Slovenskí mliekari rok 2025 prežili. Očakávajú však zodpovednú a triezvu politiku štátu

Rok 2025 si slovenské mliekarenstvo bude pamätať pomerne bolestivo. Keď 20. marca prišla správa o výskyte slintačky a krívačky (SLAK) na juhozápade Slovenska, prvovýroba aj spracovanie mlieka sa ocitli v režime krízového riadenia.

Zvieratá sa totiž nelikvidovali iba „v účtovníctve“, ale aj priamo v stajni. A s tým prišla aj psychická záťaž, ktorú sektor zvykne pomenovať až spätne. Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) hovorí, že pre mnohých chovateľov bol prvý polrok 2025 veľmi ťažký a okrem ekonomických škôd priniesol aj psychické traumy.

Nákaza zasiahla šesť hospodárskych dvorov. Spolu sa muselo utratiť 8 341 kusov hovädzieho dobytka, z toho 3 891 dojníc. V praxi sa však dôsledky „rozliali“ do celého sektora. Od priamych strát v ohniskách nákazy cez podniky v reštrikčnej zóne, v ktorej hygienici nariadili ekologickú likvidáciu nadojeného mlieka, až po najpočetnejšiu skupinu fariem, ktoré niesli zvýšené náklady na prevenciu. A to na dezinfekciu, ochranné pomôcky, režimové opatrenia a „vynútený chov“ zvierat pri zákazoch presunu.

Škody sa odhadujú na desiatky miliónov eur

Z hľadiska chovateľov sa dosahy slintačky a krívačky rozdelili do troch skupín podľa miery zásahu. Najviac postihnuté boli chovy, kde sa nákaza priamo potvrdila. Tieto chovy zároveň niesli vysoké náklady na povinné veterinárne a hygienické opatrenia.