Preskočiť na obsah
  |  

Za vraždu generála Kirillova padol v Rusku doživotný trest

Ruský vojenský súd poslal na doživotie uzbeckého občana Achmadžona Kurbonova za bombový útok z decembra 2024, pri ktorom v Moskve zahynul generál Igor Kirillov, šéf chemickej obrany ruskej armády, a jeho asistent.

Podľa ruských úradov útok zorganizovala Ukrajina, konkrétne jej tajná služba SBU, ako súčasť kampane proti vysokopostaveným predstaviteľom ruskej vojenskej mašinérie.

Kurbonov sa priznal, že bombu zostrojil a odpálil, keď Kirillov opúšťal svoj bytový dom. Ďalší traja komplici dostali tresty od 18 do 25 rokov.

Výbušniny boli údajne do Ruska prepašované z Poľska. Ide o jeden z viacerých smrteľných útokov na ruských generálov, medzi ktorými bol naposledy aj Fanil Sarvarov, zabitý pri výbuchu pod autom. K tejto vražde sa však Ukrajina neprihlásila.

(reuters, pir)

  |  

Trump chce v Davose rokovať so Zelenským o konci vojny

Donald Trump vyhlásil, že sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo švajčiarskom Davose. Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sú podľa neho „rozumne blízko“.

Americký prezident tvrdí, že Vladimír Putin aj Zelenskyj sú konečne v bode, v ktorom by mohli uzavrieť dohodu. Pripustil však, že obe strany v minulosti od dohody ustúpili, a obvinil Zelenského, že bol hlavnou prekážkou mieru.

Podľa Trumpa bráni dosiahnutiu kompromisu „abnormálna nenávisť“ medzi lídrami. Hoci pôvodne hovoril, že sa so Zelenským stretne v stredu, neskôr spresnil, že schôdzka sa uskutoční vo štvrtok.

Šéf Bieleho domu zdôraznil, že USA sa približujú k sprostredkovaniu prímeria a dodal: „Ak sa nedohodnú, sú hlúpi.“ Ukrajina si 24. februára pripomenie štvrté výročie začiatku ruskej invázie.

(reuters, mja)

  |  

Clá a byrokracia brzdia EÚ. Merz a Meloniová chcú reformy

Nemecko a Taliansko bijú na poplach – Európska únia podľa nich zaostáva za USA a Čínou a bez zásadných reforiem riskuje pokles životnej úrovne aj stratu suverenity.

V spoločnom politickom dokumente, pripravenom na februárový samit EÚ, volajú po konkrétnych krokoch na oživenie konkurencieschopnosti. Navrhujú zníženie byrokracie, rýchlejšie povoľovanie projektov či hlbšiu integráciu trhu najmä v oblasti služieb, energetiky a digitálnych technológií.

Upozorňujú aj na vnútorné bariéry, ktoré obchod medzi štátmi EÚ výrazne predražujú.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová vyzývajú, aby sa Únia zaviazala k reformám už na februárovom samite a v marci ich potvrdila na Rade EÚ.

Zároveň zdôrazňujú potrebu ambicióznej obchodnej politiky vrátane rýchlejšieho uzatvárania dohôd s partnermi ako India či zoskupenie ASEAN. Varujú, že ak to bude nevyhnutné, EÚ by mala byť pripravená chrániť svoj trh obrannými nástrojmi.

(reuters, pir)

  |  

Odbory v U. S. Steel tlačia na vyššie mzdy a kratší pracovný čas

Stovky zamestnancov U. S. Steel Košice vyjadrili na protestnom zhromaždení v Šaci podporu odborárom bojujúcim za novú kolektívnu zmluvu. Odbory požadujú zachovanie súčasného 35,5-hodinového pracovného času, ochranu pred prepúšťaním a zvýšenie miezd o 80 eur mesačne.

Zamestnávateľ však navrhuje nárast týždenného fondu práce na 37,5 hodiny a ponúka navýšenie platov len o 50 eur. Odborári zdôrazňujú, že počas piatich rokov flexibilitu umožňovali len výnimočne a pod kontrolou.

Po neúspešných ôsmich kolách rokovaní bola 12. januára vyhlásená štrajková pohotovosť. Spor sa dostal do štádia, keď musí zasiahnuť mediátor, ktorého poverí ministerstvo práce. Zamestnanci aj odborári dúfajú v kompromis, no zároveň chcú vyslať jasný signál o svojej súdržnosti a pripravenosti brániť dosiahnuté výhody.

„Verím, že sa napokon dohodneme. Teraz to bude v rukách mediátora, ktorému budeme tlmočiť naše stanoviská. Chceme sa dohodnúť, chceme zachovať benefity pre zamestnancov s prihliadnutím na situáciu na trhu s oceľou,“ informoval hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.

Podnik aktuálne zamestnáva 7 700 ľudí a prešiel do rúk japonského koncernu Nippon len pred pár mesiacmi.

(tasr, mja)

  |  

Kaliňák a Zůna: Viac spolupráce v obrane je nutnosť

Ministri obrany Slovenska a Česka – Robert Kaliňák a Jaromír Zůna – sa počas stretnutia v Bratislave zhodli na potrebe posilniť obrannú sebestačnosť svojich krajín a zároveň prehĺbiť vzájomnú spoluprácu.

Diskutovali aj o možnostiach spoločnej výroby či nákupoch v rámci obranného priemyslu vrátane českých cvičných lietadiel Skyfox. Kaliňák ocenil českú pomoc pri ochrane slovenského vzdušného priestoru i ich účasť na mnohonárodnej brigáde na Slovensku.

Obaja ministri sa zároveň vyjadrili k rastúcemu geopolitickému napätiu okolo Grónska. Podľa nich by sa spory mali riešiť diplomaticky, a nie prostredníctvom vojenských vyjadrení.

Kaliňák zdôraznil, že NATO má prostriedky na zabezpečenie bezpečnosti oblasti, a poukázal na odlišnosť situácie v Grónsku oproti Ukrajine. Zůna doplnil, že Česká republika podporuje riešenia posilňujúce súdržnosť Aliancie a garantujúce fungovanie článku 5.

(tasr, pir)

  |  

Trump chce získať Grónsko mierovou cestou, nie silou

Americký prezident Donald Trump v Davose opäť oživil kontroverzný plán na kúpu Grónska. Prezident v stredu vyzval na okamžité rokovania o dohode, pričom zdôraznil, že Spojené štáty chcú dosiahnuť dohodu mierovou cestou – bez použitia sily.

Grónsko podľa neho potrebuje ochranu, ktorú mu dokáže zaručiť len Washington. Zároveň odmietol, že by za iniciatívou stáli ekonomické záujmy spojené s ťažbou vzácnych surovín.

Trump svoj návrh predniesol pred svetovými lídrami počas ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Nie je to pritom prvýkrát, čo sa o akvizícii Grónska zmienil – podobný zámer spomenul už v roku 2019, no vtedy vyvolal skôr pobavenie než vážnu debatu.

(reuters, pir)