Prijatie Ukrajiny do NATO alebo EÚ sa za posledné roky stalo mantrou významnej časti ukrajinskej verejnosti, ako aj politikov naprieč politickým spektrom. Poprední predstavitelia ozbrojených síl aj nevojenských nacionalistických zoskupení, ktoré nacionalistickým jednotkám pestujú dorast, sú však v tomto smere realistickejší.

Vo svojich vyhláseniach aj na sociálnych sieťach označujú spoliehanie sa na ochranu zo strany NATO v blízkej či ďalekej budúcnosti za utópiu. Pripomeňme, že hoci je dnes pojem nacionalizmus v mnohých krajinách Európskej únie, v Rusku či Bielorusku stavaný na roveň so šovinizmom, ide o synonymum slova „národovectvo“ či v prípade národných štátov aj „vlastenectvo“, čo potvrdzujú i slovenské slovníky – s výnimkou tých z obdobia komunizmu.

„Nikto si ani nechce prečítať znenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Pritom v ňom stojí, že každá krajina si sama určuje rozsah a charakter pomoci v prípade útoku na inú členskú krajinu NATO. Je mýtus, že ide o článok, ktorý automaticky núti všetky krajiny NATO vyhlásiť vojnu napríklad štátu, ktorý napadne niektorú z členských krajín NATO,“ vysvetlil v decembri 2025 zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu brigádny generál Andrij Bileckyj.

Ten dnes velí elitnému 3. armádnemu zboru (3. AK) a rovnako ako mnohí jeho podriadení sa teší autorite a podpore aj ďaleko v tyle, aj medzi nacionalistami naprieč Európou, čo sa o súčasnom Azove začlenenom do Národnej gardy Ukrajiny povedať nedá. Jeho slová, ako je hlavne od februára 2022 bežným zvykom, citovali a parafrázovali viaceré ukrajinské médiá, pričom samotné vyhlásenie na pôvodnej platforme už videlo viac ako 1,3 milióna ľudí. Bileckyj totiž spolu s náčelníkom generálneho štábu generálom Olexandrom Syrským patrí do dvojice vojakov, ktorí sa tešia najväčšej miere dôvery zo strany občanov.