Koncom januára tohto roku portál Times priniesol správu o používaní chemických zbraní ruskou armádou na Ukrajine s tým, že zo strany Kremľa dochádza k neustálemu zintenzívňovaniu nasadzovania látok, ktorých použitie je v rozpore s Dohovorom o chemických zbraniach (CWC – Chemical Weapons Convention). Ten nepodpísali iba tri krajiny: Egypt, Južný Sudán a Severná Kórea.
Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z používania chemických zbraní dlhodobo.
Dobrovoľník z jednotky protivzdušnej obrany (PVO) so zameraním na drony z radov ruskej armády vo februári 2025 poskytol Štandardu fotografiu ukrajinských letákov týkajúcich sa používania bojového plynu, ktoré obrancovia zhadzovali na postavenia nepriateľa.
Obvinenia proti dôkazom
„Nazdar, ruský okupant! Čoraz častejšie a častejšie kladiete protipechotné míny, používate bojový plyn. V prípade, že budete v podobnej bojovej činnosti pokračovať, budeme odpovedať rovnako!“ uvádza sa na letáku v ruskom jazyku.
O používaní chemických zbraní proti obrancom hovorili v lete 2025 nemeckí aj holandskí predstavitelia rozviedky. „Využívanie slzotvorného plynu a chlórpikrínu ruskými jednotkami sa aktuálne stalo bežnou a rozšírenou praxou,“ uviedli v lete v spoločnom vyhlásení Nemci a Holanďania.
Porušenia Dohovoru o chemických zbraniach zo strany Ruska boli potvrdené v troch správach Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OZCHZ) a v Spoločnom vyhlásení 55 štátov prijatom na 30. zasadnutí zmluvných strán OZCHZ v novembri 2025.
Prítomnosť látky chlórobenzylidenmalononitril, známej aj ako CS-plyn, potvrdili v novembri 2024 dve laboratóriá, ktoré na pokyn OZCHZ skúmali nezávisle od seba vzorky ruského granátu a pôdy z blízkosti ukrajinského zákopu. Na základe chemických rozborov OZCHZ vo svojej správe 18. novembra 2024 prvýkrát potvrdila použitie ruských bojových chemických prostriedkov.
Hoci je často považovaný za „nesmrtiaci“, jeho použitie v uzavretých priestoroch alebo vo vysokých koncentráciách môže viesť k vážnym zdravotným problémom vrátane ťažkostí s dýchaním, kožných popálenín a v extrémnych prípadoch aj smrti.
V správe zo 14. februára 2025 už OZCHZ na základe výskumu organizáciou poverených laboratórií spomenula okrem CS-plynu aj zastaranejší chlóracetofenón (CN), ktorý agresor použil v októbri 2024 proti postaveniam ukrajinskej armády v Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti.
20. júna OZCHZ, odvolávajúc sa na analýzu vykonanú na pôde vybraných vedeckých ustanovizní, potvrdila opätovné použitie CS-plynu ruskou armádou – tentoraz dôkazový materiál známky CN-plynu neniesol.
Známy postup
„Zvlášť znepokojujúca je taktika spočívajúca v úmyselnom používaní nebezpečného chemického streliva na ‚vypaľovanie‘ ukrajinských obrancov z uzavretých pozícií, čím sú vystavovaní priamej paľbe,“ uvádza vo vyhlásení zaslanom redakcii Štandard mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike Myroslav Kastran.
Hoci je reč napríklad o chlórpikríne, ktorý je smrteľný iba vo vysokej koncentrácii, ide o jasné a úmyselné porušenie Dohovoru o chemických zbraniach. Spojené štáty prvýkrát obvinili Moskvu z používania chlórpikrínu v máji 2024.
V rokoch 2024 až 2025 Kremeľ podľa Kastrana rozšíril používanie nebezpečných chemických látok nasadením upravených bezpilotných lietadiel Molňa-2, schopných dopraviť granáty so slzotvorným plynom na vzdialenosť 40 až 80 kilometrov.
„To výrazne zvyšuje riziká nielen pre ukrajinských vojakov, ale aj pre civilné obyvateľstvo a vyvoláva oprávnené obavy z možného použitia podobných taktík v priľahlých obývaných oblastiach pri frontovej línii,“ vysvetľuje ukrajinský veľvyslanec v Bratislave.
Ako dodáva, Rusi naďalej používajú granáty K-51 a RG-Vo, ako aj ďalšie strelivo plnené nebezpečnými chemickými látkami a toxickými priemyselnými látkami, ktoré na obrancov zhadzujú nezriedka pomocou rôznych bezpilotných lietadiel.
Molotovov kokteil
V spomínanej spoločnej správe nemeckej a holandskej spravodajskej služby sa tiež uvádza, že Rusi okrem tradičných sovietskych typov nosičov chemických látok upevňujú na drony aj žiarovky a fľaše naplnené toxickými zmesami.
Ruské nasadenie chemických zbraní si podľa ukrajinského ministerstva obrany vyžiadalo najmenej tri obete. Za nízke číslo vďačí štatistika skutočnosti, že zaznamenáva iba vojakov, ktorých životy si vyžiadala priamo chemikália, a nie druhotný zásah konvenčným strelivom potom, čo obranca pod tlakom bojovej látky opustil svoj úkryt.
Počet použití chemických granátov a improvizovaných nosičov toxických látok sa od začiatku vojny pohybuje na úrovni okolo desaťtisíc. Kremeľ zatiaľ dôkazy o nasadení chemických zbraní aj na ukrajinskej strane nepredložil.
Pripomeňme, že za hlavného iniciátora nasadenia chemických zbraní na Ukrajine bol považovaný generál Igor Kirillov, avšak po jeho zavraždení v decembri 2024 sa používanie chemických zbraní ešte zintenzívnilo.