Popri škrtoch totiž vláda zároveň zvyšovala výdavky nad rámec bežného rastu – najmä v školstve, zdravotníctve a sociálnej oblasti. Trvalý ozdravný efekt rozpočtu má byť iba 0,2 percenta HDP, hoci od volieb sa saldo verejných financií zlepšilo až o 1,8 percenta HDP.
Podľa rady je Slovensko stále len približne na 40 percentách cesty, ktorá je potrebná na stabilizáciu dlhu. Cieľový deficit by sa pritom mal pohybovať okolo 2,4 percenta HDP.
Ekonomika rastie, ale len tesne pod jedno percento
Makroekonomický výhľad rozpočtovej rady na rok 2026 je pomerne chladný. Reálny rast HDP má dosiahnuť iba 0,9 percenta. Spotreba domácností má stúpnuť ešte menej – iba o 0,3 percenta. Investície by si podľa prognózy mohli pripísať pol percenta, no zamestnanosť podľa metodiky ESA dokonca klesne, a to o 0,4 percenta.
Kartami mieša aj inflácia, ktorá sa má držať na zvýšenej úrovni 3,5 percenta. Na porovnanie – v roku 2024 ekonomika rástla o 1,9 percenta a spotreba domácností až o 3,5 percenta. Spomalenie je teda výrazné.
Rada preto otvorene hovorí, že bez dočasne vysokého prílevu peňazí z Únie, najmä z plánu obnovy, by bol rast v rokoch 2025 až 2026 ešte slabší.
Riziká pritom neprichádzajú iba zvnútra. Ekonomiku ohrozuje neistota okolo možnej obchodnej politiky Donalda Trumpa, dôsledky konsolidačných opatrení na konkurencieschopnosť alebo opätovný rast cien energií – plynu aj elektriny.
Deficity zostávajú vysoké, výdavky rekordné
Z pohľadu verejných financií je obraz ešte vážnejší. Prognóza upozorňuje, že deficity zostávajú vysoké napriek historicky najvyšším príjmom verejnej správy. Výdavky štátu sa pohybujú okolo 50 percent HDP, teda na úrovni severských krajín.
Rozdiel je však zásadný: kým severské ekonomiky hospodária vyrovnane alebo v prebytku, Slovensko má pri nízkom raste deficit okolo mínus piatich percent HDP.
Zároveň platí, že verejné investície sú od roku 2020 pod priemerom štátov Únie, čo podkopáva budúci rastový potenciál krajiny.
Najtvrdšia kritika rady však smeruje k rozpočtovým plánom vlády. Inštitúcia očakáva vyššie deficity ako kabinet počas celého obdobia rokov 2026 až 2028. Už v roku 2026 môže byť podľa nej rozpočet prekročený o 407 miliónov eur.
Ak by vláda chcela svoje vlastné ciele splniť, chýbajú jej dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme až 1,9 percenta HDP, teda približne 2,8 miliardy eur do roka 2027.
Dlh smeruje k 74 percentám HDP
Je zrejmé, že bez ďalších krokov bude verejný dlh ďalej rásť. Aktuálny odhad naznačuje, že už vlani dlh prekročil maastrichtské kritérium a dosiahol 61,6 percenta HDP. Do roka 2029 môže bez dodatočnej konsolidácie narásť až na alarmujúcich 74 percent.
To znamená, že Slovensko zostane nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy počas celého strednodobého horizontu.
Tóth zdôrazňuje, že rozhodujúca nie je len výška konsolidácie, ale aj jej kvalita. Kritizuje „účtovné“ skladanie balíčkov, ktoré riešia vždy iba najbližší rok. Takýto prístup zvyšuje neistotu a sám o sebe brzdí investície aj rast.
Riešením má byť štvorročná konsolidačná stratégia – jasný plán, ako bude štát šetriť a ako upraví dane a odvody. Firmy aj domácnosti by tak mali čas pripraviť sa a ekonomika by nebola každý rok zaskočená novými opatreniami.
Medzinárodné odporúčania sú pritom jasné: na strane príjmov sa viac zamerať na spotrebu, majetok a negatívne externality, menej na zdaňovanie práce. Na strane výdavkov by mala konsolidácia niesť väčšiu váhu ako doteraz a nemala by ísť na úkor investícií.
Príliš veľa daní, málo výdavkových úspor
Aj doterajšia štruktúra konsolidácie je podľa rady problematická. Prevažná väčšina opatrení bola na strane príjmov, z celkového počtu opatrení sa výdavkov dotkla menej ako jedna štvrtina. Navyše je podľa ekonómov až polovica opatrení pre ekonomiku škodlivejšia.
Do celkového obrazu zapadá aj fakt, že v tomto volebnom období vznikli nové výdavky v miliardách eur. Pre rok 2026 ich vyčíslili na 2,368 miliardy eur. Patria sem najmä plnohodnotné 13. dôchodky, vyššie výdavky na zdravotníctvo, platy v školstve alebo výstavba nových nemocníc.
Záverečný odkaz predikcie je jednoznačný. Ak sa Slovensko bude spoliehať na dočasné riešenia a zároveň bude ďalej zvyšovať výdavky, čaká ho pokračovanie vysokých deficitov a rastúceho dlhu – v čase, keď ekonomika spomaľuje a demografia hrá proti nám.
