Rastie 110 nových záchraniek. Nik nevie, kto ich preberie a ako budú fungovať

Budúcnosť fungovania záchraniek je otázna od augusta 2025, keď bol zrušený dvojmiliardový tender organizovaný Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby. Jeho výsledky mali priniesť budúcich prevádzkovateľov 351 staníc na nasledujúcich šesť rokov.

Ministerstvo zdravotníctva ho zrušilo po podozreniach z netransparentnosti a možných vopred vybraných uchádzačov.

Niektorým bodom už medzičasom skončila licencia, no minister zdravotníckeho rezortu Kamil Šaško (Hlas) situáciu vyriešil poverením na dočasné prevádzkovanie pôvodným poskytovateľom, kým nebude jasný nový systém prevádzkovania záchraniek.

Dnes je však na stole výstavba ďalších záchranárskych bodov na celom Slovensku. Ako spresnil šéf Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo František Majerský (KDH), buduje sa 110 nových staníc, ktoré majú byť hotové do konca tohto roka. Nevie sa však, kto ich preberie ani kto ich obsadí.

„Je v tom chaos a mám pocit, že nik nevie, čo s tým má robiť,“ skonštatoval s tým, že vláda sa vyjadrila, že záchrankám sa bude venovať až po schválení rozpočtu. Podľa Majerského doterajší systém kombinácie súkromných a štátnych prevádzkovateľov nebol zlý. „Niekto povie, že najlepšie by bolo, keby to mal štát, ale roky sa v štátnych záchrankách tunelovalo a, naopak, súkromníci, ktorí to robili poctivo, prinášali do služieb nové veci. Mix je nastavený dobre,“ uviedol pre Štandard.  

Podľa neho napokon bude musieť dôjsť k novému výberovému konaniu, pretože žaloby budú obrovské. Tvrdí, že niektorí z poskytovateľov, ktorí uspeli alebo neuspeli, sa na tento krok už pripravujú.

Štandard oslovil niektorých uchádzačov s otázkou, či už podnikli voči štátu právne kroky v súvislosti s tendrom, ktorého zrušenie označil za nezákonné aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Z oslovených odpovedala štvrtina, z ktorých ani jeden uchádzač žalobu zatiaľ nepotvrdil. Naopak, plánujú sa zúčastniť prípadného nového tendra.

Záchranári chýbajú v Bratislave a na juhu Slovenska

Kritickým problémom v slovenskom zdravotníctve je chýbajúci personál, a to najmä lekári a sestry v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Záchranárov však podľa slov Majerského pribúda. Vraví, že sú regióny, kde ich je dostatok, napriek tomu problém evidujú v Bratislave a na južnom Slovensku.

„Počty sa však zvyšujú z roka na rok a myslím si, že je potrebné im hľadať uplatnenie. Aj zo strany nemocníc je záujem, aby záchranári mohli pracovať aj na operačných sálach, kde je potrebná ich sila, navyše majú kompetenciu podávať lieky,“ informoval a spresnil, že v súčasnosti môžu pracovať len na záchrannej službe, hasičskej záchrannej službe, horskej službe a na urgentnom príjme.

Túto iniciatívu, ktorú aktuálne v zdravotníckom výbore preberajú, Majerský víta. Podľa neho by tam mohli nájsť uplatnenie najmä starší záchranári, ktorým je už ťažšie chodiť na výjazdy v noci, v zime či v daždi.

Ťažká práca a nadľudské úsilie

Napriek personálnemu dostatku sa len v nedávnej minulosti objavili konkrétne podnety, ktoré hovorili o preťažení záchranárov. Pracovať vraj musia aj na 24-hodinových smenách, často medzi jednotlivými výjazdmi nemajú priestor na oddych či teplé jedlo.  

František Majerský vraví, že zo zákona záchranári nemôžu pracovať viac ako dvanásť hodín, a ak takéto podnety sú, rieši ich inšpektorát práce. Dodal, že v súčasnosti dokonca eviduje požiadavku na 24-hodinové služby v odľahlých staniciach, do ktorých musia dochádzať záchranári aj sto kilometrov.

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb však oponuje, že takéto služby sú dnes bežnou praxou. Situáciu hodnotí komplexnejšie, problém vidí najmä v systéme záchrannej zdravotnej služby, kde je nedostatok lekárov.

„Je to spôsobené stavom na katedre urgentnej medicíny. Za daných podmienok atestačného programu je nereálne, aby táto katedra dokázala dovzdelávať dostatok lekárov do terénu. Preto často pracujú aj v zmenách dlhších ako 24 hodín,“ zhrnula lekárka a členka základnej odborovej organizácie Zuzana Pukancová.

U záchranárov a vodičov vidí problém v systéme riadenia operačným strediskom záchranárov. Ten podľa jej slov tlačí na takzvané indikátory kvality, kde posádky bez ohľadu na prioritu zásahu musia reagovať na pokyn alebo začať výjazd do dvoch minút.

„Prevádzka je nepretržitá, nie je určená prestávka na obed či večeru a neráta sa s tým, že sa niekto po zásahu potrebuje umyť alebo osprchovať. Neberie sa ohľad ani na to, že máme ženy záchranárky v reprodukčnom veku,“ pomenovala ďalšie medzery v systéme riadenia záchraniek.

Paradoxom je podľa Pukancovej aj to, že záchranári, lekári a vodiči pri takejto práci pod tlakom, kde musia reagovať na zariadenia vydávajúce silný zvuk, signály a majáky, pracujú so zobrazovacími jednotkami, v infekčnom prostredí a prakticky na ulici, nie sú v tretej kategórii rizika. „Nemajú výsluhový dôchodok a sú zaradení do kategórie 2 – rovnako ako sekretárka,“ dodala.

Systém je podľa nej nespravodlivý aj v tom, že po náročnom zásahu, napríklad pri devastačných poraneniach alebo streľbe, nie je možnosť pauzy na psychické zotavenie záchranára ani umožnený prístup k psychológovi.

„Osobne som zažila situáciu po šesťhodinovom zásahu po polnoci v lese pri mínus 15 stupňoch Celzia bez vody a jedla, keď nás operačné stredisko do desiatich minút poslalo na ďalší zásah. Keď sme sa sťažovali nadriadenému, odpoveď bola, že je to naša práca,“ kriticky zhodnotila postup operačného strediska.

Za chybu označuje aj chýbajúce zázemie pri dlhších zásahoch, napríklad pri dopravných nehodách, keď v prípade dažďa nemajú pacientov kam dávať a stáva sa, že v sanitke ich ošetrujú naraz aj troch.

Pukancová vraví, že inšpektorát práce veľa kontrol nerobí, a aj keď dá niekto podnet, výsledok sa nedostaví. „To, že sa robí viac ako 48 hodín, verejne komunikovalo aj Lekárske odborové združenie na niekoľkých tlačových besedách, no reakcia nie je žiadna. Bežnou praxou je, že doktor odslúži 24 hodín na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM), potom ide na 24 hodín do záchranky a vráti sa na osem hodín späť na OAIM,“ dodala lekárka.

Pomôže nová záchranková reforma?

Vláda v marci schválila reformu záchrannej zdravotnej služby. Predpokladá viaceré zmeny vo fungovaní záchraniek, ktoré majú zlepšiť dostupnosť a efektívnosť tejto služby.

Hlavným bodom je zriadenie nových typov posádok. Okrem doterajších lekárskych a bezlekárskych vytvoria aj ambulancie špecializovanej prepravy, ktoré sa budú zaoberať menej závažnými prípadmi.

Pomôcť by mali aj s jedným z veľkých problémov tejto služby, ktorým je množstvo neopodstatnených výjazdov. Aj šéf záchranárskej komory Majerský tvrdí, že neindikovaných výjazdov pribúda a zvyšuje sa frustrácia zamestnancov, ktorých odborné vedomosti sú zamerané na zvládanie zložitých stavov, no napriek tomu sú využívané na stavy, ktoré suplujú štát a ambulantných lekárov.

„Ľudí to ubíja, lebo výjazdov je veľmi veľa. Sľubujeme si od toho zníženie počtu výjazdov a že záchranári budú môcť riešiť skutočne kritické stavy. Pomôcť by mohla aj nová linka 116117, pretože aj ja mnohokrát vidím, že ľudia sa chcú len poradiť,“ spresnil.

Podľa Jakuba Sabovika zo základnej odborovej organizácie pri bratislavskej záchrannej zdravotnej službe (ZZS) s elimináciou neindikovaných zásahov priamo súvisí nedostupnosť špecializovaných ambulancií, respektíve enormné čakacie lehoty na vyšetrenia či zákroky.

„Tým sa prirodzene odďaľuje poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti a stav pacientov sa komplikuje. Pacient sa snaží využiť to, čo má k dispozícii, a záchranky a urgentné príjmy sú k dispozícii nonstop,“ vysvetlil s tým, že je potrebný aj audit výdavkov na ZZS a starostlivosť na urgentných príjmoch a nastavenie systému sankcií za zneužitie týchto foriem zdravotnej starostlivosti.

„Nie je predsa normálne, že jeden pacient príde počas jediného roka stokrát na urgentný príjem,“ skonštatoval. Zdôraznil aj dôležitosť posilnenia kompetencií všeobecných lekárov a služieb domácej starostlivosti. „Prispelo by to k odľahčeniu preťaženej nemocničnej starostlivosti, ako aj záchraniek,“ dodal na záver.