Ako príklad spomenul rast reálnych miezd. „Reálna mzda rastie, aj keď sa spomaľuje. V roku 2025 rástla o 2,3 percenta, v tomto roku to má byť o 0,6 percenta a v budúcom roku o 1,4 percenta vyššia. A to nehovorím ja, to sú fakty zverejnené RRZ,“ zdôraznil.
Jeho jadrový argument bol, že konsolidácia sa práve deje a je nevyhnutná. „My konsolidujeme,“ podčiarkol a spájal to s minulosťou a s dlhodobým efektom krokov predchádzajúcich vlád. Pripomenul pravidlá dlhovej brzdy a „únikovú klauzulu dvoch rokov“, ktorú podľa neho predchádzajúca vláda využila na odklad riešenia problému. Zároveň si položil otázku, čo opozícia robila, keď bola pri moci.
Kamenický pritom opakovane opieral svoj príbeh o čísla. Tvrdí, že znižovanie deficitu je postupné: „Ideme zo 6,5-percentného deficitu smerom k číslu 4,1.“ Popritom priznal, že konsolidácia ekonomiku brzdí. „Áno, konsolidácia brzdí ekonomický rast,“ no okamžite pridal politický dôvetok, že je to „kvôli vám“, teda pre stav financií, ktorý vláda podľa neho zdedila.
Druhý kľúčový pilier jeho argumentácie je trh štátnych dlhopisov a rating. „Vďaka konsolidácii sme udržali ratingy,“ vyhlásil a ako dôkaz uviedol poslednú aukciu. „Predali sme dve miliardy dlhopisov a mali sme štvornásobok dopytu,“ poznamenal.
Do tretice Kamenický výrazne rozšíril záber od domácich opatrení k európskemu prostrediu. Slovensko podľa neho trpí tým, že je extrémne otvorenou ekonomikou. „Sme najotvorenejšia ekonomika a na porovnanie, náš export tvorí až 85 percent HDP, kým napríklad v Poľsku je to asi 56 percent,“ vysvetlil s logikou, že keď Nemecko ako náš najväčší partner kľaká, bude to mať vplyv aj na slovenské fabriky a cez preddavky na dane aj na rozpočet. Podľa neho tak slabší výkon priemyslu nie je len domáca politika, ale aj importovaný problém.
„Tu sa šíria len zlé informácie. Slovensko nie je čierna diera. Ideme však do zlých časov. A myslím si, že Slovensko potrebuje silného lídra, tým však nie je pán Šimečka,“ zhodnotil v pléne.
A napokon Kamenický pridal aj vlastnú interpretáciu európskych politík. Green Deal, sankcie, drahé energie a geopolitické výdavky podľa neho tvoria balík, ktorý Európa ekonomicky neustojí. „Európa si strieľa do nôh, pretože práve ceny energií sú zásadné pre konkurencieschopnosť,“ vysvetlil.
Rast pod percentom a opatrenia s protirastovým účinkom
RRZ vo svojej prognóze pred pár dňami ponúka iný pohľad na tú istú rovnicu. Očakáva, že rast HDP v roku 2026 dosiahne len 0,9 percenta, a uvádza aj konkrétne dôvody. A to tvrdší dosah minulých kôl aj súčasného kola konsolidácie, schéma energodotácií, slabiny automobilového priemyslu a negatívne vplyvy obchodnej politiky USA.
Najtvrdšia veta smeruje k štruktúre opatrení. „Už tretí konsolidačný balík postavený najmä na vyššom daňovo-odvodovom zaťažení práce výrazne oslabuje hospodársky rast a vinou svojej protirastovej štruktúry znižuje potenciál ekonomiky aj do budúcnosti,“ konštatuje v správe.
Infláciu vidí rozpočtová rada na rok 2026 na úrovni 3,6 percenta, pričom ju spája najmä s vyššími regulovanými cenami. Na trhu práce očakáva nárast nezamestnanosti na 5,6 percenta a upozorňuje, že do konca dekády môže trh práce prísť približne o 23-tisíc ľudí.
RRZ otvorene varuje, že pri nedostatočnej miere konsolidácie by problémom ostala „riziková prirážka štátnych dlhopisov“, čo je aj oblasť, na ktorej Kamenický stavia svoju politickú obranu.
Premiér chce rastové impulzy, minister hovorí o obmedzeniach
Premiérovo zadanie pre ministrov tak, prirodzene, naráža na paradox, ktorý Kamenický v rozprave sám pomenoval. Externé prostredie tlačí rast nadol a konsolidácia ho ďalej brzdí, no zároveň by bez konsolidácie dlh rástol oveľa rýchlejšie a s tým aj zdražovanie financovania štátu.
Fico hovorí o prechode „od obdobia prísnej konsolidácie k obdobiu hospodárskeho rastu“, Kamenický však pripomína, že „nový dlh je deficit“ a deficit sa dá znižovať len cez kombináciu príjmov a výdavkov.
Práve tu sa stretávajú aj politické ciele. Fico chce do 31. marca 2026 ucelený návrh prorastových opatrení (najmä cez rezort hospodárstva) a do 30. júna 2026 hotovú víziu do roku 2040. Kamenický však v praxi obhajuje model, v ktorom prioritou ostávajú stabilizácia a sociálne záväzky. „Nechcite od nás, aby sme tu rušili 13. dôchodky. To je naša vlajková loď,“ odkázal.
Opozícia: Receptom na rast by bolo zrušenie konsolidačných opatrení
Poslanec SaS Marián Viskupič vníma premiérovo zadanie ako oneskorené priznanie chyby. „Je absurdné, že po troch rokoch vlastne prišiel premiér na to, že Slovensko potrebuje prorastové opatrenia,“ povedal pre Štandard a ako základný recept ponúka zrušenie opatrení prijatých touto koalíciou za posledné roky. Podľa neho sa bez zásahov do výdavkov štátu a šetrenia nepohne nič. Ako príklad uvádza, že v januári boli výdavky aj tak medziročne vyššie o 135 miliónov eur.
Poslanec a člen klubu KDH Rastislav Krátky zas upozornil, že vláda mala „šetriť na sebe“ od začiatku a až potom siahať na príjmy ľudí. Ako viditeľný dosah spomenul výplaty po zvýšení zdravotných odvodov. „Ľudia cítia, že konsolidácia im znižuje čistý príjem,“ zdôraznil. Zároveň varoval, že pri ohrození zdrojov z plánu obnovy by Slovensko mohlo skončiť „v technickej recesii“.
Jedna krajina, tri rovnice
Kamenický stavia na obrane fiškálnej dôveryhodnosti: rating, aukcie, dopyt po dlhopisoch, postupné znižovanie deficitu. RRZ varuje, že štruktúra konsolidácie je protirastová a zhoršuje potenciál. Premiér chce do roku 2026 viditeľné prorastové impulzy a do leta rámec vízie do roku 2040.
Z politického hľadiska to vyzerá ako jednoduchý príkaz: pripravte rast. Z ekonomického hľadiska je to však sústava obmedzení. Rast sa ťažko vyrába v prostredí slabej Európy, drahých energií a konsolidácie, ktorá zasahuje prácu a dopyt. A presne v tomto napätí sa bude rozhodovať, či prorastové opatrenia budú reálnym obratom alebo len ďalšou kapitolou o tom, ako sa Slovensko snaží ísť dvomi smermi naraz.
