovom príspevku na sociálnych sieťach vyzval Trumpa, aby sa vzdal „fantázií“ o anexii Grónska.
(reuters, dw, est)