Prijatie Ukrajiny do NATO alebo EÚ sa za posledné roky stalo mantrou významnej časti ukrajinskej verejnosti, ako aj politikov naprieč politickým spektrom. Poprední predstavitelia ozbrojených síl aj nevojenských nacionalistických zoskupení, ktoré nacionalistickým jednotkám pestujú dorast, sú však v tomto smere realistickejší.
Vo svojich vyhláseniach aj na sociálnych sieťach označujú spoliehanie sa na ochranu zo strany NATO v blízkej či ďalekej budúcnosti za utópiu. Pripomeňme, že hoci je dnes pojem nacionalizmus v mnohých krajinách Európskej únie, v Rusku či Bielorusku stavaný na roveň so šovinizmom, ide o synonymum slova „národovectvo“ či v prípade národných štátov aj „vlastenectvo“, čo potvrdzujú i slovenské slovníky – s výnimkou tých z obdobia komunizmu.
„Nikto si ani nechce prečítať znenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Pritom v ňom stojí, že každá krajina si sama určuje rozsah a charakter pomoci v prípade útoku na inú členskú krajinu NATO. Je mýtus, že ide o článok, ktorý automaticky núti všetky krajiny NATO vyhlásiť vojnu napríklad štátu, ktorý napadne niektorú z členských krajín NATO,“ vysvetlil v decembri 2025 zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu brigádny generál Andrij Bileckyj.
Ten dnes velí elitnému 3. armádnemu zboru (3. AK) a rovnako ako mnohí jeho podriadení sa teší autorite a podpore aj ďaleko v tyle, aj medzi nacionalistami naprieč Európou, čo sa o súčasnom Azove začlenenom do Národnej gardy Ukrajiny povedať nedá. Jeho slová, ako je hlavne od februára 2022 bežným zvykom, citovali a parafrázovali viaceré ukrajinské médiá, pričom samotné vyhlásenie na pôvodnej platforme už videlo viac ako 1,3 milióna ľudí. Bileckyj totiž spolu s náčelníkom generálneho štábu generálom Olexandrom Syrským patrí do dvojice vojakov, ktorí sa tešia najväčšej miere dôvery zo strany občanov.
A ako bez NATO?
V auguste 2025 poskytol Bileckyj, vtedy ešte ako plukovník, prvý rozsiahly rozhovor západnému médiu. Pre portál Times okrem iného priblížil svoj pohľad na prežitie ukrajinskej štátnosti: militarizovať spoločnosť ako Izrael a vrátiť si územie ako Azerbajdžan. Tieto dve prirovnania sa následne objavili aj na sociálnych sieťach 3. armádneho zboru. Ten je dnes lídrom v robotizácii rusko-ukrajinského frontu a miera robotizácie bojovej činnosti zboru neustále rastie, čo vedie k výraznému poklesu strát.
Na druhej strane treba povedať, že hoci sú Bileckyj ako osobnosť a jeho zbor ako jednotka pre úspechy na fronte uznávané naprieč ozbrojenými silami, ich poriadky sa ukrajinský generálny štáb neponáhľa rozširovať na celé ozbrojené sily.
V zbore okrem iného funguje účinný systém povyšovania a v prípade zlyhania aj degradácie dôstojníkov a poddôstojníkov, čo by mnohým nie najschopnejším karieristom v ukrajinskej armáde – aj medzi generálmi – nebolo po vôli. Nateraz tak zostáva Bileckého „Trojka“ dokonalou súčiastkou nedokonalého motora, navyše v aute, ktorého majiteľ nateraz nemá o „tuning“ záujem.
Pripomeňme, že zo všetkých vojensko-politických organizácií je to práve 3. AK, ktorý sa najčastejšie skloňuje ako možný iniciátor „pochodu na Kyjev“ v prípade, že prezident prijme z pohľadu nacionalistov príliš protiukrajinské opatrenia či pre Ukrajinu nevýhodné mierové podmienky. Kritika ožila aj po tom, ako krajiny NATO poslali do Grónska proti americkej hrozbe smiešne počty jednotiek vojakov.
Kosa na kameň
Okrem pragmatizmu prvého muža ukrajinského nacionalizmu je však v hre aj ideológia. Ukrajinskí a za Ukrajinu bojujúci nacionalisti kritizujú európsky vojenský a hospodársky spolok často. Európskej únii aj NATO vyčítajú slabosť v oblasti ideológie či v zásahu proti ideológiám, ktoré armádu z pohľadu nacionalistov rozožierajú. Okrem iného ide o migračnú politiku, presadzovanie dúhovej ideológie či potláčanie domáceho nacionalizmu v ozbrojených silách viacerých krajín Severoatlantickej aliancie.
„Zavádzanie stoviek takzvaných genderových poradcov a vytvorenie tejto pozície s nejasnými právomocami na najvyššej úrovni v generálnom štábe sa ospravedlňuje potrebou integrácie do EÚ a NATO. V skutočnosti to však svedčí o systematickom presadzovaní ‚rodovej ideológie‘ do všetkých oblastí života vrátane armády – uprostred plnohodnotnej vojny o samotné prežitie ukrajinského národa,“ napísal v marci 2025 v reakcii na zmeny v ukrajinskej armáde Pravý sektor.
V podobnom duchu sa vyjadruje aj zástupca veliteľa 3. AK major Dmytro Kucharčuk. Ten hovorí, že Rusko je iba jednou z troch hrozieb, ktoré nad Ukrajinou visia. Okrem Ruska, s ktorým Ukrajina v súčasnosti podľa Kucharčuka vedie boj na život a na smrť, je tu aj hrozba ľavicovo-liberálna a hrozba islamu. Obe podľa majora súvisia s masovou imigráciou z Afriky a Ázie a s agendou, ktorá je dnes s EÚ a NATO nerozlučne spätá.
Politická elita v Kyjeve podľa neho chápe iba prvú z troch hrozieb a prípadný vstup do Aliancie či Únie by situáciu Ukrajiny iba zhoršil. Nielen EÚ, ale aj NATO či OSN majú byť podľa Kucharčuka nahradené fungujúcimi celkami, ktoré dajú „demokratickým krajinám možnosť postaviť sa zlu červenej diktatúry“.
Kritike súčasného Západu a jeho organizácií sa nevyhýba ani jeden z ideológov 3. armádneho zboru Olexij Rejns s bojovou prezývkou Konzul, ktorý mieša ideológiu ukrajinského nacionalizmu orientovaného na Medzimorie s Bileckého pragmatizmom. „Nech by NATO prijímalo akékoľvek papierové rezolúcie a nech by Trump zverejňoval akékoľvek tweety, bezpečnosť ukrajinských detí dokážeme zaručiť iba my sami – vy a ja,“ napísal vlani v lete.
Organizácia Karpatská Sič dokonca komentovala reakciu Poľska a samého NATO na ruské drony a stíhačky vo vzdušnom priestore Aliancie slovami, že „Putin sa dopustil obrovskej chyby, keď vliezol na Ukrajinu, a nie do NATO“. Známy nacionalistický kanál ꑭ ᴠᴀʟʜöʟʟ ✙, ktorý má priamo v názve znak „idey národa“, vytvorený svojho času Bileckého mužmi, dlhodobo tvrdí, že okrem toho, že NATO je v podstate neschopné boja a predovšetkým neschopné akcie, v NATO Ukrajincov nechcú samotní občania a politickí predstavitelia členských krajín Aliancie.
Napospol všetci nacionalisti na Ukrajine, ktorých od roku 2014 a hlavne od februára 2022 napriek stratám na fronte neustále pribúda, už NATO a možnosť vstupu doň ústami svojich čelných predstaviteľov odpísali. Na druhej strane, oficiálna politika Kyjeva zostáva v tejto otázke nemenná.