Aj predošlá americká vláda varovala pred dosiahnutím čistoty uránu, exminister zahraničia Antony Blinken rovnako tvrdil, že sa tak stane „do dvoch týždňov“. Vyjadril sa tak koncom júla 2024 tesne po zvolení prezidenta Masúda Pezeškijána.
Obohacovanie neznamená vývoj bomby
Pozorovatelia, ktorí sa venujú problematike iránskeho jadrového programu, sa zhodujú, že neexistujú dôkazy o tom, že by islamský režim vôbec začal vyvíjať samotné výbušné zariadenie.
„Netanjahu vždy rád hojdá dôkazmi pred kamerami, či už ide o jadrové tajomstvá alebo kúsky iránskych dronov,“ povedal iránsky korešpondent think tanku Crisis Group Ali Vaez. „Pre toto tvrdenie však neponúkol žiadny takýto dôkaz,“ dodal.
Koordinátorka tajných služieb (DNI) Tulsi Gabbardová počas marcového vypočutia pred Kongresom vysvetlila, že hoci Irán postupne dosahuje „weapons-grade“ čistotu izotopu uránu-235, program na vývoj jadrovej zbrane sa ani nezačal. Túto tézu na samite G7 spochybnil jej nadriadený, prezident Donald Trump. „Je mi jedno, čo povedala, myslím si, že sú veľmi blízko k tomu, aby ich mali,“ vyhlásil s odkazom na jadrové zbrane.
Ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) neodhalila existenciu zbrojného programu, pričom pripomenula stálu prítomnosť inšpektorov v zariadeniach Natanz a Fordú.
Nedávne navýšenie miery rádioaktívneho izotopu však podľa odborníkov znamená, že sa Irán stal „hraničným“ štátom (threshold state). Ide o štát s potrebnými technickými znalosťami a jadrovou kapacitou na výrobu jadrovej zbrane – ktorý by ju mohol začať kedykoľvek vyvíjať.
Vo štvrtok 12. júna MAAE oznámila, že Teherán poslednou fázou obohatenia uránu porušil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Rada guvernérov agentúry v správe avizovala, že môže podať podnet Bezpečnostnej rade OSN, ktorá by začala rozhodovať o sankciách.
Išlo tiež o prvé varovanie za posledných 20 rokov – teda od obdobia, keď Teherán skutočne začal rozvíjať svoj vojenský jadrový program. V roku 2003 sa však tieto práce podľa amerických spravodajských služieb zastavili, a to práve v dôsledku vydania náboženského výroku ajatolláha Alího Chameneího. Ten rozhodol, že existencia jadrovej bomby „narúša štruktúru Stvorenia“, ktoré je dielom Alaha – a preto je proti islamu.
„Atómová technológia sa líši od vývoja atómovej bomby… Nechceme atómovú bombu, sme dokonca proti chemickým zbraniam. Ani keď na nás útočil Irak chemickými zbraňami, nepokúšali sme sa chemické zbrane vyrobiť,“ pripomenul Chameneí v prejave z roku 2003. Najvyšší duchovný vodca Iránu vtedy varoval prezidenta Saddáma Husajna pred americkou inváziou.
Podobné presvedčenie vyjadril aj Chameneího predchodca Ruholláh Chomejní. Počas osemročnej iránsko-irackej vojny navrhovali Revolučné gardy vývoj jadrových i chemických zbraní. Revolučný vodca a najvyšší náboženský predstaviteľ Iránu oba návrhy odmietol.
Možnosti nukleárneho hedgingu
Ako však vysvetlil Chusrav Sajíh Isfahání, korešpondent think tanku Atlantická rada, „jedným zo zdrojov hrdosti šíitských moslimov je, že fatwy nie sú vo svojej podstate trvalé“. „Islamskí právnici môžu – a často to aj robia – interpretovať písmo ‚v súlade s potrebami doby‘. Počas histórie politického islamu používali šíitskí ajatolláhovia fatwy ako politický nástroj proti protivníkom,“ napísal.
To by znamenalo, že vodcovia Iránu by sa v ktoromkoľvek momente mohli rozhodnúť fatwu odvolať. Islamská republika je však jednou z najsankcionovanejších krajín a úplné embargo a izoláciu v dôsledku porušenia NPT by si pravdepodobne nemohli dovoliť riskovať.
Naproti tomu existuje prístup, ktorému sa Štandard nedávno venoval. Ide o teóriu nukleárneho „hedgingu“, keď krajina vyvíja kapacity pre skonštruovanie jadrovej zbrane bez toho, aby samotnú zbraň vyrobil. Túto doktrínu naznačil pre týždenník Die Zeit bezpečnostný analytik Fabian Hinz.
„Približuje sa tak čo najviac k prahu skutočného vývoja jadrových zbraní – ale bez toho, aby ho prekročil,“ spresnil analytik v otázke, či by Nemecko mohlo vyvinúť jadrovú zbraň po stiahnutí USA z Európy.
Teherán pravdepodobne rozvíja ten istý obranný koncept. Okrem obohacovania jadrového materiálu, ktorý je potenciálne použiteľný do hlavíc, vyvíja aj balistické rakety. Strely typu Šaháb či Fateh sú najmä krátkeho dosahu, Irán však má aj hypersonické rakety stredného dosahu Fattáh, ktorých rádius dosahuje 1 400 kilometrov.
Osobitnou kategóriou sú rakety Chorrámšáhr s dosahom dvetisíc kilometrov, pri ktorých existujú obavy, že by mohli po úpravách niesť jadrové hlavice. Pre takzvané špinavé bomby [zariadenia s jadrovým materiálom nedostatočnej čistoty, prispôsobené na zamorenie územia, pozn. red.] by tiež stačilo upraviť existujúce drony ako Šáhid, ktorý sa vo veľkej miere používa na rusko-ukrajinských bojiskách.
Tieto obavy však pre FT odmietla Kelsey Davenportová z Asociácie pre kontrolu zbrojenia. Irán už viac ako rok dosahuje hranicu „takmer nulového prelomenia“, čo znamená, že v prípade záujmu by mohol začať upravovať štiepny materiál do hlavíc v priebehu dní. Úprava nosičov je však podľa analytičky časovo i finančne náročnejšia.
„Samotný proces výroby zbraní, to je náročnejšie presne odhadnúť. Ale pravdepodobne by trvalo mesiace, možno až rok, kým by sa urán vhodný na výrobu zbraní upravil tak, aby sa zmestil do výbušného obalu, a potom by sa skutočne mohol dopraviť prostredníctvom rakety,“ vysvetlila s tým, že „neexistuje bezprostredná hrozba jadrovej bomby“.
Podľa MAAE tiež existuje riziko, že Teherán okrem verejne známych jadrových zariadení postavil aj utajené centrifúgy na obohacovanie uránu, o ktorých agentúra nevie. Iránski jadroví vedci – ktorí sa tiež stali terčom zatiaľ posledného izraelského útoku – by mohli zvýšiť čistotu uránu-235 počas niekoľkých týždňov.
„Irán vyrobil tisíce pokročilých centrifúg a MAAE nemá potuchy, kde sa všetky nachádzajú,“ povedal Vaez z Crisis Group. „Existuje teda reálna možnosť, že Irán v rámci svojich núdzových plánov vybudoval tajné zariadenia.“
Analytička Davenportová túto obavu podporila s tým, že akékoľvek tajné zariadenie by mohlo bez odhalenia „veľmi rýchlo“ obohatiť materiál na „weapons-grade“ úroveň. „Stačilo by, aby [takéto zariadenie] zostalo nelegálne niekoľko týždňov,“ varovala.
Obavy zo zvrhnutia režimu
Ako v apríli písal iránsky denník Tehran Times, islamská vláda odmieta ukončenie jadrového programu aj z prozaickejšieho dôvodu. Okrem spomínanej možnosti „hedgingu“, v dôsledku ktorej sú vnímaní ako obávaný nepriateľ, majú lídri Iránu na pamäti aj líbyjský scenár.
Na ten upozornil počas aprílovej návštevy Bieleho domu premiér Netanjahu, v Iráne to z pochopiteľných príčin okamžite vyvolalo obavy. Išlo totiž o dohodu z roku 2003 medzi vtedajším lídrom Muammarom Kaddáfím a štátmi NATO, najmä USA a Britániou, na základe ktorej sa „džamahírija“ vzdala svojho jadrového, chemického a raketového programu výmenou za zrušenie sankcií.
Hoci denník ubezpečil, že líbyjský scenár v Iráne nemožno zopakovať – najmä pre rozdiel v administratíve, ktorá bola v Líbyi na kmeňovom základe, zatiaľ čo v Iráne existujú ústavné inštitúcie –, vo vládnych kruhoch v Teheráne určite existujú obavy zo zmeny režimu zvonka.
Práve zmena režimu je to, k čomu pravdepodobne smerujú Netanjahuove kroky. Z tohto dôvodu tiež vyzýval Trumpa na spoločné akcie voči Iránu, hoci ten v apríli odmietol. Na rozdiel od plánovanej „zmeny“ však zásahy v Iraku, Líbyi, Sýrii či hociktorom ďalšom blízkovýchodnom štáte nastala „deštrukcia“ režimov.
Tomu sa snaží iránska vláda zabrániť, preto v zásade nič nebráni tomu, aby jadrovú zbraň vyrobil. Doterajší vývoj však naznačuje skôr odstrašovanie spomínaným „hedgingom“ než skutočnou výrobou jadrových hlavíc.
