Špecializovaný trestný súd (ŠTS) tieto zmeny napadol na Ústavnom súde SR s výhradami o zasahovaní do nezávislosti súdu a o preskúmanie ústavnosti novely požiadal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Podania ŠTS sa týkajú závažných nedostatkov pri obmedzenej možnosti pracovať s výpoveďami kajúcnikov v konkrétnych kauzách.

Ide o trestné stíhanie obvinených v drogovej kauze Krone 2 (import veľkého množstva drog organizovanou skupinou z Južnej Ameriky do Európy), ale aj o stíhanie podnikateľa Norberta Bödöra obžalovaného z podplácania.

Príklad policajnej manipulácie ako dôvod novely

Premiér Fico pred verejnosťou obhajoval potrebu úpravy kajúcnikov tým, že to boli práve nezákonnosti polície a kajúcnikov, ktoré boli použité na trestné stíhanie voči predstaviteľom strany Smer v minulosti.

V tejto súvislosti vyhlásil, že bolo potrebné „urobiť poriadok s gaunermi a udavačmi, ktorí udávali kohokoľvek výmenou za obrovské výhody“.

Na tlačovej konferencii padol aj konkrétny a mimoriadne závažný príklad – výpoveď Bernarda Slobodníka, ktorý ako svedok figuruje v mnohých kauzách.

Člen zboru poradcov predsedu vlády a advokát Marek Para na tlačovej konferencii poukázal na nezákonné praktiky polície práve s týmto kajúcnikom, a to konkrétne prostredníctvom zápisnice z výsluchu Slobodníka z januára 2026. V tejto zápisnici údajne potvrdil neuveriteľnú policajnú manipuláciu.

Slobodník ako príklad privierania očí nad korupciou

V minulosti sa priznal k rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti a uzavrel dohodu o vine a treste, vďaka ktorej obišiel s úhrnným podmienečným trestom na tri roky so skúšobnou lehotou v trvaní štyroch rokov.

V troch prípadoch sa pritom priznal, že na úplatkoch vzal viac ako 100-tisíc eur, pričom sám dával polovicu tejto sumy svojmu kolegovi z polície.

Takéto výrazné zníženie trestu bolo možné iba vďaka skutočne pozoruhodnému drobeniu jeho trestnej činnosti na jednotlivé skutky zo strany prokuratúry tak, aby za každý skutok mohol dostať podmienku. Ak by prokurátor posudzoval jeho korupčnú činnosť ako jeden celok, väzeniu by sa nevyhol.

Následne vypovedal v kauzách Očistec, Judáš či Súmrak a usvedčoval aj bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Na verejnosť prenikla aj nahrávka z roku 2020, na ktorej spomína, že mu „hrozí 15 rokov“, a prosí policajtov o informácie, o čom by mohol vypovedať na iné osoby a koho by mohol „namáčať“. Špecificky pritom spomína mená Tibor Gašpar, Peter Hraško (bývalý šéf NAKA) či Norbert Bödör.

Polícia vytvorila fiktívnu zápisnicu a podpisy svedka naslepo

Denník Štandard má danú zápisnicu o výsluchu svedka Slobodníka na inšpekcii v Banskej Bystrici zo dňa 9. januára 2026 k dispozícii. Tá skutočne obsahuje závažné svedectvo o tom, že niekto klame v mnohých trestných konaniach.

V tejto zápisnici špecificky uvádza, že nikdy nebol vypočúvaný vyšetrovateľkou Alžbetou Farkašovou v roku 2021, tak ako to uvádzala policajtka v následnej zápisnici o jeho výsluchu z tohto dňa. Naopak, vypovedá, že mu Farkašová v ten deň povedala, že na neho nemá čas.

Keď mu následne prokurátor predloží zápisnicu o jeho výsluchu (z dňa, keď mal byť, ale nebol vypočutý), ktorú Farkašová zasielala policajtovi Róbertovi Magulovi, Slobodník tvrdí, že si na žiadnu takúto svoju výpoveď nepamätá.

Po jej prečítaní uvádza, že ide o „mišmaš“ jeho trestných oznámení, ktoré podával u Farkašovej a ktoré „akoby niekto preklopil do zápisnice“. Ani si nepamätá, že by takúto zápisnicu podpisoval, no dodáva, že mu Farkašová pri jednej príležitosti dávala podpísať „päť alebo šesť zápisníc“, ktoré mechanicky podpísal. Špecificky dodáva, že iba u vyšetrovateľky Farkašovej podpisoval „zápisnice, ktoré už boli predpripravené“.

Takéto konanie je pritom absolútne nezákonné, pretože svedok musí najprv vypovedať zákonom ustanoveným spôsobom (poučenie svedka a podobne) a až následne po oboznámení sa s obsahom zápisnice ju podpisuje.

Konanie, aké popisuje Slobodník u Farkašovej (podpisovanie vopred pripravených zápisníc), je mimo akéhokoľvek zákonného rámca. Trestný zákon takéto konanie môže podradiť pod trestné činy falšovania úradnej listiny alebo zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo aj iné, v závislosti od detailov skutku.

Svedok Slobodník túto svoju výpoveď o nezákonných praktikách Farkašovej podpísal za prítomnosti prokurátora, vyšetrovateľa a ďalších osôb s tým, že vypovedal pravdivo, dobrovoľne, bez nátlaku a nič podstatné nezamlčal.

Vyšetrovateľka Farkašová nevie o zápisnici, ktorú sama odosielala

Slobodník teda v súčasnosti otvorene priznáva, že v roku 2021 sa neudial jeho výsluch tak, ako to tvrdila polícia, a navyše podpisoval mechanicky nejaké zápisnice bez prečítania iba preto, že mu ich dala vyšetrovateľka Farkašová podpísať.

Paradoxom pritom je, že samotná Farkašová podľa vlastnej výpovede jeho sporný výsluch z roku 2021 raz poprela a inokedy si nespomínala, či ho vtedy vypočúvala. Na spornej zápisnici je pritom uvedená ako vyšetrovateľka spolu s ďalším vyšetrovateľom a túto zápisnicu aj neskôr e-mailom zasielala operatívcovi Róbertovi Magulovi pod označením „Svedok – Slobodník“.

Jeho výsluchy pritom priamo súvisia s trestným stíhaním čurillovcov vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorej sa im kladie za vinu nezákonná manipulácia trestných konaní prostredníctvom takzvaného technického spisu č. 80 (nezákonne vedené výsluchy rôznych osôb).

Podľa Čurillu bolo všetko zákonné

Ján Čurilla sa k svojim obvineniam z nezákonného vypočúvania vyjadril tak, že „každý jeden výsluch bol vykonaný zákonným spôsobom a každá zápisnica bola podpísaná vypočúvanými osobami za prítomnosti ich obhajcov a iných osôb“.

Tvrdenia Čurillu o zákonnosti výsluchov sú však v priamom rozpore s tým, čo vypovedá Slobodník – ten tvrdí, že jeho výsluch sa neudial a zápisnica z daného dňa je zmesou jeho trestných oznámení, pričom zápisnice podpisoval viaceré a iba „naslepo“.

Spojitosť Čurillu s manipulovanou výpoveďou Slobodníka pod taktovkou vyšetrovateľky Farkašovej pritom podľa tvrdení advokáta Paru nie je náhodná. Para vystupuje ako poškodený v trestnom konaní čurillovcov vo veci zneužívania právomocí (technický spis) a podľa jeho názoru to bol práve Ján Čurilla, kto „inštruoval Farkašovú k takzvanému pracovnému výsluchu Bernarda Slobodníka“.

Para sa v tejto veci odvoláva na listinné dôkazy zo súdnych spisov, v ktorých vystupuje ako poškodený alebo advokát, a preto podal návrh na začatie trestného stíhania a súčasne na vznesenie obvinenia tak voči Bernardovi Slobodníkovi, ako aj voči vyšetrovateľke Farkašovej.

Spisy totiž okrem iného obsahujú aj prepisy zvukových záznamov z odpočúvania policajtov a zachytávajú rozhovor policajtov Čurillu a Miroslava Chudého. V prepise hovorí Čurilla Chudému, „či by nebolo dobré vyčistiť to so Slobodníkom v tej osemdesiatke u Betky (Farkašová), čo ona vypočúva tam Slobodníkov, tam štyri či päť zápisníc má, že tam ako rozpráva ku všetkému“.

Kto vlastne klame o zákonnosti konaní?

Mimoriadne podozrivé okolnosti jeho výpovede a konania polície sú skutočne hodné preskúmania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Buď totiž klame Čurilla o zákonnosti všetkých výsluchov v technickom spise, alebo klame Slobodník o tom, že podpisoval predpripravené zápisnice o výsluchu a niektoré výsluchy sa ani neudiali, hoci z nich existujú zápisnice. Do celého prípadu sa zamotáva aj vyšetrovateľka Farkašová, ktorá raz tvrdí, že sa výsluch neudial, no sama zápisnicu o danom výsluchu poslala Magulovi.

Ak klame Čurilla a skutočne boli výsluchy robené účelovo, všetky trestné konania vychádzajúce z technického spisu padnú na ich nezákonnosti už od samotného počiatku. Obvinenie zo zneužívania právomoci je potom na mieste a čeliť by mu mala aj vyšetrovateľka Farkašová – tá totiž sama nevie, čo a ako robila pri výsluchoch, a jej slová odporujú jej činom.

Ak klame Slobodník a ako svedok krivo obviňuje políciu z rozsiahlej manipulácie jeho svedectiev, mal by byť rovnako trestne stíhaný a jeho postavenie univerzálneho svedka je neudržateľné. Svedectvo takejto osoby totiž nemôže byť podkladom na odsúdenie iných, keďže jeho vierohodnosť je nulová, no jeho schopnosť klamať stúpa do neuveriteľných výšin.

V tomto bode je potrebné podotknúť, že aj v prípade, ak Slobodník účelovo menil výpovede podľa toho, ako sa mu to hodilo v „obchode so spravodlivosťou“, je právna úprava týkajúca sa kajúcnikov problematická.

Zákon by sa nemal lámať cez koleno len preto, aby sa znemožnili výpovede podobne problematických kajúcnikov. Ak úpravu stopne Ústavný súd SR, pôvodný úmysel zákonodarcu aj tak nebude uvedený do praxe.

Problém je totiž v tom, že zodpovednosť leží na pleciach polície, ktorej povinnosťou je preverovať výpovede takýchto svedkov a konať v zákonných medziach. Pri zneužití kajúcnikov z jej strany by sa nemala meniť legislatíva na úkor iných trestných konaní, ale skôr by sa mali tvrdo postihovať osoby, ktoré nezákonnosti umožnili z titulu svojej funkcie.

To isté platí aj o tých, ktorí krivo svedčia výmenou za vlastnú beztrestnosť. Všetky na to potrebné zákony už právny poriadok obsahuje, treba ich len dôsledne uplatňovať.