Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu Jána Hrubalu a sudcov Jána Giertliho a Rastislava Stieranku jednomyseľne uznal vinu obžalovaných v kauze Mýtnik.
Jozef Brhel a jeho syn Jozef Brhel mladší, bývalý štátny tajomník Radko Kuruc, podnikateľ Miroslav Slahučka, advokát Martin Bahleda a bývalý predstaviteľ finančnej správy Milan Grega boli obžalovaní z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní, legalizácie výnosov z trestnej činnosti a prijímania úplatkov.
Rekordné peňažné tresty ako kompenzácia za podmienky
Podnikatelia Jozef Brhel a jeho syn Jozef Brhel mladší boli odsúdení za trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na štyri roky. Brhelovi staršiemu súd uložil rekordný peňažný trest vo výške 1,5 milióna eur a jeho syn dostal peňažný trest 1,2 milióna eur. Obaja sa voči rozsudku na mieste odvolali.
Radko Kuruc bol odsúdený za prijímanie úplatku na podmienečný trest odňatia slobody (28 mesiacov s trojročnou skúšobnou dobou) a peňažný trest a Miroslav Slahučka dostal trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov tiež s trojročnou skúšobnou dobou, ako aj peňažný trest. Odsúdení sa voči trestom odvolali. Martin Bahleda a Milan Grega boli spod obžaloby oslobodení.
Prokurátor navrhoval pre Brhela nepodmienečný trest v dolnej polovici trestnej sadzby, rovnako aj pre jeho syna a Martina Bahledu. Ďalším trom obžalovaným – Kurucovi, Gregovi a Slahučkovi – navrhoval uložiť podmienečné tresty. Všetkým navrhol aj uloženie adekvátnych peňažných trestov podľa ich majetkových pomerov.
Predseda senátu Hrubala v ústnom odôvodnení pripomenul, že nebyť novely Trestného zákona, odsúdeným by hrozili oveľa vyššie nepodmienečné tresty.
Fiktívna škoda za desiatky miliónov eur
Obžaloba vo veci Mýtnik sa týka korupčných machinácií pri verejnom obstarávaní IT systémov na Finančnej správe SR v rokoch 2013 až 2018. Išlo o utajené tendre, z ktorých profitovala spoločnosť Allexis spojená s podnikateľom Michalom Suchobom, ktorý neskôr spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní ako kajúcnik.
Suchoba bol vylúčený na samostatné konanie a odsúdený za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku na peňažný trest 500-tisíc eur. V samostatnom konaní bol v tejto veci trestným rozkazom uznaný za vinného aj bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, no súd mu trest neuložil. Bol to práve Imrecze, kto uzatváral zmluvy za finančnú správu s firmou Allexis.
Kauza Mýtnik budila veľký záujem verejnosti už od počiatku nielen pre známe mená podnikateľov Brhelovcov (Jozefa Brhela médiá označujú ako mecenáša strany Smer), ale aj pre obrovskú škodu, ktorá údajne štátu vznikla konaním obvinených.
Bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa spočiatku hovoril o škode na štátnom rozpočte až vo výške 45 miliónov eur, založenej na záveroch znaleckého posudku. Táto mimoriadne vysoká suma sa však ukázala ako fiktívna. Znalec totiž vypracoval absolútne chybný posudok, pri ktorom ani nevedel konkretizovať, z čoho vychádzal. Za takéto pochybenie mu bola uložená iba sankcia vo výške 400 eur, no posudok bol na súdne konanie nepoužiteľný.
Napriek tejto skutočnosti prokuratúra trvala na miliónovej škode až do samého záveru súdneho konania, kde prekvapivo otočila. Repa následne odstúpil od dôkazu v podobe chybného znaleckého posudku, no prišiel s novým tvrdením o škode vo výške 650-tisíc eur. Prokurátor Repa však relevantne nevysvetlil, ako k tejto sume dospel.
O vzniknutej škode napokon nepovažoval za potrebné hovoriť ani samotný súd a v ústnom odôvodnení rozsudku ozrejmil, že „škoda nie je dôležitá“. Z desiatok miliónov eur škody tak po rokoch súdneho procesu nezostalo nič.
Škoda pritom bola kľúčovým prvkom pri trestných činoch porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní a bez jej relevantného preukázania ani nemohli byť obžalovaní za tieto činy stíhaní.
Abstraktné úvahy súdu a pochybnosti profesora Burdu
Podnikatelia Brhelovci tak boli napokon odsúdení iba za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, pri ktorej sa vznik škody nevyžaduje. Súd v tomto bode konštatoval, že celkový prospech Brhelovcov bol vyčíslený na takmer šesť miliónov eur z kontraktov v hodnote približne 60 miliónov eur, pričom ak by bola súťaž transparentná, táto firma by ich vôbec nemusela získať a ceny mohli byť úplne iné.
Na základe tejto úvahy súd ukladal aj peňažné tresty. Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do troch miliónov eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Prekvapivé však je, že súd vychádzal z pomerne abstraktných predpokladov o tom, čo sa mohlo alebo malo stať, a na ich základe odvodil nejasnú možnosť, že firma Allexis nemusela vyhrať zákazku. Na odsúdenie páchateľa je pritom nevyhnutný skutkovo ustálený stav bez rozumných pochybností.
Pri trestnom čine legalizácie výnosov z trestnej činnosti zo strany Brhelovcov verejne pochyboval aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesor Eduard Burda, ktorý mal zo strany obhajoby Brhelovcov prístup k celému spisu.
Profesor Burda poukazuje na skutočnosť, že o legalizáciu môže ísť len vtedy, ak by bol preukázaný aspoň jeden trestný čin, z ktorého by tieto prostriedky pochádzali, čo sa však nestalo. Brhelovci boli odsúdení iba za tento jeden trestný čin.
Samotné finančné operácie podľa profesora Burdu ani nespĺňali znaky legalizačnej schémy, keďže nesmerovali k zakrytiu pôvodu peňazí, ale k daňovej optimalizácii v rámci EÚ, pričom koneční užívatelia výhod boli ľahko identifikovateľní.
Za sporné profesor považuje aj to, že jediné prepojenie finančných prostriedkov so spoločnosťou, v ktorej pôsobil Jozef Brhel starší, sa ukázalo ako omyl orgánov činných v trestnom konaní, keďže išlo o identickú sumu pochádzajúcu z úplne inej, nesúvisiacej obchodnej transakcie.
Súd však neuveril tvrdeniam o optimalizačnej schéme a označil ju za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti, hoci nikto z dvojice Brhelovcov nebol za žiadnu inú trestnú činnosť odsúdený. Samostatnú kapitolu rozporov v celom procese následne tvorí konanie kajúcnikov.
Kajúcnik Suchoba raz skutok spáchal a raz nie
V tomto bode sa skutočne javí sporným to, ako súd vyhodnocoval postavenie Michala Suchobu v celom prípade. Podľa obžaloby sa do Suchobovej firmy Allexis „natlačili“ Brhelovci bez reálnej pridanej hodnoty a ovládli polovicu firmy, pričom si následne delili zisky z predražených kontraktov. To údajne predstavovalo škodu na úkor Suchobovej firmy a jeho podnikania.
Hoci bol Suchoba v kauze Mýtnik senátom sudcu Hrubalu považovaný za spolupáchateľa Brhelovcov, teda za osobu, ktorá umožnila Brhelovcom vstup do spoločnosti Allexis a delenie ziskov (hoci bol vraj vykorisťovaný), iný sudca Špecializovaného trestného súdu to videl presne opačne.
Suchoba bol v samostatnom konaní v októbri 2025 oslobodený spod obžaloby z legalizácie výnosov z trestnej činnosti sudcom Petrom Pulmanom (rovnako ŠTS) a, naopak, odsúdený za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Suchoba bol teda sudcom Pulmanom odsúdený za skutky, pre ktoré boli sudcom Hrubalom Brhelovci oslobodení, a naopak – podľa sudcu Hrubalu Suchoba legalizoval výnosy z trestnej činnosti, hoci ho pre tento skutok sudca Pulman oslobodil.
Vznikla tak situácia, v ktorej je jeden a ten istý človek pri tom istom skutku zo strany rôznych sudcov raz vinný a raz nevinný. Sudca Hrubala sa podľa obhajoby nechcel s touto bizarnou situáciou vyrovnať, keď odmietol vykonať dôkazy v tomto smere.
Obhajoba namieta zaujatosť sudcu Hrubalu
O celej veci bude na základe podaných odvolaní rozhodovať Najvyšší súd SR, pričom obhajoba prostredníctvom advokáta Michala Mandzáka poukazuje na zaujatosť sudcu Hrubalu voči jeho osobe (v súvislosti s prehratým sporom v disciplinárnej veci sudcu Trubana, ktorého Mandzák zastupoval).
Podľa obhajoby môže mať táto zaujatosť zásadný vplyv na celé konanie, keďže ho podľa jej názoru viedol zaujatý sudca (sudca Hrubala však z konania pre zaujatosť vylúčený nebol). V tejto veci už obhajoba podala aj ústavné sťažnosti.
Pri danom spore možno konštatovať, že väčšina obžaloby sa rozpadla pre závažné pochybenia na strane prokuratúry. Súd napriek týmto chybám a prekvapivým hodnoteniam skutkového stavu, ako aj rozporom v konaní kajúcnika Suchobu (raz vinný, inokedy nie) vinu obžalovaných videl.
Odvolanie bude posudzovať Najvyšší súd SR a z písomného odôvodnenia rozsudku sa verejnosť dozvie aj podrobné úvahy, ktoré viedli súd k týmto záverom.
Bude mimoriadne zaujímavé sledovať, ako budú odôvodnené všetky sporné časti rozhodnutia v procese, v ktorom obžaloba neváhala pracovať s nezákonným znaleckým posudkom a kajúcnici sú vinní napriek predchádzajúcemu súdnemu oslobodeniu, pretože to lepšie zapadá do celkového príbehu.