Spánok je jedným zo základných biologických procesov. Ako pre Štandard uvádza spánková terapeutka zo spánkovej kliniky MediKlinik Katarína Miklášová, neuroveda ho vníma ako aktívny proces, počas ktorého mozog intenzívne pracuje.
Konsoliduje pamäť, spracúva emócie, reorganizuje synapsy, čiže upravuje spojenia medzi nervovými bunkami a čistí sa od metabolitov, teda odpadových látok.
Do ich spánkového laboratória prichádzajú ročne stovky pacientov, najčastejšie s nespavosťou, obštrukčným spánkovým apnoe, syndrómom nepokojných nôh a narušeným cirkadiánnym rytmom, čiže akýmsi biologickým časovačom tela, ktorý riadi cyklus spánku a bdenia.
„Bežne sa však stretávame aj s extrémnymi variantmi spánkového správania – napríklad s pacientmi, ktorí sa počas spánku komplexne pohybujú, jedia alebo chrápu s intenzitou 110 decibelov, čo zodpovedá reťazovej píle,“ menuje konkrétne prípady s tým, že možnosti liečby spánku objavuje čoraz viac ľudí.
Nedostatok hlbokého spánku vedie k poruchám
Spánok má štyri fázy, a to NREM 1, čo je ľahký spánok, pri ktorom ide o prechod medzi bdením a spánkom, dochádza k uvoľneniu svalov a spomaleniu mozgových vĺn. Druhou je NREM 2, pri ktorom sa zvyšuje odolnosť voči rušeniu a vznikajú spánkové vretienka, alebo výboje, ktoré podporujú učenie a pamäť.
Treťou fázou je NREM 3, čo je hlboký spánok a najregeneračnejšia fáza spojená s uvoľnením energie, rastového hormónu a posilnením imunitného systému. Štvrtou fázou je REM spánok, pri ktorom je aktivita mozgu podobná bdeniu, konsoliduje sa emocionálna pamäť, sny a spracúvajú sa zážitky.
Nie je teda len pasívnym odpočinkom, ale kľúčovým mechanizmom pre myslenie a mentálne schopnosti, náladu a celkové zdravie.
Miklášová vraví, že ak človek nemá hlboký spánok, dochádza k únave, oslabeniu imunitného systému, zhoršeniu pamäti, zvýšenému riziku metabolických a neurologických ochorení či náladovým poruchám.
Päťhodinový spánok dlhodobo stačiť nemôže
Nespavosť je podľa odborníčky často kombináciou psychologického a neurologického problému. „Psychologické faktory, ako sú stres či úzkosť, a neurologické zmeny mozgu sa navzájom posilňujú. Poruchy spánku sú silne prepojené s úzkosťou a depresiou,“ vysvetľuje špecialistka.
Dopĺňa, že za posledných 20 rokov sa priemerná dĺžka spánku u populácie skrátila a jeho kvalitu zhoršuje stres, technológie, umelé svetlo, nepravidelný režim a nedostatočné venovanie sa sebe a zdravému životnému štýlu.
Niektorí ľudia spia v priemere štyri alebo päť hodín, čo nie je podľa jej slov dlhodobo udržateľné. „Mozog a telo trpia, často si jednotlivci nahovárajú, že fungujú normálne, ale mentálne a fyziologicky sú oslabení. Telo funguje v pohotovostnom režime, čo sa ale nedá zvládnuť donekonečna,“ pripomína s tým, že chronický nedostatok spánku zvyšuje riziko demencie, depresie, kardiovaskulárnych chorôb, zhoršuje pamäť, emócie a metabolizmus.
„Dnešná spoločnosť je často chronicky nevyspatá, preto pribúdajú aj psychické ochorenia,“ doplnila. Upozorňuje, že spánkovou depriváciou trpia dnes v oveľa väčšej miere deti. Dôvodom sú sociálne a digitálne faktory.
Sociálne faktory predstavujú nepravidelný režim v rodine, napríklad neskoré večere, večierky, víkendové ponocovanie, ale aj emočné napätie, stres v rodine, nedostatočný pocit bezpečia, školské a spoločenské nároky či sociálno-ekonomické podmienky.
Digitálnym faktorom je napríklad často diskutované modré svetlo z mobilov a jeho vplyv na dĺžku a kvalitu spánku. Odborníčka vraví, že skutočne potláča tvorbu melatonínu a posúva biologický rytmus.
„Skrolovanie pred spaním zvyšuje kognitívne a emocionálne vzrušenie spolu s nekontrolovateľným vylučovaním dopamínu, ktorý vyvoláva pocit potešenia a uspokojenia. Podporuje tak aktivitu a pozornosť, nie spánok. Preto je modré svetlo horšie, ako si väčšina ľudí myslí,“ konštatuje.
Telo bdie, mozog spí
Do laboratória si prichádzajú pre liečbu aj ľudia trpiaci námesačnosťou, ktorá nie je len kurióznym javom zo starých vtipov. Terapeutka upozorňuje, že ide o spánkovú poruchu, pri ktorej človek vstáva, chodí alebo vykonáva bežné činnosti, pričom nie je pri plnom vedomí a často si nič nepamätá.
„Osoba môže rozprávať nezmysly, otvárať dvere, jesť alebo v zriedkavých prípadoch vykonávať aj zložitejšie úkony. Oči bývajú otvorené a výraz tváre môže pôsobiť prázdne. Rozhodne nejde o normálny stav, ale o spánkovú poruchu,“ objasňuje s tým, že presná príčina nie je známa, no prispieť k nej môže genetická predispozícia, rodinná anamnéza, nedostatok spánku, stres a iné spánkové poruchy.
Liečba podľa terapeutky zahŕňa najmä bezpečnosť, psychologickú terapiu a v ťažších prípadoch aj farmakoterapiu.
Spánkové centrum sa dnes zriedkavo stretáva aj s narkolepsiou, čo je vzácna neurologická porucha spánku. Prejavuje sa nadmernou dennou spavosťou a u niektorých pacientov aj náhlou stratou svalového napätia, pri ktorej môže dôjsť k „vypnutiu“ tela pri zachovanom vedomí.
Mozog vtedy prechádza do stavu podobného REM spánku, hoci človek je bdelý. Postihuje približne 0,02 až 0,05 percenta populácie a často sa začína v mladom veku, najmä u adolescentov a mladých dospelých.
„Pacienti najčastejšie zaspávajú pri monotónnych činnostiach, napríklad pri čítaní, sledovaní televízie, v škole či práci, počas cestovania alebo ako spolujazdci v aute. Pri ťažších formách sa epizódy môžu objaviť aj počas rozhovoru, jedla či chôdze,“ menuje príklady s tým, že frekvencia epizód je individuálna. U niektorých ide o niekoľko krátkych epizód denne, u iných o výrazné záchvaty spánku niekoľkokrát do týždňa.
Liečba spočíva v režimových opatreniach, ako je pravidelný spánok, najmä plánované krátke denné zdriemnutia. Potrebná je aj farmakoterapia na potlačenie dennej spavosti. Špecialistka vraví, že pri správnej liečbe dokážu pacienti fungovať relatívne stabilne, hoci ide o celoživotné ochorenie.
Keď jeden spí a druhý počíta decibely
Oveľa väčšie percento vníma terapeutka u pacientov, ktorí do centra prichádzajú s prosbou o pomoc s chrápaním. To totiž nie je len zdrojom nočných hádok a prebúdzania partnera, ale aj skrytým signálom problémov so spánkom, ktoré môžu ovplyvniť celkové zdravie.
Zvuk, ktorý vzniká pri vibrácii mäkkých tkanív v dýchacích cestách, môže znamenať nielen rušený spánok, ale aj nedostatok kyslíka, únavu počas dňa či zvýšené riziko srdcových a mozgových ochorení.
„Chrápanie nevzniká v nose, ako si mnohí myslia, ale na úrovni hrdla. Preto je potrebné diagnostické vyšetrenie krčným lekárom,“ upozorňuje Miklášová a dodáva, že sa dá liečiť rôznymi spôsobmi v závislosti od príčiny.
Ak je prítomné aj spánkové apnoe, čiže krátke zástavy dychu počas spánku, často sa používa CPAP prístroj, ktorý cez masku miernym nadtlakom udržiava dýchacie cesty otvorené. Ďalšou možnosťou je nočná dlaha (mandibulárny protraktor), ktorá jemne posunie spodnú čeľusť dopredu a tým zmierni chrápanie.
Okrem toho pomáha úprava životného štýlu – napríklad zníženie hmotnosti, obmedzenie alkoholu a spánok na boku. V niektorých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok, ktorým sa odstránia alebo upravia prekážky v dýchacích cestách.
„Mýtom je, že chrápanie odstráni takzvané ‚c-kanie‘, mentolová masť pod nos či rôzne spreje z lekárne. Tieto riešenia môžu dočasne uľahčiť dýchanie, ale príčinu chrápania neliečia. Ľudia často veria v zmenu polohy bez ďalších opatrení, no tá pomáha len pri niektorých typoch chrápania,“ dodáva.
Nočné mory a sny o zosnulých sú projekciou podvedomia
Odborníčka na spánok Katarína Miklášová je špecializovanou terapeutkou, ktorá v centre vykonáva najmä behaviorálnu terapiu. V preklade to znamená, že pracuje s príčinami spánkových problémov, nielen s ich tlmením.
„S klientom rozoberáme jeho aktuálny spánkový režim, večerné návyky, dennú energiu, stres, uvažovanie o spánku aj faktory z minulosti či detstva. Dostávame sa aj k preneseným faktorom a traumám, ktoré mohli spánok postupne narušiť,“ vysvetľuje odborníčka.
Tvrdí, že lieky na nespavosť, ktoré sú v dnešnej dobe v lekárňach voľne prístupné, môžu byť krátkodobo účinné, no neriešia príčinu.
Zo skúseností hovorí, že mnohí klienti s ňou riešia aj príčiny nočných môr a prítomnosť živých snov s ľuďmi, ktorí už nie sú na tomto svete.
„Nočné mory sú často prejavom spracovávania emócií a spomienok, REM spánok totiž aktivuje emocionálnu pamäť. Nemajú patologický význam, pokiaľ nenarúšajú život. Živé sny so zosnulými sú len projekciou podvedomia prostredníctvom spánku, keď sa snažíme vyrovnať s ich odchodom. Mozog to najlepšie spracúva prostredníctvom spánku,“ upresnila.
Miklášová povzbudzuje, že aj keď sa problémy so spánkom môžu zdať bezvýchodiskové a človek má pocit, že už vyskúšal všetko, riešenie takmer vždy existuje. Spánok je totiž prirodzená schopnosť organizmu a vo väčšine prípadov sa dá obnoviť správnym vedením, trpezlivosťou a vhodnými krokmi. „Dôležité je nezostávať s ťažkosťami sám,“ dodala na záver.