Pondelková tlačová konferencia k obnove bratislavskej hlavnej stanice nepriniesla prekvapivý vizuálny „vau efekt“. Priniesla však niečo dôležitejšie, a to časový plán, zmluvné fakty a technické rámce. Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj potvrdili, že projekt sa po približne 15 rokoch diskusií presúva do realizačnej fázy.
„Diskusia o rekonštrukcii tejto stanice už naozaj trvá 15 rokov,“ zvýraznil Ráž. Rezort podľa neho po nástupe do funkcie zriadil pracovnú skupinu, no rozhodujúci posun nastal až po vyhodnotení štúdie vysokorýchlostných tratí (VRT), ktorá definovala budúcu funkciu hlavnej stanice. „Kapacita objektu je na tento účel aj do budúcnosti dostatočná,“ konštatoval minister.
Ráž pripomenul, že hneď po nástupe na čelo rezortu založili pracovnú skupinu na obnovu stanice. Paralelne však existovali aj staršie koncepty, či už developerský model s koncesnou zmluvou, alebo to boli neskôr úvahy o prepojení rekonštrukcie s predstaničným námestím. Výsledok? „Stále sa viedli len ďalšie a ďalšie diskusie, a nič sa neudialo,“ prízvukoval šéf dopravy.
Šéf rezortu dopravy ozrejmil, že o postupe rokoval s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom po rozpustení poslednej pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberala širším riešením územia vrátane parkovania pod predstaničným námestím.
Podľa Ráža by pokračovanie v tomto modeli znamenalo ďalšie odklady. „Keby sme išli týmto smerom, tak by to nebolo nikdy,“ skonštatoval s tým, že primátor jeho argument napokon akceptoval.
Rezort a mesto sa preto dohodli na oddelení projektov. Magistrát sa bude venovať úpravám námestia podľa vlastných plánov a harmonogramu, ministerstvo sa sústredí na samotnú rekonštrukciu stanice. Cieľom je uskutočniť projekt v realizovateľných nákladoch namiesto prípravy rozsiahleho zámeru, ktorý nikto nikdy nezaplatí.
Prvá fáza: malá rekonštrukcia toaliet v havarijnom stave
Prvým krokom je zazmluvnenie firiem, ktoré budú rekonštruovať sociálne zariadenia. Minister označil ich stav za „totálne havarijný“, čo už nebolo možné ďalej tolerovať. Ozrejmil, že verejné obstarávanie je ukončené a zmluva so zhotoviteľom zverejnená. Začiatok búracích prác sa očakáva v horizonte mesiacov.
Rekonštrukcia má priniesť moderné bezbariérové toalety, prebaľovacie miestnosti a elektrický zdvihák pre osoby so zníženou mobilitou. Generálny riaditeľ ŽSR potvrdil, že túto rekonštrukciu by chceli zvládnuť v tomto roku.
Súbežne prebieha projektová príprava celkovej obnovy budovy stanice. „Zmluva je podpísaná, máme tu nejaké mantinely,“ uviedol Ráž s odkazom na pamiatkový režim objektu. Podľa Garaja sa projektové práce začínajú okamžite, pričom „v zmysle zmluvy o dielo by mali projekčné práce trvať 10 mesiacov“. Prevzatie projektovej dokumentácie sa predpokladá koncom tohto roka.
Začiatok verejného obstarávania na zhotoviteľa stavebných prác je plánovaný na začiatok roka 2027. Samotné stavebné práce by sa tak podľa odhadu Garaja mohli začať koncom roka 2027, respektíve začiatkom roka 2028.
Minister zároveň deklaroval snahu začať rekonštrukciu ešte za svojej administratívy, to znamená začiatkom roka 2027.
Rozsah prác a technické parametre
Veľká rekonštrukcia sa týka budovy stanice bez zásadnej zmeny objemu či urbanistickej koncepcie. Výsledkom tak bude nový šat hlavnej stanice v rozmere, v akom ju poznáme. Minister toto rozhodnutie pomenoval pragmaticky.
„Aj keby o 50 rokov vznikla potreba radikálnej prestavby, tak čo tu budeme ešte 50 rokov chodiť v tomto stave?“ opýtal sa. Prioritne tak má ísť o modernizáciu, ktorá má priniesť hygienický, technický a bezpečnostný štandard dneška bez čakania na neisté vízie rokov 2030 až 2040.
Plánovaná je aj kompletná výmena elektrických a ďalších rozvodov, ktoré sú podľa rezortu v katastrofálnom stave, ako aj obnova podláh, podhľadov a fasády vrátane zasklení a vstupných dverí s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Súčasťou riešenia bude aj zlepšenie bezbariérových prístupov a vnútorné prepojenie vstupov tak, aby cestujúci nemuseli obchádzať budovu cez podchod.
ŽSR zároveň upozornili, že stavebné práce budú prebiehať za plnej prevádzky. „Nebudeme obmedzovať počty tranzitných, končiacich a východových vlakov,“ vysvetlil Garaj. Rozsah dopravy ostane podľa platného grafikonu. Cestujúci však musia počítať s dočasnými priestorovými obmedzeniami v interiéri stanice.
Odhad nákladov a financovanie
Odhad nákladov na veľkú rekonštrukciu sa pohybuje medzi 20 až 30 miliónmi eur. Minister však zdôraznil, že ide o predbežný odhad. „To vám veľmi ťažko dnes poviem, pretože naozaj to ukáže až ten projekt,“ konštatoval. Do ceny môžu zasiahnuť požiadavky pamiatkarov, ktorí môžu určiť konkrétne materiály a technické riešenia.
Rezort zároveň deklaruje možnosť financovania z fondov Európskej únie. Minister informoval, že po rokovaniach so zástupcom Európskej komisie má Slovensko prísľub, že „to budeme vedieť z veľkej časti financovať z eurofondov“.
Prečo nie megaprojekt?
Otázka výstavby úplne novej stanice zaznela na tlačovej konferencii opakovane. Minister dopravy ju však rámcoval cez výsledky štúdie vysokorýchlostných tratí (VRT), ktorá podľa neho definitívne určila budúcu úlohu bratislavskej hlavnej stanice. „Kapacita objektu je na tento účel aj do budúcnosti dostatočná,“ zdôraznil s tým, že budovať nový terminál z funkčného využitia zatiaľ nie je potrebné.
Hlavná stanica má zostať centrálnou mestskou stanicou, kde budú stáť všetky vlaky. Zásadná zmena sa však týka technologického zázemia. Odstavovanie súprav, ich obrat, čistenie a napojenie na vysokorýchlostnú infraštruktúru sa má presunúť do stanice Bratislava-západ, teda do Stupavy. Koncepčne to znamená, že hlavná stanica nebude hlavným technologickým uzlom vysokorýchlostnej siete, ale nástupno-výstupným bodom v centre mesta.
Tento záver má aj ekonomický rozmer. Minister otvorene odmietol developerský model porovnateľný s projektom Nivy. Takýto koncept je podľa neho udržateľný len pri výraznom náraste cestujúcich a komerčných tokov. „Foot flow [frekvencia návštevnosti, pozn. red.] na tejto stanici určite nebude rásť. Bude to rovnaké ako teraz,“ vysvetlil.
Bez rastu objemu cestujúcich by sa investícia v rozsahu stoviek miliónov eur nevrátila. Rozhodnutie preto stojí na kombinácii dopravnej analýzy a ekonomickej racionality.
Generálny riaditeľ ŽSR reagoval aj na úvahy o zapustení koľajiska pod terén. Upozornil, že železničná trať v úseku od stanice Bratislava-Vinohrady po hlavnú stanicu vedie v stúpaní. Zároveň by sa vlaky aj pri výjazde smerom na Lamač a budúcu stanicu Bratislava-západ rozbiehali do ešte väčšieho sklonu než v súčasnosti.
„Úvahy o presune pod zem sme stopli,“ uzavrel Garaj s tým, že takéto riešenie nedáva praktický, prevádzkový ani ekonomický zmysel.