Veľký boj s korupciou bol výraznou témou vlád v rokoch 2020 až 2023. Vtedajší vrcholní politici sa predháňali vo vyjadreniach o tom, kto všetko bude pozatváraný a odsúdený.
V skutočnosti však iba minimum obvinených osôb prešlo riadnym súdnym procesom a častejšie dochádzalo k uzatváraniu mimoriadne veľkorysých dohôd o vine a treste, ktoré páchateľov zbavovali akýchkoľvek primeraných trestov.
Nosnou kauzou bol proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom, ktorý sa v súčasnosti celý rozpadol pre rozsiahle nezákonnosti. Za podobne „veľký proces“ bolo v tom čase označované aj trestné stíhanie Jozefa Brhela, ktorého médiá označovali za sponzora strany Smer.
Škoda za 45 miliónov eur
Podnikateľ Jozef Brhel je spolu so svojím synom Jozefom Brhelom ml. a ďalšími osobami obvinený v kauze Mýtnik a bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa im kladie za vinu korupčné správanie a spôsobenie neuveriteľne vysokej škody štátu.
Prokuratúra v tejto kauze hovorí o údajných nezákonných praktikách pri obstarávaní informačných systémov pre Finančnú správu SR (predražených IT tendroch), ktoré mali v rokoch 2013 až 2018 spôsobiť škodu na štátnom rozpočte až vo výške 45 miliónov eur.
Obžaloba viní zo zločinov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosov z trestnej činnosti a z prijímania úplatku šesť osôb – podnikateľa Brhela a jeho syna, bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca, advokáta Martina Bahledu, bývalého predstaviteľa Finančnej správy Milana Gregu a podnikateľa Miroslava Slahučku. Všetci obžalovaní vinu odmietajú.
V kauze figuroval aj podnikateľ Michal Suchoba (jeho firma Allexis mala profitovať z predmetných zákaziek), ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a neprávoplatne odsúdený za pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku na peňažný trest 500-tisíc eur. V samostatnom konaní bol v tejto veci trestným rozkazom uznaný za vinného aj bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze, avšak trest mu súd neuložil.
Otočka prokuratúry pri škode
Súdny proces so šiestimi obžalovanými (Brhel a spol.) sa začal na Špecializovanom trestnom súde v októbri 2022. V decembri 2025 sa proces blíži k finále, keď súd ukončil dokazovanie a prešiel k záverečným rečiam prokuratúry a obhajoby.
Práve v záverečnej reči však prokuratúra predviedla neuveriteľnú otočku. Z pôvodnej obrovskej škody vo výške 45 miliónov eur prokurátor Repa ustúpil a dnes tvrdí, že v skutočnosti vznikla škoda iba vo výške 650-tisíc eur.
Celá škoda v kauze Mýtnik sa totiž opierala o znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý vypracoval znalec z odboru elektrotechniky Jiří Jelínek. Ten v znaleckom posudku č. 142/2021 tvrdil, že všetky dodané systémy nemali hodnotu 53,8 milióna eur, ale iba 8,7 milióna eur, pričom rozdiel medzi týmito sumami mal predstavovať škodu spôsobenú štátu.
Obhajoba však v decembri 2024 predložila na pojednávaní právoplatné rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré konštatovalo závažné pochybenia pri vypracovaní tohto posudku, a to až v takej miere, že posudok je nepoužiteľný.
Posudok totiž neobsahoval zdroje údajov ani výpočty, ktoré by podložili hodnoty prezentované znalcom.
Znalec priznal chybný posudok, dostal smiešnu sankciu
Za tento neuveriteľne amatérsky posudok, na ktorom prokuratúra vystavala obžalobu ako na kľúčovom dôkaze, bol znalec riešený v správnom konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR. Znalec priznal, že posudok obsahuje vážne chyby, ktoré oľutoval, a navrhol, aby sa upustilo od jeho potrestania. Autor posudku Jelínek navyše ani na pojednávaní nevedel konkretizovať zdroje údajov, z ktorých vychádzal.
Ministerstvo vo svojom rozhodnutí kritizovalo absenciu výpočtov a nemožnosť spätnej verifikácie hodnôt, konštatovalo porušenie povinnosti uviesť použité podklady, nepreskúmateľnosť výpočtu takzvaných človekohodín (manhour) v znaleckom posudku a logickú nekonzistentnosť pri uvádzaní typov zdrojov výpočtov.
Znalcovi bola uložená sankcia vo výške 400 eur, pričom táto suma pôsobí mimoriadne zhovievavo vzhľadom na rozsah chýb v posudku a ich následky v podobe trestného stíhania viacerých osôb.
Orgány činné v trestnom konaní následne obvinili znalca Jelínka zo zločinu marenia spravodlivosti a z prečinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu. Vyšetrovateľ však dospel k záveru, že k spáchaniu trestného činu nedošlo, pretože znalec bol síce odborne neschopný, ale nemal úmysel vedome uvádzať nepravdivé údaje.
Prokuratúra rok trvala na nepoužiteľnom posudku
Vzhľadom na nezákonnosť vyhotovenia znaleckého posudku naň prokuratúra nemala prihliadať v súdnom konaní ako na dôkaz ani vychádzať z jeho záverov o škode vo výške 45 miliónov eur, ktorá nebola ničím podložená.
Napriek tomu, že znalec priznal svoje pochybenia a nepoužiteľnosť posudku už v decembri 2024 a na túto skutočnosť poukázal v súdnom konaní aj obhajca Michal Mandzák, prokurátor Repa na fiktívnej vysokej škode naďalej trval.
Otočka zo strany prokuratúry prišla až pri záverečných rečiach v decembri 2025, pričom dovtedy sa Repa stále opieral o zjavne nepoužiteľný znalecký posudok.
Prokurátor Repa ďalej tvrdí, že Jozef Brhel a spol. sa dopustili skutkov, ktoré im kladie za vinu, pričom práve Brhel mal mať zásadný vplyv na Finančnú správu. Navrhol pre Jozefa Brhela, jeho syna a advokáta Bahledu nepodmienečné tresty v dolnej polovici zákonnej sadzby (1 až 10 rokov).
Ďalším trom obžalovaným navrhol prokurátor Repa uložiť podmienečné tresty a všetkým obžalovaným aj adekvátne peňažné tresty podľa ich majetkových pomerov.
Ondrej Repa už však v obžalobe nehovorí o škode 45 miliónov eur, keďže odstúpil od dôkazu v podobe chybného znaleckého posudku, ale operuje so škodou vo výške 650-tisíc eur.
Nová škoda bez relevantného definovania
Problém však spočíva v tom, že tento znalecký posudok bol jediným relevantným dôkazom o tom, že bola spôsobená konkrétna škoda konkrétnym spôsobom. Repa síce v záverečnej reči dramaticky znížil výšku škody, no nie je zrejmé, na základe čoho ju takto určil a aký konkrétny dôkaz podporuje jeho tvrdenie.
Obhajcovia Michal Mandzák a Ľudovít Štanglovič žiadajú oslobodenie Jozefa Brhela alebo vrátenie prípadu do prípravného konania, keďže okrem iného spochybňujú spôsob, akým prokuratúra určila „novú“ výšku škody, a naopak uvádzajú, že predmetné IT systémy priniesli štátu až 7 miliárd eur.
Advokát Mandzák uvádza, že prokurátor Repa síce odstúpil od nepoužiteľného znaleckého posudku, no naďalej tvrdí existenciu škody, a to bez toho, aby bola stanovená akýmkoľvek znaleckým skúmaním.
Dodáva, že „keďže nie je škoda, nie je trestný čin“, a považuje za neprijateľné, aby si orgány činné v trestnom konaní „mohli vycucať škodu z prsta“. Mandzák zároveň tvrdí, že aj ničím nepodloženú novú škodu vo výške 650-tisíc eur obhajoba vyvrátila množstvom znaleckých posudkov, pričom ani sám prokurátor Repa ju nevedel nijako špecifikovať.
Návrat na Slovensko ako dôvod útekovej väzby
Pripomína tiež, že na základe fiktívnej vysokej škody bol jeho klient desať mesiacov väzobne stíhaný, pričom až Ústavný súd SR konštatoval porušenie jeho práv a skutočnosť, že dôvody na väzbu vôbec neboli dané. Prokurátor totiž útekovú väzbu odôvodňoval tvrdením, že „Brhel sa účelovo vrátil na Slovensko zo zahraničia, aby sa vyhol väzbe“.
Obhajoba navyše namieta zaujatosť sudcu Hrubalu, ktorý prípad prejednáva, a to pre jeho verejné vyhlásenia na festivale Pohoda, kde sa zúčastnil diskusie spolu s Danielom Lipšicom a bývalým riaditeľom NAKA Ľubomírom Daňkom, pričom témou bola aj kauza Mýtnik a otázka, „či dokážeme potrestať našich ľudí“.
Podľa advokáta Mandzáka už samotná formulácia diskusie implikuje vinu, čo podľa neho svedčí o zaujatosti sudcu Hrubalu. Zároveň poukazuje na to, že Hrubala bol navrhovateľom v disciplinárnom konaní sudcu Trubana, ktorého Mandzák zastupoval. Truban v tomto konaní uspel a Ústavný súd SR spochybnil samotný základ disciplinárneho postihu, ktorý navrhovali Hrubala a Ján Mazák.
Podobnosť s prípadom hotela Carlton
V celom prípade je mimoriadne zaujímavé, že najprv sa mediálne prezentovala obrovská škoda, ktorá mala vzniknúť a na ktorej sa mali rôzne osoby obohatiť korupčným správaním.
Následne sa však ukázalo, že desiatky miliónov eur boli absolútne fiktívne, pretože prokuratúra si vybrala znalca, ktorý ani nevedel vysvetliť, na základe čoho v znaleckom posudku dospel k danej sume – hoci znalecký posudok musí byť zo zákona preskúmateľný a určitý.
Z hľadiska „záhadného vyfučania“ obrovskej škody nejde pritom o prvý takýto prípad. Verejnosť mohla podobný prístup vidieť aj v kauze Carlton, kde bola sporná škoda vo výške viac ako 44 miliónov eur, ktorú v tom čase „vyčaroval“ špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na základe úradného znaleckého posudku.
V prípade Mýtnik sa znalec dokonca sám priznal, že si miliónové sumy v podstate „vymyslel“, a obhajoba na to poukázala v súdnom konaní. Trvalo však celý rok, kým prokurátor Repa až v záverečnej reči uznal, že fiktívny posudok zrejme nie je vierohodným dôkazom, a odstúpil od neho.
Hoci žiadna iná škoda nebola objektívne vyčíslená (ako nevyhnutný prvok trestnosti činu), prokuratúra operuje s novou cifrou, ktorú nemá ničím objektívne podloženú. Priznať si skutočnosť, že celý prípad bol vystavaný zle od samého začiatku a teraz už nie je na základe čoho hovoriť o škode, by bolo z hľadiska mediálnej optiky neprípustné.
Bude mimoriadne zaujímavé sledovať, ako sa s týmito skutočnosťami vysporiada súd a či vôbec bude v celom prípade zohľadňovať existenciu akejkoľvek škody.
Prokuratúra roky operovala so zjavne nepresvedčivým a nepoužiteľným znaleckým posudkom o škode v mimoriadne závažnej a spoločensky medializovanej kauze. Verejnosti ostáva iba dúfať, že záverečnej reči prokurátor definoval skutočný rozsah škody, a celý prípad nebude iba prehliadkou nezákonností, ako to bolo v prípade dovolania Dušana Kováčika.