Jeho súčasťou by bolo nastavenie presných pravidiel poskytovania údajov pri zachovaní ochrany osobných údajov a zároveň zakotvenie modelu deradikalizačného programu pre mladistvých. Ten bude riešiť extrémistické a fašistické prejavy či prejavy nenávisti voči ženám.
„To sú problémy, ktoré sú v podhubí vo virtuálnom svete, ale na konci sa prejavujú vo fyzickom, v reálnom svete,“ upozornil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) na samite v indickom Naí Dillí pri téme umelej inteligencie. V rámci nej sa aj slovenský prezident Peter Pellegrini vyjadril, že Slovensko by sa malo pridať ku krajinám, ktoré pristúpia k zákazu sociálnych sietí pre deti do 15 rokov.
Ministerstvo zdravotníctva pristupuje k problematike radikalizácie mládeže predovšetkým z pohľadu duševného zdravia a prevencie.
Rezort „bude preto odporúčať, aby pripravovaný zákon nebol postavený výlučne na represívnych mechanizmoch, ale aby vytváral priestor na systematickú prevenciu, včasnú identifikáciu rizikového správania a dostupnú odbornú pomoc založenú na medzirezortnej spolupráci a koordinácii multiprofesijných tímov“.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zase pri príprave legislatívy považuje za dôležité posilniť existujúce preventívne mechanizmy a včasnú intervenciu. „Zároveň zdôrazňujeme potrebu podpory dostupnosti nízkoprahových služieb, najmä liniek pomoci, ktoré poskytujú odborné poradenstvo a krízovú intervenciu,“ spresnilo pre Štandard tlačové oddelenie rezortu.
Cieľmi opatrení by podľa neho mali byť posilnenie prevencie, včasná identifikácia rizík a efektívna pomoc deťom a mládeži.
V pláne je aj vytvorenie pozície národného koordinátora prevencie radikalizácie, ktorý bude mať podľa ministerstva školstva príslušný mandát na národnej aj regionálnej úrovni.
„Podrobnosti sú predmetom diskusií a o výsledkoch budeme informovať v krátkom čase,“ potvrdilo ministerstvo školstva, ktoré je lídrom celého procesu.
Tretie zasadnutie okrúhleho stola na tému radikalizácie mladých zorganizuje ministerstvo zdravotníctva.
Útoky v školách nesúvisia vždy s radikalizáciou
Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že radikalizácia viac hrozí deťom, ktoré zažívajú sociálne vylúčenie, dlhodobý stres alebo rodinné konflikty.
„Takéto deti často hľadajú pocit prijatia, významu a identity – a radikálne skupiny im vtedy môžu ponúknuť jednoduché odpovede aj pocit ,patričnosti’,“ spresnil redakcii komunikačný odbor rezortu.
„Radikalizácia mladých dnes prebieha najmä online – cez sociálne siete, herné platformy, ako je aplikácia Discord, a rôzne diskusné fóra,“ špecifikovali z odboru strategickej komunikácie ministerstva vnútra.
V prípadoch, keď žiaci prídu do školy s nožom v ruke alebo so vzduchovou zbraňou a zaútočia na svojich spolužiakov a učiteľov, podľa rezortu vnútra však nemusí ísť automaticky o prejavy radikalizácie alebo extrémizmu. Každý takýto prípad je potrebné vyhodnotiť individuálne.
Motivácie k útokom v školách sú rozličné. „Útok so zbraňou (nôž, vzduchová pištoľ) môže mať rôzne príčiny. Napríklad osobný konflikt, šikana, psychická kríza, napodobňovanie násilia zo sociálnych sietí alebo ideologická motivácia,“ objasnili z ministerstva pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
Za prejav radikalizácie alebo extrémizmu sa podľa nich považuje iba vtedy, ak je útok motivovaný extrémistickou ideológiou alebo nenávistným presvedčením.
„Nie vždy radikalizácia obsahuje prvok násilia a nie každé násilie, ktorého sa dopúšťajú deti a mládež, má jasné ideologické pozadie, preto používame skôr termín ,mobilizácia k násiliu‘, aby sme spresnili cieľovú skupinu,“ uviedli z ministerstva školstva.
Polícia zase podľa rezortu vnútra vždy pri vyšetrovaní skúma motív skutku, ale aj online aktivitu, ideologické väzby a komunikáciu na sociálnych sieťach pred činom práve z dôvodu posudzovania, či ide o možnú radikalizáciu, extrémizmus alebo takzvaný skutok v afekte – bez prípravy, ako následok napríklad dlhotrvajúcej šikany.
„Bez ideologického podkladu nejde o extrémizmus, ale o násilný delikt,“ podčiarkuje rezort vnútra.
Signály, ktoré netreba ignorovať
Rezort zdravotníctva tvrdí, že radikalizácia mladých ľudí môže často súvisieť so zníženou psychickou odolnosťou, nedostatkom kritického myslenia, pocitmi sociálneho vylúčenia, straty zmyslu a identity alebo s dlhodobo neriešenými psychickými ťažkosťami.
Radikalizácia sa podľa informácií z ministerstva prejavuje zvyčajne postupne, pričom významným varovným signálom sú názorové posuny. „Dieťa alebo adolescent môže začať vnímať svet čierno-bielo, deliť ľudí na ,nás‘ a ,ich‘, preberať radikálne slogany či konšpiračné vysvetlenia spoločenských javov,“ konkretizuje rezort pod vedením Kamila Šaška (Hlas).
Ministerstvá spresňujú, že pri radikalizácii sa objavuje fascinácia extrémnymi ideológiami, symbolmi, sloganmi alebo osobami z extrémistických hnutí, ktoré prezentujú násilie ako legitímny spôsob riešenia problémov. Mladý človek začne prijímať názory, ktoré odmietajú demokratické princípy, ospravedlňujú násilie alebo podnecujú nenávisť voči určitým skupinám.
„Neznamená to, že každá silná alebo kritická politická téma je radikalizáciou. Rozhodujúce je, či sa objavuje podpora násilia, dehumanizácia alebo výzvy na útok,“ približuje rezort vnútra, ktorý odporúča rodičom, aby spozorneli, ak sa ich dieťa izoluje, glorifikuje násilné činy a šíri extrémistický obsah.
Ministerstvo zdravotníctva považuje za rizikové nadmerné trávenie času v uzavretých internetových komunitách, tajnostkárstvo okolo mobilu alebo počítača, sledovanie extrémistického obsahu a kontakt s neznámymi osobami, ktoré môžu dieťa emocionálne podporovať v jeho hneve a pocite krivdy. „Práve online priestor často slúži ako vstupná brána do radikalizovaných skupín,“ dopĺňa rezort.
Digitálny priestor a extrémizmus
Ministerstvo školstva upozornilo na dáta zo škôl, ktoré jasne ukazujú nárast úzkostí, predsudkov aj extrémnych postojov medzi mladými ľuďmi. Radikalizácia detí a mládeže je jav, ktorý sa podľa rezortu vo veľkej miere odohráva v online prostredí.
„Nie vždy je rozpoznateľný nebezpečný obsah hneď zo začiatku,“ uvádza ministerstvo s tým, že na sociálnych sieťach je možné natrafiť na násilný obsah či toxické vzory. Konkretizuje, že nebezpečenstvo sociálnych sietí spočíva aj v nereálnych očakávaniach od seba, v pocite zlyhania a zhoršení psychického zdravia.
„Sociálne siete majú však aj pozitívne využitie, a ak budeme zužovať pohľad na ne iba ako na nástroj násilia, môžeme deti stratiť na ďalší dialóg a spoluprácu,“ upozorňuje Druckerov rezort. Za dôležitú súčasť považuje spoluprácu detí, rodičov, širokej odbornej aj laickej verejnosti.
„Najsilnejšou ochranou sú vzťah, komunikácia a spolupráca rodiny so školou,“ dodáva ministerstvo vnútra.
Rezorty považujú za kľúčové komunikovať s dieťaťom na dennej báze, aktívne počúvať jeho potreby, sledovať digitálne prostredie, v ktorom sa pohybuje, a hlavne neignorovať varovné signály.
„Dôležitý je otvorený rozhovor bez moralizovania, úprimný záujem o ich prežívanie aj online svet a ochota vyhľadať odbornú pomoc, ak zmeny pretrvávajú alebo sa zhoršujú,“ spresnil rezort zdravotníctva, ktorý odporúča nebáť sa konzultácie so psychológom, s pediatrom či so psychiatrom, ktorí môžu zachytiť problém v ranom štádiu a výrazne znížiť riziko ďalšieho prehlbovania.
Drucker spolu s rezortnými partnermi z členských krajín Európskej únie už viac než rok vedú intenzívne rokovania a pripravujú legislatívne aj technické riešenia, ktorých cieľom je zodpovedná regulácia prístupu detí k sociálnym sieťam.
Slovensko podľa slov rezortu zároveň rozvíja spoluprácu s veľkými technologickými spoločnosťami, aby pripravované opatrenia boli nielen účinné, ale aj reálne uplatniteľné v praxi.
