Kyjev medzi dvoma mlynskými kameňmi. Proti Black Lives Matter zasiahli nacionalisti z frontu

Ukrajinské vydavateľstvo Čoven (Čln) na sociálnej sieti 13. septembra oznámilo, že v spolupráci s ľvovským Strediskom mestských dejín usporiada 20. septembra predstavenie knihy Hlasy BLM (Голоси BLM).

BLM je dnes už nie neznáma skratka pre heslo Black Lives Matter, teda „na čiernych životoch záleží“, ktoré sa na obálke knihy takisto nachádza.

Heslo a rovnomenné decentralizované hnutie vzniklo v roku 2013 a celosvetovo známym sa stalo v roku 2020, keď pri policajnom zadržaní zomrel černošský kriminálnik George Floyd a došlo k masovým protestom černochov a stúpencov inej rasy masového hnutia naprieč Spojenými štátmi.

Viaceré nacionalistické zoskupenia, okrem iných členovia Karpatskej Siče či predstavitelia 3. armádneho zboru – veteráni Samostatnej jednotky špeciálneho určenia „Azov“ – svojimi príspevkami na sociálnych sieťach vyvolali či prinajmenšom výrazne podporili vlnu odporu voči konaniu podujatia.

BLM a Ukrajinka

V Severnej Karolíne v USA 22. augusta zabil 23-ročnú ukrajinskú utečenku Irynu Zaruckú americký černoch Decarlos Brown Jr. – v metre jej spôsobil vážne zranenia nožom v oblasti krku, v dôsledku ktorých na mieste vykrvácala.

Vrah chodil následne po metre a opakoval „Dostal som to biele dievča.“ Oficiálny účet hnutia BLM na sociálnej sieti v reakcii na vraždu zverejnil krátke video, ktoré obsahovalo ukážku zo staršieho filmu s replikou „utláčaní ľudia majú právo na násilie“.

Keďže v slovníku BLM sú „utláčaní“ černosi, príspevok s videom vyvolal rozruch, pretože bol chápaný ako schvaľovanie vraždy mladej belošky.

Na ukrajinských sociálnych sieťach sa objavovali príspevky o tom, že na jednej fotke je Zarucká zachytená v izbe svojej sesternice Very Falknerovej, ktorá má na dverách nápis Black Lives Matter – jej vraždu však všetky ukrajinské nacionalistické zoskupenia odsúdili.

Pripomeňme, že hoci je dnes pojem nacionalizmus v mnohých krajinách Európskej únie, v Rusku či Bielorusku stavaný na roveň so šovinizmom, ide o synonymum slova „národovectvo“ či v prípade národných štátov aj „vlastenectvo“, čo potvrdzujú i slovenské slovníky – s výnimkou tých z obdobia komunizmu.

Nevhodný čas i hosť

Zástupca veliteľa 3. armádneho zboru major Dmytro Kucharčuk na sociálnej sieti v spojitosti s pripravovanou prezentáciou knihy napísal, že „dúfa, že uvedomelí Ľvovčania vysvetlia [organizátorom podujatia], na čom skutočne záleží“, a pridal k tomu video aktivistu BLM, ktorý na svojom kanáli s vyše pol miliónom odberateľov na Youtube so smiechom hovoril, že černochom je „jedno“, čo sa stalo Zaruckej v metre.

Jeden z ideológov 3. armádneho zboru Olexij Rejns s bojovou prezývkou Konzul v spojitosti s ohláseným predstavením Hlasov BLM napísal: „Ťažko vôbec povedať, čoho je tu viac – krátkozrakosti, mravného úpadku alebo vedomej provokácie.“

Organizácia Karpatská Sič na svojom telegramovom kanáli uviedla, že je smutné, že sa podujatie koná s podporou štátnej ustanovizne, ktorá vedno s vydavateľstvom Ukrajincom podsúva, „aby obdivovali hnutie, ktoré už roky ospravedlňuje a heroizuje zločincov“.

Známy nacionalistický kanál ꑭ ᴠᴀʟʜöʟʟ ✙ zhrnul situáciu nasledovne: "Ukrajinofóbi a černosi na Ukrajine prezentujú čítanie o protibelošských rasistoch a zločincoch, zatiaľ čo Ukrajinci hynú na Ukrajine rukami Moskovitov [historické a dnes hanlivé označenie Rusov, pozn. red.], ktorí mimochodom aktívne využívajú žoldnierov z Afriky.“

V súvislosti s vraždou mladej Ukrajinky americkým černochom možno označiť zvolaný dátum konania uvádzania knihy ako provokatívny či prinajmenšom nevhodný. Avšak problém videli ukrajinskí nacionalisti aj v hosťovi.

Tým bol černoch Terrell Jermaine Starr, ktorý pred poldruha rokom kritizoval video, ktorým sa jedna z jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny snažila získať peňažnú podporu na výstroj a výzbroj. Starrovi sa nepáčilo, že jedna z Ukrajiniek sa na videu tvári, že je černošská speváčka Tina Turnerová.

Kritika zo strany známeho černocha spôsobila, že príspevok s videom začali nahlasovať černosi a ľavičiari z viacerých krajín, čoho dôsledkom bolo vymazanie videa a nezískanie prostriedkov pre jednotku.

Rozruch, ktorý okolo prezentácie nacionalisti vyvolali, viedol k nárastu počtu neprajných komentárov a vydavateľstvo 18. septembra oznámilo, že pre „brutálne, rasistické, nenávistné komentáre a vyhrážky“ podujatie ruší.

Následne o zrušení podujatia informoval aj Interfax Ukraine a viaceré celoštátne médiá. Vyššie spomínaný Konzul to pochvalne komentoval slovami, že „vytváranie na Ukrajine atmosféry, ktorá je neúnosná pre ľavicových aktivistov a liberálov všetkého druhu, je účinným nástrojom v boji proti nepriateľskej činnosti“.

BLM na Ukrajine

V reakcii na vznik hesla a hnutia BLM sa v roku 2015 objavilo heslo White Lives Matter (WLM), teda „na bielych životoch záleží“. Na rozdiel od svojho staršieho náprotivku je heslo WLM vo viacerých krajinách považované za rasistické – v Bielorusku ho ministerstvo vnútra pridalo na zoznam extrémistických.

Transparent s heslom WLM niesli v roku 2020 aj účastníci kyjevského pochodu konaného pri príležitosti výročia založenia Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

V januári 2021 zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu plukovník Andrij Bileckyj – dnes veliteľ 3. armádneho zboru – na sociálnej sieti informoval o smrti ukrajinského vojaka Romana Dzubenka, ktorý zomrel na následky zranení v Luhanskej oblasti a zanechal mladú vdovu a polročného syna.

„Smrť Ukrajinca nemá šancu stať sa ‚virálne‘ dôležitou správou. Celý deň ju zatieňuje radosť ukrajinských ľavičiarov – hnutie BLM totiž nominovali na ‚cenu mieru‘. ‚Liberáli‘ oslavujú víťazstvo ‚vlády práva‘ a ‚rovnosti‘,“ napísal Bileckyj.

Po protestoch proti pochodu LGBT, po zadržaní členov organizácie Pravicová mládež a vojnových veteránov na demonštrácii proti queer filmovému festivalu Sunny Bunny, po kritike „dovozu farebných migrantov ako v Rusku a EÚ“ zo strany ukrajinských nacionalistov a mnohom ďalšom ide o dôkaz toho, že Kyjev bude musieť v rámci snahy o splnenie ideologických podmienok o vstup do EÚ našľapovať veľmi opatrne.

Ukrajinskí nacionalisti sa od roku 2014, odkedy stabilne tvorili významnú časť dobrovoľníkov v bojoch na východe Ukrajiny, tešia stále väčšej obľube a nech rusko-ukrajinská vojna skončí akokoľvek, Kyjev bude musieť s ich hlasom, v mnohých otázkach podporeným hlasom konzervatívne zmýšľajúceho obyvateľstva, počítať.

Ocitne sa tak medzi dvoma žarnovmi – jedným v podobe nateraz v podstate oficiálnej ideológie Bruselu zahŕňajúcej „tolerantnosť, inklúziu a diverziu“, ktorej sa pri snahe o vstup do EÚ nemôže úplne vyhýbať, a druhým v podobe nacionalistov, ktorí majú okrem podpory nezanedbateľnej časti obyvateľstva aj reálnu silu v podobe celých jednotiek.