Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner po štvrtkových rokovaniach oznámili, že Irán neprejavil „žiadnu flexibilitu“ v otázke zastavenia obohacovania uránu. Požiadavky Washingtonu však spočívali v bodoch ako ukončenie prevádzky zariadení Fordú, Natanz a Isfahán, prevoz uránu do USA a zastavenie obohacovania bez možnosti obnovenia.
Výmenou za tieto markantné ústupky by Teherán dostal len drobné úľavy zo sankcií, čo sa z pochopiteľného dôvodu stretlo s nesúhlasom. Minulý týždeň však prezident USA Donald Trump úspešnosťou rokovaní podmienil možný ozbrojený úder na územie Iránskej islamskej republiky, pričom už niekoľko týždňov presúva do Stredozemného a Arabského mora lietadlové lode.
„Za posledných niekoľko dekád bolo hlavnou politickou líniou USA, že Iránu nesmieme dovoliť, aby vlastnil jadrovú zbraň,“ povedal Trump v prejave o stave únie. Jeho viceprezident JD Vance vylúčil, že by potenciálne americké zásahy viedli k zdĺhavej vojne.
Vance sa ako potenciálny „následník trónu“ od iránskej otázky dištancoval, toto vyhlásenie tak znamenalo akési narušenie verejného imidžu. Trumpova administratíva do roly strážneho psa zvyčajne obsadzuje ministra zahraničia Marca Rubia, ktorý je známy svojím jastrabím postojom najmä voči Číne a Kube.
Americký veľvyslanec v Jeruzaleme Mike Huckabee povolil neesenciálnemu personálu ambasády odchod a vyzval ho, aby tak učinil čo najskôr. „Tí zamestnanci, ktorí chcú opustiť štát Izrael, by tak mali urobiť DNES,“ napísal v internej správe, ktorej pravosť pre denník New York Times potvrdili najmenej traja zamestnanci rezortu diplomacie.
Kedy bude vojna?
Na inauguračnom zasadnutí Rady mieru, ktorú Trump založil na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, šéf Bieleho domu vyhlásil, že dáva Iránu ultimátum desať, „možno štrnásť“ dní na prijatie amerických podmienok.
Len pár dní pred Trumpovými slovami na adresu šíitskej teokratickej vlády priznali anonymní predstavitelia ministerstva vojny, že pracujú na plánoch na „týždne trvajúcu“ vojnu s Iránom. O snahách Pentagónu a Bieleho domu informovali aj izraelské tajné služby, a to dokonca koncom januára.
V piatok sa druhá lietadlová loď USS Gerald Ford doplavila k brehom Izraela, aby podporila USS Abraham Lincoln, ktorá je v Arabskom mori od konca januára. Trumpových desať až štrnásť dní pritom vyprší 1. až 5. mája.
USA a Izrael už vlani skúšali ukončiť iránsky jadrový program vojenskou cestou. Keď Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu 13. júna 2025 oznámila, že nezaznamenala žiadny vývoj technológií vojenského rázu, Tel Aviv zaútočil na celú sériu cieľov. Po 12 dňoch sa pridali aj USA nasadením bombardérov B-2 Spirit, čo podľa Trumpa „ukončilo vojnu“.
Trumpov „top generál“, predseda Zboru náčelníkov štábov generál Dan Caine však na minulotýždňovom brífingu v Pentagóne vyjadril vážne pochybnosti nad plánovaním útokov. Varoval, že nedostatok kritickej munície a podpory zo strany spojencov „výrazne zvýši“ riziko operácie a ohrozí americký personál.
Koľko bojujúcich strán sa môže zapojiť
Deň pred druhým kolom rokovaní Witkoffa a Kushnera s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím spustili Islamské revolučné gardy masívne námorné cvičenie v Hormuzskom prielive. Ide o najdôležitejší prepravný uzol na ropu s pätinou celosvetového obchodovaného objemu, preto na Západe zavládlo zdesenie, keď gardy prieliv uzavreli.
Hoci išlo len o dočasné rozhodnutie, aj tak malo pripomenúť „strategickým protivníkom“ Teheránu, že v mnohovrstvovom konflikte s novými zbraňami ako clá, embargá a sankcie má tiež aspoň jeden tromf.
K námorníctvu gárd sa však po troch dňoch pripojili iránske námorníctvo a námorné sily Ruskej federácie. Podľa Rádia Slobodná Európa sa formát známy ako Maritime Security Belt koná od roku 2019 a vstupuje doň okrem Ruska aj Čína – ktorá sa však tento rok zrejme nezúčastnila.
Kontraadmirál iránskeho námorníctva (pravidelných ozbrojených síl Arteš) Hassan Maqsudlu povedal, že jedným z cieľov cvičení je „predchádzať akýmkoľvek jednostranným akciám v regióne“. Americká rozhlasová stanica si to vysvetlila ako nepriamy odkaz Spojeným štátom a ich prítomnosti v regióne.
Treba však pripomenúť, že napriek rusko-iránskej dohode o strategickom partnerstve Moskva nepodporila Teherán počas minuloročnej vojny. Prítomnosť ruského námorníctva je tak skôr symbolickým odstrašením pre prípad amerických útokov, čo naznačil aj dôstojník Mohammad Parsí.
„Neviem si predstaviť, že by Rusko poskytlo skutočnú podporu v priamej zrážke medzi Iránom a Spojenými štátmi,“ povedal Rádiu Sloboda (Radio Farda) s tým, že aj Moskva využíva Teherán ako „pešiaka“ v strategickom pretláčaní s Amerikou.