OSN ako šíriteľ antisemitizmu a koniec Parížskej dohody
Okrem WHO nariadil Trump vystúpenie aj z 31 agentúr OSN, nad čím vyjadril poľutovanie generálny tajomník OSN António Guterres. Trump pri odôvodnení vystúpenia tvrdí, že „niektoré agentúry a orgány OSN sa odklonili od poslania predchádzať budúcim globálnym konfliktom a podporovať medzinárodný mier a bezpečnosť a namiesto toho konajú v rozpore so záujmami Spojených štátov, pričom útočia na našich spojencov a šíria antisemitizmus“.
Aj v tomto prípade panujú obavy o financovanie inštitúcií, keďže USA boli mimoriadnym finančným prispievateľom do rozpočtu OSN, no tieto financie boli presunuté na vojenské výdavky Ameriky.
Spojené štáty americké rovnako odstúpili aj od Parížskej dohody (medzinárodná zmluva, ktorá zaväzuje štáty k boju proti zmene klímy) z dôvodu, že „financie amerických daňových poplatníkov boli presmerované do krajín, ktoré nevyžadujú alebo si nezaslúžia finančnú pomoc“. Trump v tomto smere vyhlásil, že USA vykonali dostatočné úsilie na poli ochrany životného prostredia.
Sankcie voči ICC vyradili sudcu z bankového systému
Medzi doposiaľ nevídané zásahy Ameriky na poli medzinárodne uznávaných inštitúcií rozhodne patrí aj zavedenie sankcií proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho predstaviteľom, pretože USA nesúhlasia s vydaním zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Izrael je jeden z najbližších spojencov Ameriky a premiér Netanjahu je podľa ICC podozrivý zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktorých sa vláda v Tel Avive podľa súdu dopustila počas vojny v Pásme Gazy.
Americké sankcie sa pretavili do konkrétnych krokov minimálne voči šiestim sudcom a trom prokurátorom ICC. Francúzskemu sudcovi ICC Nicolasovi Guillouovi, ktorý sa podpísal pod zatykač na Netanjahua, bol z dôvodu sankcií odmietnutý prístup do svetového bankového systému pod správou USA.
Nový vek vojenskej agresie a vyhrážky NATO
Ešte šokujúcejšie pôsobia vojenské zásahy a vyhrážky USA voči iným krajinám, často (a aj tradične) pod nevierohodnými či rovno falošnými zámienkami.
Útok ozbrojených zložiek USA na Venezuelu a únos prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky pod zámienkou trestného stíhania pre zločiny narkoterorizmu šokoval civilizovaný svet. Nešlo len o absurdné obvinenia (obvinenie z vedúcej pozície Madura v drogovom karteli už bolo zrušené) a náhly nevyprovokovaný útok na cudziu krajinu, čo je zjavným porušením medzinárodného práva.
Prezident Trump sa po útoku nijako netajil tým, že im išlo hlavne o ropné ložiská vo Venezuele, ktoré chceli USA dostať pod kontrolu. Trump následne pohrozil novej vláde Venezuely pod vedením dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej, že ak „nebude poslúchať, dopadne horšie ako Maduro“.
Trump vyhrážky ozbrojenou silou adresoval nielen predstaviteľom Kuby či Kolumbie, ale neváhal
" target="_blank" rel="noreferrer noopener">hovoriť aj o možnom prisvojení si Grónska (súčasť Dánska) vojenskými prostriedkami. Prezident USA vyhlásil Grónsko za strategický cieľ národného záujmu, ktorý obsadí vojensky, ak ho nebude môcť „odkúpiť“.
Úplne otvorene tak priznal možnosť vojenského konfliktu v rámci spojeneckej aliancie NATO, ktorá nemá vo svojej histórii obdobu. Európski lídri tieto vyhrážky neberú na ľahkú váhu a začali s posilňovaním obrany na starom kontinente. Existuje však iba malá šanca, že by mali odvahu postaviť sa prípadnej vojenskej invázii USA.
Vo svetle týchto udalostí pôsobí americký útok na iránske jadrové zariadenia v rámci operácie „Polnočné kladivo“ v júni 2025 ešte ako príčetná snaha bojovať proti autoritárskemu režimu, ktorý sa snaží vyvinúť jadrové zbrane. Trump v tomto smere obnovil program „Maximálneho tlaku“ (Maximum Pressure) na Irán, v rámci ktorého chce krajine odoprieť všetky cesty k jadrovým zbraniam a bojovať proti jej škodlivému vplyvu v zahraničí.
Americké clá ochromili svetový obchod
Vo svetle vojenských operácií a zásadných zmien v medzinárodných organizáciách je možné označiť americké clá Donalda Trumpa voči jeho spojencom v rámci obchodných vojen ako tie najmenej deštrukčné z pohľadu zachovania svetového poriadku, hoci mali zásadný dosah na globálny obchod.
Americký prezident s cieľom „napraviť obchodné praktiky, ktoré prispievajú k veľkým a pretrvávajúcim ročným deficitom obchodu s tovarom v Spojených štátoch“, nariadil recipročné clá pri dovoze tovaru.
Trump označil doposiaľ vyrokované obchodné podmienky medzi USA a inými štátmi za „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť a hospodárstvo Spojených štátov“, z čoho možno odvodzovať rovnako extrémny náhľad na problematiku presadzovania amerických záujmov na úkor iných štátov.
Európska únia a krajiny ako Spojené kráľovstvo, Japonsko, Južná Kórea, Vietnam a Švajčiarsko uzavreli s USA dohody o znížení ciel výmenou za prístup na trh a investičné záväzky.
Súdny spor za 150 miliárd dolárov
Vďaka daným opatreniam sa zdvihli clá voči mnohým dovozcom z krajín, ktoré sú tradične vnímané ako americkí spojenci. Rýchle a tvrdé obchodné „sankcie“ však nemusia prejsť cez Najvyšší súd USA, ktorý bude rozhodovať o ich zákonnosti, pričom americkej administratíve hrozí možnosť vrátiť dovozcom takmer 150 miliárd dolárov zaplatených na clách, ak súd vyhlási rozsiahle Trumpove clá za nezákonné.
V tomto spore žalovali americkú vládu veľké spoločnosti, ako napríklad Costco, Revlon, výrobca okuliarov Ray-Ban EssilorLuxottica, Bumble Bee Foods, Yokohama Tire a Kawasaki Motors, a požadujú vrátenie zaplatených ciel.
Všetky tieto zmeny v roku 2025 – najmä v prípadoch vojenskej povahy – mali za následok prebudenie svetového spoločenstva do novej éry, v ktorej sa už nemožno spoliehať na zavedené dohody a medzinárodné zmluvy.
Starý a zavedený svetový poriadok sa končí aj vďaka mohutnej snahe Donalda Trumpa.
Namiesto toho sa do popredia dostávajú potreby svetových mocností, ktoré si ich minimálne v prípade Ruska či USA budú pretláčať prostredníctvom sily. V prípade Ruska a jeho útoku na Ukrajinu išlo o nevídaný akt agresie, ktorý odsúdil celý civilizovaný svet.
V prípade vojenských zásahov Ameriky – rovnako bez opodstatnenia v medzinárodnom práve – však už tí istí ľudia iba ticho „šúchajú nohami“ a boja sa pomenovať veci pravým menom.
USA vedené Trumpovou rukou sa menia zo svetového policajta na svetového sudcu a kata v jednej osobe. Robia to jednoducho preto, lebo ich nemá kto zastaviť.
