Štyri mesiace pred voľbami sa predstavitelia slovenských mimovládok aj oficiálnych inštitúcií vydali do Bruselu, aby v EÚ a NATO varovali pred víťazstvom Smeru a jeho spojencov. V rovnakom duchu dávali predstavitelia vtedajšej českej vlády otvorene najavo, ako progresívcom držia palce.
Ale čo sa vtedy v Bruseli dialo, verejne známe nie je. Niečo napovedá nedávno zverejnená správa z Washingtonu. Justičný výbor Snemovne reprezentantov v nej rozoberá, ako Európska komisia v posledných desiatich rokoch tlačila na amerických vlastníkov sociálnych sietí, aby cenzurovali politický obsah, ktorý Brusel považoval za nežiaduci.
Slovensko v perimetri
Slovenské voľby majú v tejto správe zvláštne miesto. Išlo totiž o prvé voľby po tom, čo nadobudlo platnosť nariadenie o digitálnych službách, ktoré Komisii dáva rozsiahle cenzúrne kompetencie. Zatiaľ čo predtým si komisia na platformách ako Google, YouTube, Facebook, X či TikTok vynucovala pri cenzúre politického prejavu „dobrovoľnú“ spoluprácu, týmto opatrením získala reálnu právomoc.
Pod hrozbou drakonických pokút ich môže nútiť k cenzúre „populistov“, „islamofóbov“ a kritikov masovej migrácie, rodových experimentov a ďalších progresívnych tém. Ficov Smer v tomto ohľade spĺňal väčšinu kritérií strany, ktorej víťazstvo bolo v Bruseli nežiaduce. Správa z Washingtonu pokrýva len malý výrez toho, čo tam robili, aby Ficov nástup odvrátili. Malý, ale výrečný.
Dva mesiace pred voľbami usporiadala Komisia stretnutie predstaviteľov internetových platforiem so slovenským predstaviteľom Rady pre mediálne služby, ktorý prítomným vysvetlil vážnosť situácie. Pripomenul, že rada na Slovensku už o mesiac skôr vyzvala Facebook, Google a TikTok na elimináciu „konšpirácií“ a „falošných naratívov“, pretože slovenskí voliči im ľahko podliehajú a potom podľa toho volia.
Americká správa sa pozastavuje nad tým, ako nepekne slovenský predstaviteľ hovorí o občanoch svojej krajiny, ale to u progresívcov, ktorí žijú v obliehaní „konšpirátorov a iných dezolátov“, nie je nič nezvyčajné. Len by bolo zaujímavé vedieť, či onen neidentifikovaný úradník pre radu stále pracuje, alebo či prešiel do nejakej mimovládky.
Hoci TikTok počas kampane dôsledne cenzuroval obsah, komisia tieto snahy nepovažovala za dostatočné. Štyri dni pred voľbami zaslala platforme zoznam šesťdesiatich troch účtov, ktoré chcela odstrániť alebo zneviditeľniť. Niektoré z nich mali viac ako stotisíc sledovateľov. Čo im komisia vyčítala?
Samotný zoznam dostatočne ilustruje útok na legitímne politické vyjadrovanie vo volebnej kampani. Vinníkom sa vyčítalo, že prehlbujú nedôveru v inštitúcie, a hoci dodržiavajú pravidlá komunity, sú agresívni, zameriavajú sa na zábavu, popritom šíria dezinformácie o migrantoch a Covide. Podporujú Putina, šíria konšpirácie, hovoria o slovenskej politike zavádzajúcim spôsobom, diskreditujú vládnych predstaviteľov konšpiráciami či dávajú do súvislosti očkovanie a úmrtie celebrít.
Vzhľadom na to, ako cenzori narábali s pojmami „dezinformácie“ a „konšpirácie“, mohlo ísť aj o úplne vecné príspevky.
Dve pohlavia ako urážlivý obsah
Doplňme, že ak niekto na TikToku napísal napríklad, že sú len dve pohlavia, či že genderová ideológia sa nesmie dostať do škôl, bol automaticky cenzurovaný, pretože podľa „pravidiel komunity“ TikToku je taký prejav urážlivý.
Na zoznam Európskej komisie sa dostali len tie účty, ktoré tieto cenzorské pravidlá komunity neporušovali, ale jednoducho politicky prekážali.
Samozrejme, nebola tam žiadna zmienka o zavádzajúcom a vulgárnom označovaní národných konzervatívcov zo strany progresívcov. Zo 63 požadovaných účtov platforma nakoniec pred voľbami vymazala 19.
V čí prospech?
Správa nehovorí nič o tom, ako bol zoznam neželaných účtov skutočne vytvorený. Z iných častí správy je však celkom jasné, odkiaľ komisia takéto informácie získava. Financuje desiatky cenzorských mimovládnych organizácií v celej Európe, ktoré sa prezentujú ako „overovatelia faktov“.
V skutočnosti však neoverujú fakty, ale skôr súlad s bruselskou ideológiou a cez túto optiku skúmajú svojich nepriateľov.
Zoznam vznikal na Slovensku zrejme v mimovládkach okolo Progresívneho Slovenska, ktoré dúfalo, že zapojením Bruselu získajú zopár bodov. Vzhľadom na pomerne slušný volebný výsledok progresívcov na inak skôr konzervatívnom Slovensku možno povedať, že sa mu to aj napriek porážke podarilo [PS po voľbách zostalo v opozícii, poznámka redakcie].
Európska komisia si zase vyskúšala, ako sa na podobné výzvy pripraviť. Iste sa aj poučila z chýb. „Populistom“, čiže demokratickej vôli národa, následne Komisia čelila v Rumunsku a Moldavsku s väčšou istotou a razanciou.
V budúcnosti však bude veľa závisieť od toho, čo všetko budú ochotné americké platformy tolerovať Bruselu. Komisia teraz exemplárnym spôsobom trestá Muskovu spoločnosť X (bývalý Twitter). V decembri jej za neposlušnosť v rámci zákona o digitálnych službách udelila pokutu 120 miliónov eur.
Trumpovej administratíve sa to vôbec nepáči. Záležať bude aj na európskom voličovi. Bude spor medzi Washingtonom a Bruselom nezúčastnene sledovať, alebo si povie, že sa ho vlastne trochu týka?