Zarábajúci dôchodca má rovnaké daňové povinnosti ako ktorýkoľvek iný daňovník. Ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli 50 percent nezdaniteľnej časti základu dane, teda 2 876,90 eura, vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie.
Ako vysvetľuje daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Dagmar Bednáriková, do úhrnu zdaniteľných príjmov sa započítavajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. „Ide napríklad o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale aj o príjmy z predaja či prenájmu nehnuteľnosti,“ približuje.
Ak však senior poberal výlučne dôchodok a nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy, povinnosť podať daňové priznanie mu nevzniká.
Nezdaniteľná časť len v obmedzenom rozsahu
Špecifikom pracujúcich dôchodcov je uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane. Na rozdiel od ostatných daňovníkov si ju nemôžu uplatniť v plnej výške.
„Pracujúci dôchodcovia si ju ako poberatelia dôchodku nemôžu uplatniť vôbec, respektíve len čiastočne. Závisí to od výšky celoročného dôchodku a od obdobia, odkedy dôchodok poberajú,“ vysvetľuje Bednáriková.
V praxi to znamená, že ich daňová pozícia je v porovnaní s ekonomicky aktívnymi osobami bez dôchodku menej priaznivá. Aj preto môže mať správne podané daňové priznanie zásadný význam. Daňové priznanie sa pritom môže oplatiť aj tým dôchodcom, ktorí zákonný príjmový limit neprekročili a povinnosť podať priznanie im nevznikla.
Ak im zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky na daň a ich celkový ročný zárobok nepresiahol hranicu 2 876,90 eura, podanie priznania je z pohľadu optimalizácie príjmov výhodné. „Vznikne im preplatok na dani a všetky preddavky sa im vrátia,“ upozorňuje poradkyňa.
Samotné ročné zúčtovanie dane zo strany zamestnávateľa na vrátenie týchto súm nestačí. „Zamestnávateľ nemôže daň vrátiť, v tomto prípade sa vyrubuje výlučne prostredníctvom daňového priznania, nie ročným zúčtovaním,“ spresňuje.
Preddavky sa seniorovi vrátia aj v prípade, že nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.
Ako postupovať
V daňovom priznaní je potrebné zaškrtnúť možnosť „Žiadam o vrátenie preplatku“ a uviesť spôsob vyplatenia – na bankový účet alebo poštovou poukážkou. Daňový úrad má na vrátenie preplatku lehotu 40 dní od uplynutia termínu na podanie daňového priznania.
Možnosť požiadať o vrátenie preddavkov predstavuje zákonný nástroj, ktorým si pracujúci dôchodcovia môžu aspoň čiastočne kompenzovať obmedzenia pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane. V mnohých prípadoch tak môžu získať späť desiatky až stovky eur ročne – bez toho, aby prekročili rámec platnej legislatívy.
Príjmy nemusia byť automaticky zdaniteľné
Nie všetky príjmy podliehajú dani automaticky. Nezdaňujú sa napríklad tie, z ktorých sa daň vyberá takzvanou zrážkovou daňou. V určitých prípadoch sa pre tento spôsob zdanenia môže rozhodnúť aj samotný daňovník. Typickým príkladom sú však autori – pre nich ide o jeden z najjednoduchších spôsobov vyrovnania daňových povinností.
Zrážkovú daň vypočíta objednávateľ diela, zároveň ju odvedie daňovému úradu a autorovi pošle už čistý príjem. Sadzba dane je 19 alebo 35 percent. Vyššia 35-percentná sadzba sa uplatňuje len vtedy, ak je príjem vyplácaný autorovi z takzvaného nespolupracujúceho štátu, teda zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pri 19-percentnej sadzbe dane dostanete zo 100-eurového honorára 81 eur.
Medzi ďalšie príjmy, ktoré nepodliehajú dani z príjmov, patria napríklad príjmy získané darovaním (ak nesúvisia so závislou činnosťou), príjmy nadobudnuté dedením alebo príjmy, ktoré sú od dane výslovne oslobodené. Príkladom sú príjmy z prenájmu, ktoré sú do výšky 500 eur ročne od dane oslobodené.
Daňové priznanie k dani z príjmov nemusíte podávať ani vtedy, ak vaše príjmy pochádzajú od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky a ako fyzická osoba požívate výsady a imunity podľa medzinárodného práva.
Rovnako to platí, ak ste zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov a vaše príjmy boli preukázateľne zdanené.
Štyri skupiny, ktorí by daňové priznanie mali zvážiť
Okrem pracujúcich dôchodcov si však preplatky na daniach môžu nárokovať aj iní. Spozornieť by ste mali, ak patríte k študentom, ktorí popri škole vlani zarábali. Rovnako zbystrite pri nezamestnanosti alebo rodičovských či materských dovolenkách v minulom roku.
Ak ste pracovali len časť roka a potom ste bez práce, pričom vaše príjmy nepresiahli 2 876,90 eura, daňové priznanie podávať nemusíte. Oplatí sa ho však podať dobrovoľne – môžete si uplatniť celú ročnú nezdaniteľnú časť základu dane aj za mesiace nezamestnanosti. Vzniknutý preplatok na dani vám štát vráti, musí byť však vyšší ako päť eur.
Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou 1 400 eur, ktorý pracoval len jeden mesiac, zrazil zamestnávateľ na preddavkoch zhruba 155 až 165 eur. Ak si podá daňové priznanie alebo požiada o ročné zúčtovanie, túto sumu dostane späť. U študentov platí rovnaký princíp.
Aj zamestnanci, ktorí časť roka strávili na materskej alebo rodičovskej dovolenke, si môžu uplatniť celú ročnú nezdaniteľnú časť základu dane a požiadať o vrátenie preddavkov.
Okrem toho si môžu uplatniť nezdaniteľnú časť na manžela či manželku, príspevky na dôchodkové sporenie alebo daňový bonus na dieťa. Pri daňovom bonuse je výhodné podať daňové priznanie, keďže umožňuje započítať príjmy oboch rodičov – čo zamestnávateľ pri mesačnom vyplácaní bonusu zohľadniť nevie.