Spánok ako základná prísada pre dobrý život: Kniha Prečo spíme vás prebudí

Kniha doktora Matthewa Walkera pútavým a sviežim spôsobom prepletá fascinujúce poznatky z výskumu spánku. Presvedčivo pritom argumentuje, že dostatok spánku zlepšuje v podstate každú jednu oblasť ľudského bytia. Nechýbajú varovania a rady, ktoré môžu zásadným spôsobom prispieť k individuálnej kvalite života.

Výskumníci zistili, že keď v marci prechádzame na letný čas a väčšina ľudí príde o hodinu spánku, nasleduje na ďalší deň desivý nárast infarktov.

Funguje to aj naopak. Keď sa na jeseň posúvajú hodiny dopredu a my získame o hodinu času spánku naviac, počet srdcových infarktov deň nato prudko klesá.

Pozornosť človeka, ktorý je bez spánku 19 hodín, je zhruba rovnaká ako pozornosť človeka s 0,8 promile alkoholu v krvi.

Čítanie knihy na tablete s LCD displejom oddiali uvoľňovanie spánkového hormónu melatonínu až o tri hodiny, čo výrazne zníži kvalitu následného nočného spánku.

Väčšina prípadov, keď ľudia tvrdia, že boli unesení mimozemšťanmi, sa dá vysvetliť spánkovou paralýzou.

Dmitrij Mendelejev vynašiel periodickú tabuľku prvkov v spánku.

Záplavu takýchto poznatkov nájdete v knihe Prečo spíme od britského autora Matthewa Walkera. Ten je neurovedcom a riaditeľom Centra pre vedu ľudského spánku na Kalifornskej univerzite v Berkley. Publikácia zavítala na slovenský trh po preložení z anglického originálu Why We Sleep a po piatich rokoch od vydania si stále drží mimoriadne priaznivé hodnotenia. Oprávnene.

Fascinujúca štruktúra spánku

Úvodom prináša autor prierez poznaním o činnosti, ktorá pri zdravom nastavení zaberie človeku tretinu života. Walker otvára brány k mnohým praktickým faktom, ktoré pomáhajú pochopiť základné fungovanie spánku.

Štyri kapitoly knihy, ktoré sa dajú čítať a pochopiť oddelene, ukazujú, ako spánok vplýva na fyzické i duševné zdravie. Čitateľ sa zoznamuje s cirkadiánnym rytmom, spánkovým tlakom či melatonínom a adenozínom – základnou výbavou pre kvalitný odpočinok.

Kniha komplexne objasňuje rozdiel medzi viacerými štádiami spánku, ktoré sa striedajú v opakujúcich sa intervaloch. Dozvedáme sa o striedaní spánkovej fázy REM (z angličtiny rapid eye movement, čiže rýchle očné pohyby) a jej opaku fázy NREM.

Walker vysvetľuje, že pokiaľ ide o spracovanie informácií, stav bdelosti treba chápať ako ich príjem, fázu NREM ako reflexiu (ukladanie nových faktov a posilňovanie zručností) a fázu REM ako integráciu (vzájomné prepojenie nových „prísad“ so všetkými predchádzajúcimi skúsenosťami). Tým dochádza k vytvoreniu presnejšieho modelu fungovania sveta vrátane inovatívnych náhľadov a schopností riešiť problémy.

Predstavené sú tiež chronotypy ľudí, teda či sme aktívni ráno (ranní vtáci) alebo večer (večerné sovy). Kniha vysvetľuje, že rôzne vrodené chornotypy majú zrejme evolučné vysvetlenie. Argument znie, že komunity, ktorých jednotliví príslušníci bdeli v iné časové intervaly, boli životaschopnejšie. Takmer vždy sa totiž našiel niekto, kto nespal, bol na stráži a vďaka tomu mohol v prípade nebezpečenstva varovať ostatných členov skupiny. Fungovanie súčasnej spoločnosti však nie je voči nočným sovám nastavené priateľsky, pričom ich predispozíciu zvykne stotožňovať s lenivosťou. A to je nefér, argumentuje Walker.

Nebezpečenstvo zrušenej siesty

Zároveň dopodrobna vysvetľuje, ako sa menia spánkové potreby postupom veku. Upozorňuje napríklad, že dospievajúcu mládež o kvalitné zakončenie spánku v ranných hodinách oberá najmä skoré vstávanie z dôvodu dochádzania za vzdelaním.

Posledné hodiny spánku, pri ktorom prechádzame REM fázou, sú však kľúčové. Štúdie totiž ukázali, že osemhodinový spánok významne zvyšuje schopnosť riešiť problémy. Šanca o dostavenie sa „aha“ efektu pri úlohách z matematiky je až 40-percentná. Nie nadarmo sa hovorí: Ráno múdrejšie večera.

Spoločnosť je pritom nepriateľsky nastavená aj k spánkovým potrebám dospelých, obzvlášť ak patríte k tým, ktorí si radi doprajú popoludňajší spánok. Napríklad v Grécku šlo donedávna o rutinnú súčasť kultúry. V knihe sa však dočítate, že po tom, ako v krajine od známej siesty začali upúšťať, odborníci Harvardovej univerzity vykonali štúdiu s alarmujúcimi výsledkami. Na vzorke 23-tisíc obyvateľov odhalili zvýšenie rizika úmrtia následkom ochorenia srdca o 37 percent v porovnaní s ľuďmi, ktorí si popoludňajší odpočinok zachovali.

Podobnými súvislosťami medzi spánkom a zdravým životným štýlom je kniha nabitá. Mnohé sa dozvedáme o alkohole, testosteróne, imunite, priberaní, emocionálnej stabilite či karcinogénnych účinkoch spánkového nedostatku. Za šokujúce môže čitateľ považovať fakty, ktoré súvisia s mikrospánkom a dopravnými nehodami spôsobenými nedostatkom odpočinku. Walker napríklad pripomína, že podľa štúdií „dopravné nehody zapríčinené unavenými vodičmi prevyšujú počet nehôd spôsobených jazdou pod vplyvom alkoholu a omamných látok dohromady”.

Keď sa výdobytky civilizácie prisnili

Od alarmujúcich pasáží kniha prechádza k snívaniu, ktoré má preukázaný priaznivý účinok na emočné zotavovanie sa po bolestnej skúsenosti. Ľudia schopní snívať o nepríjemnom zážitku či traume totiž vďaka tomuto dosiahli klinický ústup zúfalstva a nakoniec aj úplné mentálne zotavenie.

Dozvedáme sa tiež o fascinujúcich a málo prebádaných rozmeroch spánku, ako sú časová dilatácia, spánková paralýza či lucidné snívanie – teda sny, ktoré si uvedomujeme a môžeme ovládať.

Možno najzaujímavejšia časť knihy hovorí o vnuknutiach v snoch, ktoré na prvé počutie znejú takmer mysticky. V knihe sa totiž dočítame, že ľudstvo za niektoré výdobytky vďačí práve účinkom spánku. Najslávnejší príklad predstavuje zrod periodickej tabuľky prvkov, ktorej konečná verzia sa ruskému chemikovi Dmitrijovi Ivanovičovi Mendelejevovi jednoducho prisnila.

Vedecké opodstatnenie tohto prelomu spočíva v schopnosti mozgu usporiadať počas snívania vnemy a poznatky získané v čase bdenia novými, kreatívnymi spôsobmi.

Snívanie zanechalo svoju stopu i v umení. Napríklad interpret Paul McCartney zložil pieseň Yesterday na základe melódie, ktorá sa mu v hlave utvorila, kým spal. Podobne uzrela svetlo sveta aj skladba Let It Be.

A desivému snu Mary Shelleyovej z roku 1816 vďačí svet literatúry za podnet, ktorý viedol k napísaniu notoricky známeho gotického románu Frankenstein.

Posledné kapitoly Matthew Walker venuje najextrémnejším spánkovým poruchám schopných človeka zabiť a stíha pomenovať niekoľkých vinníkov stojacich za úpadkom kvality spánku v modernej spoločnosti: modré LED svetlo displejov, pouličné osvetlenie či konzumácia alkoholu pred spaním. Predstavuje pritom návrhy na zmenu vo viacerých oblastiach spoločenského života.

Walkerov odkaz môže rezonovať aspoň v jednotlivcoch

Kniha tak na viac ako štyristo stranách prináša dostatočné množstvo alarmujúcich zistení na to, aby prispela k odbornej diskusii o celospoločenskej zmene. Ako motivácia k spánku však bude najväčším prínosom pre jednotlivcov. Môže sa dokonca stať, že po jej prečítaní budete po nedostatku odpočinku pociťovať výčitky svedomia.

Walkerovo dielo sme preštudovali v papierovej podobe a tiež počúvali ako anglickú audioknihu. Existuje však aj slovenská audioverzia.

Odporúčanie Štandardu: bez ohľadu na vami preferovanú formu je ideálne knihu konzumovať pred spaním. Samotný autor Matthew Walker pritom odkazuje, že ak pri jeho diele zaspíte, poteší ho to. Po prečítaní Prečo spíme pochopíte prečo.