Ruka v rukavici
Komisia a Rada EÚ toto blokovanie, samozrejme, nerobili samy. Americký justičný výbor odhalil vysokú mieru koordinácie s technologickými platformami, ako aj s mimovládnymi organizáciami, ktoré vystupovali v úlohe takzvaných fact-checkerov.
Jednou z týchto organizácií je aj známy NewsGuard, ktorého pozadiu sa Štandard venoval pred americkými voľbami v roku 2024. Pravidelný nahlasovateľ príspevkov spolupracoval s Globálnou alianciou pre zodpovedné médiá (GARM), pričom dôsledkom bolo takmer plošné blokovanie obsahu na pravej strane politického spektra.
Musk v auguste 2024 podal na GARM žalobu, aliancia o niekoľko dní ukončila svoju činnosť. Podobne sa však profilovali technologické firmy v Nemecku, kde vtedajší minister hospodárstva Robert Habeck (Zelení) podal dovedna viac ako 700 trestných oznámení za „urážku verejne činnej osoby“ – za vtipy, ktoré o ňom šírili bežní Nemci.
No zatiaľ čo sa nemecká zelená cenzúra sústredila na občanov vlastného štátu, tá celoeurópska podľa kongresového výboru siahala na druhú stranu Atlantického oceánu.
„V júli 2025 výbor zverejnil správu, v ktorej podrobne opisuje, ako Európska komisia zneužíva DSA na ukladanie globálnych požiadaviek na cenzúru politických prejavov, humoru a satiry,“ pripomenuli kongresmani v úvode správy.
„Odvtedy technologické spoločnosti na základe predvolania predložili výboru tisíce interných dokumentov a komunikáciu s Komisiou. Tieto dokumenty ukazujú rozsah – a úspech – globálnej cenzorskej kampane [Komisie, ktorá] v rámci komplexného desaťročného úsilia úspešne vyvinula tlak na platformy sociálnych médií, aby zmenili svoje globálne pravidlá moderovania obsahu, čím priamo porušila právo Američanov na online prejavy v Spojených štátoch.“
Podľa zverejnenej mailovej komunikácie platformy ako Google či TikTok považovali správanie predstaviteľov Generálneho riaditeľstva Komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti za „nátlak“ s cieľom upraviť vlastné používateľské podmienky (Terms and Conditions, de facto zákonník sociálnej siete) podľa požiadaviek exekutívneho ramena EÚ.
Prístup, keď sa súkromné spoločnosti prispôsobujú tlaku vládnej moci, sa v Spojených štátoch nazýva „hand-in-glove“, a hoci je „rukavica“ súkromná, pohybuje sa podľa „ruky“.
Na zasahovanie do volieb EÚ nepotrebovala Rusko
Tento nátlak vystupoval do popredia osobitne pred viacerými voľbami v členských štátoch. Ako poukázal Jordanov výbor, Komisia skrze svoju technologickú „rukavicu“ priamo zasahovala do šírenia informácií na sociálnych sieťach v prípade ôsmich volieb – pričom sa medzi nimi nachádzajú aj parlamentné voľby na Slovensku.
„Pred najmenej ôsmimi voľbami v šiestich európskych krajinách od roku 2023 sa Komisia stretla s platformami, aby na ne vyvinula tlak, aby v dňoch pred voľbami cenzurovali politické prejavy,“ vyhlásil justičný výbor.
Okrem volieb do Národnej rady SR menoval výbor aj prezidentské voľby v Rumunsku – ktoré ovplyvňovala Národná liberálna strana, skrývajúc sa za „ruský vplyv“ –, v Moldavsku, parlamentné voľby vo Francúzsku (kde „hrozilo“ víťazstvo lepenistického Národného združenia) a v Írsku.
Dve pohlavia ako nenávistný obsah
Na základe tohto „stretnutia“ TikTok aktualizoval svoje podmienky tak, aby frázu „existujú len dve pohlavia“ považoval za nenávistný obsah. Podobne ďalšie platformy pristupovali k frázam ako „deti nemôžu byť trans“ či cielený misgendering – používanie biologicky správnych oslovení a zámen.
„Samotná spoločnosť TikTok poznamenala, že niektoré z týchto politických názorov boli ‚bežné v slovenských politických diskusiách‘. Pod tlakom Európskej komisie však TikTok tieto tvrdenia cenzuroval pred slovenskými parlamentnými voľbami,“ poznamenal kongresový výbor.
Komisia sa na slovenské parlamentné voľby pripravovala od júla 2023, pričom spolupracujúcim platformám predostrela prezentáciu Rady pre mediálne služby.
„Slovenský regulátor udal tón nadchádzajúcej cenzorskej kampane, keď znevažoval vlastných občanov a platformám povedal, že ‚obyvateľstvo má sklon ku konšpiračným teóriám a falošným naratívom‘,“ ozrejmil výbor.
Prezentácia, ktorú výbor spomína, nie je verejná. Je preto otázne, ako sa k nej dostali americkí kongresmani. Pravdepodobne však bola súčasťou zbierky mailov a ďalších dokumentov, ktoré výboru zaslal TikTok.
„Štyri dni pred voľbami poslala Komisia TikToku súbor so zoznamami ‚problematických účtov na slovenskom TikToku‘, naznačujúc, že majú byť cenzurované,“ pokračuje správa. Išlo o 63 účtov s počtom sledovateľov od tisíc do 120-tisíc používateľov.
Blokované mali byť účty, ktorých obsah „posilňuje nedôveru v inštitúcie“, ktoré sú „agresívne“, ale v norme pravidiel, ktoré „zdieľajú konšpiračné teórie a politické videá, ale aj humor, ktorý je často politický a implicitne odovzdáva posolstvo“, ktoré „sa snažia diskreditovať predstaviteľov predchádzajúcej vlády, čo by samo osebe nebolo problémom, ale často pracujú s konšpiračnými naratívmi, ako je invázia prisťahovalcov, alebo sa snažia diskreditovať inštitúcie“, ktoré „spájajú očkovanie so smrťou celebrít“, a na záver účty, ktoré „podporujú Komunistickú stranu Slovenska“.
Komisia sa podľa amerického výboru spolu s TikTokom „pripravovali na voľby v EÚ a USA“ v roku 2024, pričom koordináciu Bruselu a technologického gigantu mala na starosti vtedajšia podpredsedníčka Komisie Věra Jourová.
Okrem eurovolieb a následných francúzskych volieb – do ktorých Komisia podľa Jordanovho výboru zasahovala – upriamili kongresmani pozornosť aj na rumunské prezidentské voľby. V prvom kole v novembri 2024 zvíťazil „krajne pravicový“ kandidát Călin Georgescu, po čom tamojší ústavný súd výsledky zrušil.
Súd sa odvolal na správu rumunskej tajnej služby, ktorá pred voľbami vyhodnotila masívny nárast Georgescuových sledovateľov ako organizovaný a pôvod tejto koordinácie pripísala Rusku. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že za nárastom politikovej popularity stála proeurópska Národná liberálna strana.
Podobne sa nálepka „krajného pravičiara“ ušla aj šéfovi výboru Jordanovi, a to rovno na jeho stránke na Wikipédii. Dvojnásobný majster USA v zápasení a kongresman od roku 1995 (s prestávkou v Senáte v rokoch 2001 až 2006) je jedným z najtvrdších zástancov slobody slova podľa prvého dodatku Ústavy Spojených štátov. V rámci strany založil aj frakciu Freedom Caucus.
Napriek tomu sa správa jeho výboru nedá tak ľahko zmiesť zo stola. Jej základom sú totiž interné e-maily, ktoré si technologické platformy vymieňali s Európskou komisiou. Jediným zásahom do integrity textu bolo cenzurovanie mien a osobných údajov.
Jordan ako pozitívny príklad vyzdvihol sieť X, ktorá od decembra minulého roka čelí pokute vo výške 120 miliónov eur za porušenie DSA a „odmietla vyhovieť zahraničným cenzorským príkazom vrátane globálnych príkazov na odstránenie obsahu v Brazílii a Austrálii“.
Pripomenul aj výhražný list bývalého eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona a následnú pokutu 45 miliónov eur za „zneužitie historického významu overovacích značiek“, známych modrých fajok. Tie sa od Muskovho nástupu dajú predplatiť za osem dolárov mesačne.
Únia tvrdila, že zo strany X išlo o „klamlivý“ ťah, ktorý „obmedzuje schopnosť [používateľov] robiť slobodné a informované rozhodnutia“. „Tvrdenie Komisie o podvode jednoducho predpokladá, že priemerný občan je neznalý a hlúpy. Vlastný príklad Komisie to potvrdzuje. Rozhodnutie používa účet X s modrou značkou, ktorý sa volá ‚Donald Duck‘ – fiktívna Disney postava káčera –, ako príklad údajných podvodných praktík,“ pripomenul výbor.
