Rok 2025 si slovenské mliekarenstvo bude pamätať pomerne bolestivo. Keď 20. marca prišla správa o výskyte slintačky a krívačky (SLAK) na juhozápade Slovenska, prvovýroba aj spracovanie mlieka sa ocitli v režime krízového riadenia.
Zvieratá sa totiž nelikvidovali iba „v účtovníctve“, ale aj priamo v stajni. A s tým prišla aj psychická záťaž, ktorú sektor zvykne pomenovať až spätne. Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) hovorí, že pre mnohých chovateľov bol prvý polrok 2025 veľmi ťažký a okrem ekonomických škôd priniesol aj psychické traumy.
Nákaza zasiahla šesť hospodárskych dvorov. Spolu sa muselo utratiť 8 341 kusov hovädzieho dobytka, z toho 3 891 dojníc. V praxi sa však dôsledky „rozliali“ do celého sektora. Od priamych strát v ohniskách nákazy cez podniky v reštrikčnej zóne, v ktorej hygienici nariadili ekologickú likvidáciu nadojeného mlieka, až po najpočetnejšiu skupinu fariem, ktoré niesli zvýšené náklady na prevenciu. A to na dezinfekciu, ochranné pomôcky, režimové opatrenia a „vynútený chov“ zvierat pri zákazoch presunu.
Škody sa odhadujú na desiatky miliónov eur
Z hľadiska chovateľov sa dosahy slintačky a krívačky rozdelili do troch skupín podľa miery zásahu. Najviac postihnuté boli chovy, kde sa nákaza priamo potvrdila. Tieto chovy zároveň niesli vysoké náklady na povinné veterinárne a hygienické opatrenia.
Druhú skupinu tvorili podniky v reštrikčnej zóne do desať kilometrov od ohnísk nákazy, pre ktoré bola nariadená ekologická likvidácia nadojeného mlieka. A najpočetnejšou treťou skupinou boli podniky mimo ohnísk, ktoré však museli plošne zaviesť sprísnené hygienické režimy, čo im výrazne zvýšilo materiálne aj personálne náklady.
Regionálne opatrenia sa rozdelili do dvoch pásiem. Reštrikčné pásmo platilo pre Nitriansky, Bratislavský a Trnavský kraj, zvyšok Slovenska bol v miernejšom režime. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka vyčíslil zvýšené náklady tejto tretej skupiny do júna 2025 na približne desať miliónov eur, pričom ich odškodnenie zostáva zatiaľ otvorenou otázkou.
Celkové škody spojené so slintačkou a krívačkou sa podľa zväzu výrobcov mlieka odhadujú na viac ako 60 miliónov eur.
Cena mlieka nevie pokryť výrobné náklady fariem
Paradox roka 2025 je, že popri nákaze trh s mliekom najprv rástol. Priemerná nákupná cena na Slovensku bola pri vypuknutí nákazy okolo 48 centov za kilogram, no a v septembri už dosiahla 49,8 centa, čo bolo prakticky historické maximum.
Potom však prišiel obrat. Od jesene ceny klesajú a priemer za rok 2025 sektor odhaduje približne na 47 centov na kilogram mlieka. Problém je, že ekonomika prvovýroby sa na tom stále neuzatvára, pretože výrobné náklady sa pohybujú na úrovni vyššej ako 53 centov na kilogram. Štefániková to zhrnula bez prikrášlenia. „Aj napriek tomu, že tento rok bol z hľadiska nákupných cien mlieka celkom dobrý, sektor prvovýroby mlieka ešte stále nevie bez podpory pokryť výrobné náklady.“
Z pohľadu stability je dôležité aj to, čo sa dialo v chovoch. Stavy dojníc klesli zo 108,5 tisíca na začiatku roka na zhruba 105-tisíc začiatkom decembra, teda o 3 154 kusov. Popritom len v dôsledku slintačky sa utratilo 3 891 dojníc, teda viac, ako bol celkový úbytok.
„Bez nákazy by sa sektor pravdepodobne pohyboval blízko stabilizácie. Úžitkovosť pritom ďalej rástla, a to okrem technológie a chovateľských postupov aj vďaka dobrej kvalite krmív. A práve to pomohlo udržať dodávky mlieka vyššie, ako naznačovali pesimistické scenáre z jari.“
Reťazce po nákaze dobytka oslabili domácich producentov
Spracovateľský sektor hodnotí rok 2025 ako dynamický, ale v jadre stabilizačný. Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu pripomína, že k stabilite prispeli dlhoročné vzťahy medzi prvovýrobcami a spracovateľmi, schopnosť komunikovať a „vysoká miera spolupatričnosti“.
Zároveň poukazuje na fakt, že cena surového kravského mlieka bola v roku 2025 historicky najvyššia a po energetickej kríze a inflácii sa trh aspoň čiastočne upokojil. Pokračovala aj spoločná kampaň financovaná z Mliečneho fondu, teda z peňazí prvovýrobcov a spracovateľov.
Kde sa však oba pohľady mliekarov stretávajú v kritike, je obchod a dovoz. Nouzovská tvrdí, že reťazce situáciu po slintačke a krívačke nezvládli. „Zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 percent ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov a prispeli k nárastu zásob,“ vysvetľuje.
V kombinácii s nadprodukciou na európskom a svetovom trhu, ktorá tlačí ceny nadol (najmä cez maslo a tukovú zložku), to vytvára neistý vstup do roka 2026. Štefániková k tomu pridáva varovanie pred „veľkým poklesom cien“ a poukazuje aj na globálnu konkurenciu, kde lacnejšie americké maslo vytláča na exportných trhoch to európske.
Mliekari očakávajú rozumnú politiku
Rok 2026 tak prichádza s dvojitou výzvou – ekonomickou a systémovou. Ekonomicky sektor očakáva pokračovanie poklesu nákupných cien, no bez jasného dna. Štefániková hovorí, že „bez krištáľovej gule nevieme odhadnúť, kde sa pád cien zastaví“, a pripomína, že slovenskí prvovýrobcovia vyrábajú s európskymi nákladmi a potrebujú príjmy aspoň na ich krytie.
Systémovo sa tak vracia téma investičného dlhu na farmách aj pri spracovaní a s ňou otázka pracovnej sily. Záujem o profesie v prvovýrobe je nízky, automatizácia dáva zmysel, no naráža na kapitál a na oneskorené investičné výzvy.
Spracovatelia vnímajú rok 2026 aj politicky, nakoľko to bude obdobie tvorby a uskutočňovania politík EÚ a zároveň test odolnosti trhu. Nouzovská zdôrazňuje, že spracovatelia chcú naďalej vyrábať zo slovenského mlieka pre domáceho spotrebiteľa a posilňovať spoluprácu naprieč vertikálou.
Ak majú mliekari v roku 2026 dokázať viac ako iba „prežiť pokles“, musí sa podľa oboch strán spojiť triezva ekonomika s rozumnou politikou, ktorou bude férovejšie nastavenie podpôr, vyššie investície do modernizácie a podmienky, ktoré udržia ľudí v chovoch aj v závodoch. Inak môže rok 2025 ostať iba predohrou k ďalšiemu oslabeniu domácej produkcie.
Pre malé otvorené ekonomiky, akou je Slovensko, to však znamená dvojitý tlak – na jednej strane dovoz na domáci trh a na druhej strata odbytu v zahraničí.
Výsledkom je sektor, ktorý síce prežil a krátkodobo sa stabilizoval, no vstupuje do roka 2026 s viditeľnými trhlinami. Ak sa k cenovým tlakom pridá slabá ochrana domáceho trhu alebo pasivita štátu voči obchodným praktikám reťazcov, môže sa stabilizácia rýchlo zmeniť na ďalšie kolo ústupu.
Mliekarenstvo tak dnes nepotrebuje krízové riešenia, ale zodpovednú a predvídateľnú politiku, ktorá rozumie rozdielu medzi prežitím a udržateľnosťou.