Európska únia v nedeľu rieši diplomaticko-ekonomický tlak po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil nové clá na viaceré členské krajiny EÚ a Spojené kráľovstvo. Dôvodom je pokračujúci spor o Grónsko, ktoré Spojené štáty chcú získať do vlastníctva.
Trump pohrozil zavedením desaťpercentných ciel od februára na Dánsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Fínsko, Veľkú Britániu a Nórsko – teda krajiny, ktoré vyslali vojenský personál na cvičenie NATO v Grónsku. Od júna sa clá zvýšia na 25 percent a ostanú v platnosti, kým USA nebudú môcť Grónsko kúpiť.
Podľa neho ide o reakciu na odmietnutie ponuky USA kúpiť Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska.
Osem dotknutých európskych štátov vydalo v nedeľu popoludní spoločné vyhlásenie. „Ako členovia NATO sme odhodlaní posilňovať bezpečnosť v Arktíde ako spoločný transatlantický záujem. Colné hrozby podkopávajú transatlantické vzťahy a predstavujú nebezpečnú špirálu smerom nadol,“ uviedli.
Aj naďalej avizovali jednotu a koordináciu v reakcii, ako aj záväzok chrániť zvrchovanosť. Oznámili aj dánske cvičenie „Arctic endurance“, ktoré je odpoveďou na hrozby.
Únia mimoriadne zasadne
V reakcii na vyhlásenia Washingtonu zvolal Cyprus, ktorý momentálne predsedá Rade EÚ, mimoriadne stretnutie veľvyslancov v Bruseli. Cieľom je nájsť jednotnú odpoveď.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podporuje aktiváciu takzvaného nástroja proti nátlaku. Tento mechanizmus umožňuje Únii uvaliť protiopatrenia, ako napríklad obmedziť prístup k verejným obstarávaniam či obmedziť obchod so službami, kde majú USA výrazný prebytok.
Výzvu na použitie tohto nástroja podporili aj ďalší politici a predstavitelia európskych inštitúcií vrátane Bernda Langeho, predsedu obchodného výboru Európskeho parlamentu, či šéfky skupiny Renew Europe Valerie Hayerovej. Pridala sa aj nemecká strojárska asociácia.
Holandský šéf diplomacie David van Weel v nedeľu tiež ostro kritizoval vyhlásenia amerického prezidenta. Podľa neho toto vyhrážanie sa clami nepomáha NATO a nijako neprispieva ani k riešeniu situácie okolo Grónska. Zdôraznil, že prepájanie diplomacie a bezpečnosti ostrova s obchodnými opatreniami považuje za neprijateľné.
Taliani a Briti rétoriku miernia
Nie všetky krajiny však podporujú tvrdú líniu. Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila Trumpove hrozby za „omyl“ a varovala pred unáhlenými reakciami. Taliansko sa nezúčastnilo na vojenskej misii v Grónsku. Meloniová dodala, že o situácii hovorila priamo s Trumpom a plánuje konzultácie s ďalšími lídrami Únie.
Veľká Británia, ktorá už nie je členom EÚ, sa tiež stala terčom amerických ciel. Ministerka kultúry Lisa Nandyová zdôraznila, že britský postoj ku Grónsku je „nevyjednávateľný“, a vyzvala na spoluprácu s USA namiesto eskalácie napätia. „Je v našom kolektívnom záujme spolupracovať a nezačínať slovnú vojnu,“ povedala pre Sky News.
Aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe v nedeľu vyzval na opatrnosť v súvislosti s hroziacim obchodným konfliktom potom. „Nemyslím si, že z toho niekto profituje,“ povedal pre vysielateľa NRK.
Hrozba ciel prichádza v čase, keď EÚ uzatvára veľkú obchodnú dohodu s juhoamerickým blokom Mercosur. Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová zhodnotila, že dohoda symbolizuje záväzok Únie k voľnému a férovému obchodu.
Zároveň nepriamo kritizovala Trumpovu politiku: „Vyberáme si spravodlivý obchod pred clami. Vyberáme si produktívne a dlhodobé partnerstvo pred izoláciou.“
Zatiaľ čo Trump trvá na vlastníctve Grónska ako strategickej výhode, európski lídri považujú jeho prístup za vydieranie. Európsky parlament zrejme pozastaví schvaľovanie pripravovanej obchodnej dohody s USA.
(reuters, max)