V marci 2025 schválila vláda veľkú reformu záchrannej zdravotnej služby. Udiať sa mala po desiatkach mĺkvych rokov. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) oznámil niekoľko zásadných zmien.
Vznik novej konzultačnej linky 116 117 na odbremenenie linky 155, vznik nových typov ambulancií zdravotnej služby aj bez lekára, vytvorenie novej pozície zdravotnícky záchranár – špecialista, ktorého kompetencie umožnia vykonávať pokročilé úkony, ktoré boli predtým v kompetencií lekára.
Oznámil aj vznik novej pozície asistenta prepravy, ktorý má slúžiť na prevoz stabilizovaných pacientov medzi nemocnicami. Pribudnúť má aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky s pediatrickým personálom. Súčasťou novely zákona je aj vytvorenie novej siete ambulancií a staníc záchrannej zdravotnej služby.
Zmeny sa od 1. januára 2026 postupne zavádzajú do súčasného systému.
Konzultačnú linku využili od nového roka stovky volajúcich
Bezplatná konzultačná linka 116 117 je aktívna od prvého dňa nového roka. Volajúcim poskytuje konzultácie a rady o zvládaní menej závažných ochorení a stavov, ktoré nevyžadujú zásah záchrannej zdravotnej služby.
Je dostupná 24 hodín denne sedem dní v týždni a obsluhujú ju kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR.
Podľa jeho dát len za prvé štyri dni riešili operátori viac než sedemsto udalostí, pričom najviac volaní bolo v rámci Bratislavského kraja.
„Najčastejšími dôvodmi volaní na poradenskú linku boli horúčky, vysoký krvný tlak, bolesti brucha a ťažkosti s trávením,“ uviedla hovorkyňa strediska Petra Klimešová. O konzultáciu telefonicky žiadali aj rodičia malých detí s rôznymi respiračnými ochoreniami.
Posádky sa prispôsobujú
Ako pre Štandard uviedla Záchranná zdravotná služba Bratislava, všetkým zmenám sa vedia prispôsobiť bez väčších problémov a nepredpokladajú zásadné zmeny v spôsobe fungovania. Pripomenula, že od nového roka aj u nich funguje ambulancia špecializovanej prepravy, takisto bez problémov.
Čo však bude z ich pohľadu nutné overiť v praxi, sú kompetencie zdravotníckeho záchranára špecialistu. „Zároveň je nevyhnutné nastaviť pravidelný tréning špecializovaných činností a výkonov týchto špecialistov v simulovaných podmienkach,“ spresnila Darina Schreková zo Záchrannej zdravotnej služby Bratislava.
Stanice menia svoje sídla
Nastupujúce zmeny v záchrannej zdravotnej službe vníma aj komárňanská záchranka ZaMED. Jej riaditeľ Matej Polák reformu víta a je presvedčený, že pomôže rýchlejšej pomoci pacientom.
Vraví, že aj keď počas jej prijímania mali k pôvodne navrhovaným zmenám mnohé výhrady, veľká časť pripomienok bola akceptovaná a zapracovaná, čím sa celá reforma dostala do podoby, že ju väčšina záchranárov podporuje.
Dodal však, že to neznamená, že jej realizácia nebude pre záchranárov predstavovať viaceré výzvy. Upozorňuje najmä na to, že mnohé stanice záchrannej zdravotnej služby zmenia svoje sídlo do iného mesta alebo obce.
„Viacerým záchranárom táto reforma zmení ich každodenné fungovanie, budú musieť dochádzať do práce na nové miesta, nové pracoviská, budú sa potrebovať oboznámiť s novými prvkami výbavy sanitiek, získať spôsobilosti v podávaní nových liekov a etablovať sa v práci v nových typoch posádok,“ pomenoval Polák výzvy s tým, že je presvedčený, že uvádzanie reformy do života ešte ukáže viaceré oblasti, ktorých fungovanie bude treba aj v legislatíve upraviť.
Za potenciálne rizikový považuje riaditeľ komárňanskej záchranky časový sklz, ktorý pri reforme záchrannej zdravotnej služby vznikol. Ten podľa jeho slov spôsobil napríklad to, že napriek tomu, že nové typy posádok s asistentom prepravy mali vzniknúť už od januára 2026, ešte nebola schválená legislatíva, ktorá by upravovala vzdelanie zdravotníckych asistentov prepravy.
„Preto pre tento typ zdravotníkov zatiaľ odbor na Slovensku nemáme a ich úlohu v systéme záchrannej zdravotnej služby budú musieť počas roka 2026 suplovať zdravotnícki záchranári,“ skonštatoval s dôvetkom, že v tejto oblasti sa môže ako problematický ukázať nedostatok zdravotníckych záchranárov, ktorých ani dosiaľ na Slovensku nebol prebytok.
Odborári: Zmeny miesta výkonu práce spôsobujú napätie
K reforme mal niekoľko pripomienok aj Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb. Tie však podľa vyjadrení jeho zástupcov neboli akceptované.
Týkali sa najmä otázky, či sú zmeny personálne, finančne a kvalitatívne udržateľné, ďalej ako bude dostupná urgentná pomoc v regiónoch, no najmä ako zmeny ovplyvnia pracovné podmienky zamestnancov.
„Nejasnosti týkajúce sa záchrankového tendra len zvyšujú obavy odbornej verejnosti, ako aj nášho zväzu, aký bude ďalší režim a udržateľnosť fungovania ZZS v súčasnej podobe, či nebude nutná silnejšia ingerencia štátu, respektíve verejného sektora do systému,“ pomenoval ďalší problém predseda zväzu Michal Gedaj.
Po neúspešnom záchrankovom tendri totiž dodnes nie je známe, aký systém prevádzkovania záchraniek štát zvolí. Možností je niekoľko – môže ich spravovať štát, budú patriť pod vyšší územný celok, taktiež môžu byť v rukách súkromníkov alebo budú kombináciou súkromného a štátneho sektora.
Nateraz fungujú pôvodní prevádzkovatelia a tým, ktorým sa skončila licencia na prevádzkovanie, minister Šaško vydal poverenia na prevádzkovanie dovtedy, kým nebude jasné systematické riešenie.
Zväz dlhodobo poukazuje aj na to, že záchranárov často zamestnávajú na opakované zmluvy na dobu určitú, čo im neprináša stabilitu. Táto neistota zároveň znižuje reálny prínos takzvaného platového automatu, ktorý by im mal garantovať postupné zvyšovanie miezd.
Reagujú aj na zmenu sídla a typov staníc záchrannej zdravotnej služby. Reforma počíta s flexibilnejším rozmiestnením posádok podľa reálnej potreby v teréne.
„To spôsobuje napätie medzi zamestnancami, pretože ako negatívum logicky prichádza ku skončeniu pracovných pomerov či k zmenám miesta výkonu práce, ktoré nemusia automaticky všetci akceptovať,“ doplnil Gedaj.
Novú linku 116 117 vítajú a vravia, že má potenciál odľahčiť systém. Jej úspech však závisí od jasných pravidiel a prepojenia s praxou.
„Hoci Slováci majú teoretické vedomosti o prvej pomoci, v realite sú málo aktívni a linku 155 doteraz často využívali len na konzultácie. Operátori tiesňových liniek pritom radšej vysielali záchranky aj k banálnym prípadom, aby sa vyhli právnej zodpovednosti za prípadné zlé poradenstvo. Aby nová linka skutočne fungovala, operátori na nej potrebujú presné postupy a silnú právnu ochranu, ktorá im dodá istotu pri rozhodovaní,“ povedali členovia zväzu pre Štandard.
Priestory si musia hľadať v realitkách
Pracovné podmienky záchranárov by podľa experta na urgentnú medicínu a odborného garanta záchrannej služby Life Star Emergency Viliama Dobiáša zefektívnilo lepšie zvládanie výberového konania prevádzkovateľov záchraniek štátnymi orgánmi.
Ocenil by predvídateľné pracovné podmienky nezávislé od poskytovateľa. Zmenu poskytovateľov tejto služby pravidelne raz za šesť rokov považuje za neodôvodnenú.
Pre mediweb.sk nedávno skonštatoval, že aj oni sa aktuálne musia sťahovať do nových priestorov, pretože staré zanikajú.
„V realitkách musíme hľadať priestory, ktoré zodpovedajú zákonným podmienkam. Máme hľadať, ale na koľko? Do konca januára? Na dva mesiace? Na dva roky? Nezískali sme žiadne stanice. Sú tu samé neznáme. Neviem o tom, že by sa niečo pohlo na strane tých, ktorí rozhodujú. Je to absolútne nezodpovedné,“ okomentoval.
Podľa Dobiáša majú náročnú úlohu aj zamestnávatelia, pretože nevedia, či majú ukončovať pracovné pomery, poskytovať odstupné alebo začať výpovedné lehoty.
„Keď máte licenciu na šesť rokov, viete, čo máte robiť. Teraz nie sme v prostredí, ktoré by ľudí motivovalo. Skôr naopak. Je problém udržiavať pracovnú morálku, pretože ľudia nevedia, v akom sídle budú pracovať a na ako dlho,“ dodal na záver.