„Za lajky urobia čokoľvek,“ píše ďalší z komentujúcich a dodáva, že rodičia často ani netušia, kde ich potomok trávi čas.
Keďže na internete sa nesmú zverejňovať fotky maloletých bez povolenia rodiča, informácie o rozšírenej agresii potvrdzujú len svedectvá obetí. Medzi diskutujúcimi kolujú iba fotky mladistvých v kapucniach a odzadu.
Bez nahlásenia niet zásahu
Štandard preto oslovil aj mestskú políciu, či eviduje mládež, ktorá pred pár týždňami ohrozovala seba, okoloidúcich a ničila prostredie mesta.
Mestskej polícii v Bratislave však tieto konkrétne prípady nenahlásili. „Je dôležité v takýchto situáciách privolať hliadky mestskej alebo štátnej polície, nech to môžu riešiť. Bez intervencie sa podobné situácie len veľmi ťažko dostanú do slušných medzí,“ vraví pre Štandard vedúci oddelenia komunikácie Peter Borko.
S podobnými incidentmi sa v priebehu roka muži zákona stretli napríklad v obchodnom dome Nové Nivy v centre hlavného mesta. Po vyučovaní sa tam združovali mladiství a ešte pred cestou domov autobusom spôsobovali drobné výtržnosti a chuligánstva.
„Tie aj natáčali a zdieľali to rovesníkom prostredníctvom internetu,“ objasňuje Borko z mestskej polície.
Situáciu vtedy riešila Mestská polícia Bratislava v spolupráci s vedením obchodného domu a tamojšou bezpečnostnou službou. Veľkú úlohu podľa hovorcu zohrala autorita mestských policajtov a policajtiek a aj následné riešenie priestupkov so zákonnými zástupcami detí.
Zodpovednosť rodiny a školy
Oslovili sme aj riaditeľku základnej školy na Budatínskej ulici v Bratislave, ktorú podľa diskutujúcich navštevujú drzí maloletí, ale odpoveď sme nedostali.
K prípadom neprispôsobivých sa však vyjadril riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v hlavnom meste Gabriel Kalna, ktorý takéto správanie považuje za znepokojujúce a neprijateľné. Medzi žiakmi svojej školy takéto incidenty neeviduje.
„Je pravda, že počas prázdnin majú deti viac voľného času a ‚nuda‘ môže byť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k nevhodnému správaniu,“ vraví pre Štandard riaditeľ Kalna s dôvetkom, že to zďaleka nemožno zjednodušiť len na nedostatok programu.
Správanie detí pokladá za výsledok kombinácie výchovy v rodine, sociálneho prostredia, hodnotového nastavenia a osobnej zodpovednosti.
Škola má výchovnú funkciu a snaží sa viesť žiakov k rešpektu, slušnosti a zodpovednosti. „Treba si však uvedomiť, že počas prázdnin škola nemá priamy dohľad nad deťmi,“ konštatuje riaditeľ.
Škola sa prípadom môže zaoberať, ak jej zástupcom občania alebo iné inštitúcie nahlásia konkrétne prípady. „Školský poriadok platí aj cez prázdniny a mimo vyučovania,“ vysvetľuje Kalna. Po upozornení by zamestnanci školy preverili okolnosti, komunikovali so žiakmi aj s ich zákonnými zástupcami a uplatnili primerané výchovné opatrenia.
Zároveň je podľa neho dôležitá spolupráca s rodičmi a so školským podporným tímom. „Represia sama osebe problém nerieši a treba zamedziť podobnému správaniu aj v budúcnosti,“ dodáva.
Vulgárnosť v parlamente
Gabriel Kalna sa ako riaditeľ školy zapojil aj do tvorby otvoreného listu riaditeľov škôl poslancom Národnej rady SR, ktorý sa týka ich nevhodného a vulgárneho správania na decembrovej parlamentnej schôdzi a jeho dosahu na neplnoletých.
„Uvedomujeme si, že politika je priestorom ostrých názorových stretov. Napriek tomu veríme, že existujú hranice, ktoré by nemali byť prekračované,“ píše sa v liste k téme fyzických potýčok, vulgárnych urážok a správania poslancov, ktoré je podľa riaditeľov škôl v priamom rozpore s tým, čo má reprezentovať najvyšší zákonodarný orgán štátu.
Parlament má byť podľa nich miestom, kde sa konflikty riešia argumentmi, dialógom a vzájomným rešpektom, nie silou, krikom či ponižovaním.
Zástupcovia školstva vravia, že takéto agresívne a vulgárne správanie podľa nich nepoškodzuje len dôstojnosť parlamentu. „Tieto dôsledky dnes veľmi konkrétne pociťujeme v školách,“ konštatujú.
„Keď vidia žiaci toto správanie v parlamente, a nie sú z toho žiadne postihy, ako ich vlastne chceme aj doma, aj v škole presvedčiť, aby sa takéto správanie neopakovalo?“ prízvukuje riaditeľ Kalna.
Nedôstojné vystupovanie poslancov na pôde parlamentu, pričom tí by mali byť pre deti vzorom, odsudzuje aj komisár pre deti Jozef Mikloško. „Konanie niektorých členov najvyššieho zákonodarného orgánu krajiny normalizuje násilie, legitimizuje nenávisť a vysiela deťom a mladým ľuďom mimoriadne nebezpečný signál, že takto vyzerá verejná diskusia a výkon moci,“ vraví.
Prázdniny ako riziko
Ako pre Štandard ďalej objasňuje detský ombudsman, prázdniny predstavujú zvýšené riziko najmä vtedy, ak deti zostávajú často samy bez dozoru a podpory blízkych.
Dni bez školy sú podľa komisára nielen časom slobody, ale aj obdobím, keď deti hľadajú nové vzory, impulzy či zážitky. „Ak ich nedostanú doma, hľadajú ich inde. Často v online svete alebo partii, ktorá ich môže zviesť na zlé chodníčky,“ vraví Mikloško.
Komisár zároveň upozorňuje na to, že práve v období prázdnin mladiství skúšajú prvé cigarety, alkohol a v niektorých prípadoch aj drogy či sebapoškodzovanie. To všetko sa podľa neho často začína práve mimo každodenného školského dohľadu.
„Vyhľadávajú partiu a chcú niekam patriť. A ak necítia záujem zo strany rodiča, priateľstvo s rovesníkmi sa môže stať nielen útočiskom, ale aj zdrojom tlaku,“ dodáva na margo užívania nevhodných látok, ktoré môžu spôsobiť práve neprispôsobivé a agresívne správanie.
Mikloško preto apeluje na vytváranie bezpečných a plnohodnotných vzťahov s deťmi v rodine.
