Po takmer pol roku od zrušeného tendra na záchranky je jasnejšie, ako by mohla v budúcnosti fungovať záchranná zdravotná služba. Výberové konania každých šesť rokov by mali byť minulosťou. Väčšiu istotu a bezpečie by mali poskytovatelia nájsť pod gesciou nemocníc s urgentnými príjmami.
Takých je na Slovensku 46. Každej nemocnici by mala pripadnúť jasne zadefinovaná spádová oblasť a bude na nich, či stanice budú prevádzkovať samy alebo si založia subjekt so stopercentnou majetkovou účasťou, alebo si na tieto služby zaobstarajú iného poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby. Každý z nich by však mal postupovať podľa zákonom stanovených podmienok.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že presun záchraniek pod nemocnice by výrazne posilnil úlohu štátu a transparentnosť procesov.
Zdôraznil, že nový systém zlepší prepojenie prednemocničnej a následnej nemocničnej starostlivosti o pacienta, ako aj jeho bezpečnosť.
„Záchranári, ktorí dorazia k pacientovi, mu svojím prístupom poskytnú nevyhnutnú a špičkovú zdravotnú starostlivosť. Následne ho ošetria ďalší odborníci na urgentnom príjme. Zodpovednosť za pacienta musí niesť jeden subjekt, aby sa nestávalo, že v prípade pochybení si budú prehadzovať zodpovednosť,“ vysvetlil minister. Zodpovednosť teda ponesie zdravotnícke zariadenie.
Politická zhoda
Pravidlá, ktoré budú musieť prevádzkovatelia záchraniek spĺňať, chce minister stanoviť v jednom zákone. Okrem iného bude zahŕňať požiadavky na personálne, materiálno-technické vybavenie aj odmeňovanie zdravotníkov.
Minister zdôraznil, že na novom systéme spolupracoval so záchranárskymi odborníkmi, riaditeľmi nemocníc, prezidentmi asociácií štátnych aj súkromných nemocníc aj s predstaviteľmi vyšších územných celkov. Zatiaľ ide o zámer, ktorý bude môcť verejnosť pripomienkovať.
„V najbližších týždňoch pripravíme legislatívne znenie zákona a bude prebiehať diskusia. Nedovolím, aby bol tento proces skrátený alebo urýchlený. Ide o vysokoodbornú a dôležitú tému, preto ju v procese medzirezortného pripomienkového konania budem predkladať aj na zdravotníckom výbore,“ dodal Šaško.
Zákon začne platiť, keď na ňom bude sektorová zhoda.
Minister je presvedčený, že nový zámer zlepší manažment pacienta a zvýši stabilitu systému, a je na ňom aj politická zhoda. Podľa jeho slov reflektuje výrazné posilnenie úlohy štátu a opiera sa o konkrétne modely fungovania záchraniek vo svete.
Skonštatoval, že systém výberových konaní každých šesť rokov sa neosvedčil a záchranárom privodzoval zbytočné traumy a stres z toho, že nevedia, ako budú fungovať a či budú mať zamestnanie. „Čas záchrankových tendrov sa skončil,“ vyhlásil.
Ministrov nový návrh považujú za osožný aj prezident Asociácie štátnych nemocníc Mongy Msolly, takisto viceprezident Asociácie neštátnych nemocníc Igor Pramuk, ale aj riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková. Tí sa zhodli na tom, že o takomto modeli fungovania záchraniek hovorili už roky.
Nové stanice preberie pravdepodobne štát
Po nevydarenom záchrankovom tendri a jeho zrušení sa prevádzkovatelia záchranárskych staníc ocitli v právnom vákuu.
Tým, ktorým skončili licencie na prevádzkovanie, vydal minister zdravotníctva poverenie na ich ďalšie prevádzkovanie do času, kým nebude známy nový systém ich riadenia.
Dnes záchranky podľa zdravotníckej analytičky Jany Ježíkovej fungujú tak, že už približne 123 posádok je nanovo poverených na bližšie neurčenú lehotu. Medzičasom však vzniklo 110 nových bodov záchraniek. Šaško na tlačovej konferencii uviedol, že ich prevádzkovanie vidí v rukách štátu.
Riaditelia nemocníc sa podľa ministra novej úlohy zhostia zodpovedne. „Budú mať jasne definované investície, ktoré by mali smerovať do vzdelávania a vybavenia záchraniek. Mám absolútnu dôveru v to, že keď dostanú takýto nástroj, môže sa to zlepšiť,“ vyhlásil.
Na pripomenutie, záchrankový tender bol zrušený v auguste 2025 po tlaku opozície. Dôvodom boli údajne podozrenia z vopred vybratých víťazov, zvýhodňujúce najmä finančnú skupinu Agel. Taktiež podozrenia na prepojenia jej členov na členov strany Hlas a zároveň nejasné informácie o tendri prebiehajúcom pod rúškom tajomstva.
V súčasnosti je na stole najmä spôsob jeho zrušenia. Generálna prokuratúra v tejto veci podala 32 správnych žalôb na správnom súde. Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Veronika Daničová pred pár dňami uviedla, že tender zrušili zákonne a rovnako zákonné sú aj rozhodnutia o zastavení konania. Ministerstvo je pripravené obhájiť svoj právny názor na súde.
KDH: Takmer polovica nemocníc s urgentmi patrí Pente a Agelu
Opozičné KDH považuje návrh za skrytú privatizáciu štátnych záchraniek. Strana preto iniciovala zvolanie mimoriadneho zasadnutia zdravotníckeho parlamentného výboru.
Hnutie upozorňuje, že takéto riešenie obchádza štandardnú súťaž. Ak by sa sieť 344 staníc rozdelila medzi nemocnice s urgentnými príjmami, došlo by podľa KDH ku koncentrácii moci.
Zo 43 takýchto nemocníc patrí až 19 do portfólia finančných skupín Penta a Agel. To by v praxi znamenalo, že by bez výberového konania a na neurčitý čas dostalo do rúk oligarchov približne 44 percent trhu záchrannej zdravotnej služby.
„Ako sme sa k tomuto číslu dostali? No úplne jednoducho. Ak podelíte 344 bodov záchrannej zdravotnej služby 43 nemocnicami, ktoré majú urgentné príjmy, ak sa bude takto spravodlivo v úvodzovkách rozdeľovať táto záchranná sieť, tak prídete na to, že vyše 150 bodov bude mať Agel a Penta. Teraz už sú všetci spokojní,“ uviedol Stachura.
KDH zároveň varuje pred likvidáciou etablovaných štátnych záchraniek v Bratislave a Košiciach, ktoré investovali milióny eur do techniky, infraštruktúry a vzdelávania. Zmena systému by mohla znehodnotiť tieto investície a viesť k vracaniu eurofondov, tvrdí strana.
Prázdne papiere
Podľa Hnutia Slovensko to, čo v utorok predstavil minister Šaško, je len nejasný „zámer na papieri“ bez konkrétnych riešení a jasného časového rámca, ktorý zároveň na ďalšie mesiace ponecháva otvorený priestor na ďalšie netransparentné kšefty v zdravotníctve.
Strana označila za mimoriadne znepokojujúce, že po pol roku od vypuknutia kauzy minister predstavil len neurčitý zámer a pýta si ďalší rok na prípravu riešenia.
Zároveň varuje, že nový model môže zvýhodniť vybrané súkromné skupiny. „Z tohto trčí ďalší kšeft. Firmy, ktoré dnes bez súťaže prevádzkujú záchranky, zarábajú desiatky miliónov a minister im dáva ďalší čas bez riadnej súťaže,“ uviedol. Dodal, že nové rozdelenie bodov môže výrazne zvýhodniť súkromné nemocnice, ktoré v pôvodnom tendri neuspeli.
Podľa hnutia by vedenie rezortu zdravotníctva malo vyvodiť politickú zodpovednosť.
PS žiada koniec Šaška
Podpredseda výboru pre zdravotníctvo a poslanec PS Oskar Dvořák v reakcii na tlačovku ministra zdravotníctva uviedol, že Šaško vôbec nevysvetlil podozrenia, ktoré sa doteraz vo verejnom priestore vyskytli. Spomenul kolaborácie účastníkov konania, predčasný nákup sanitiek či vopred známych víťazov.
„Vidíme tu aj 32 žalôb od generálneho prokurátora, ktorý sám hovorí o reťazení nezákonnosti okolo tendra. Minister Šaško nie je dôveryhodná osoba na organizovanie záchrannej zdravotnej služby, a preto budeme trvať na jeho odvolaní. Nemôže byť garantom transparentného fungovania záchraniek, keď sme videli, čo sa stalo pri prvom tendri,“ spresnil Dvořák.
Nový systém podľa neho vytvára rovnaký priestor na „hlasácke kšefty“. „Po novom budú vyberať prevádzkovateľov nemocnice a všetky najväčšie a univerzitné nemocnice riadia priami nominanti ministra. Ak niekto teda bude môcť ovplyvňovať výber, tak bude môcť cez ministra Šaška ovplyvniť, ktorých poskytovateľov si má vybrať,“ dodal opozičný poslanec.
Sas kritizuje, že urgenty sú už dnes preťažené
Poslanec SaS a tímlíder strany pre zdravotníctvo Tomáš Szalay tvrdí, že návrh sa tvári ako systémové riešenie, no v skutočnosti rozbíja model, ktorý podľa neho roky fungoval.
Za skutočný problém označil netransparentný a zlyhaný tender, za ktorý podľa neho nesú zodpovednosť strany Smer a Hlas.
SaS nesúhlasí najmä s plánovaným presunom záchraniek pod nemocnice. Szalay upozorňuje, že nemocnice síce získajú viac financií, tie však podľa neho nepôjdu na zlepšenie záchrannej služby, ale na krytie ich vlastných strát.
Strana varuje pred viacerými rizikami, ako sú preťaženie urgentov, strata koordinácie medzi regiónmi, ekonomické deformácie systému či vozenie do „vlastných“ nemocníc bez ohľadu na potreby pacienta.
Podľa SaS návrh nevznikol na základe odbornej diskusie ani politickej dohody a jeho cieľom je zakryť zlyhania ministerstva. Strana zdôrazňuje, že namiesto zásadnej zmeny stačilo nastaviť transparentné a jasné pravidlá fungovania systému.