Spojené štáty pritom napriek podobným akciám Tel Avivu označujú židovský štát termínom „strategický spojenec v regióne“ Blízkeho východu. Podobnému statusu sa od začiatku roka teší aj Katar, s ktorého ministrom zahraničia Mohamedom bin Abdarrahmánom al-Tháním rokoval jeho náprotivok Sergej Lavrov.
Šéfovia diplomacie Ruska a Kataru spoločne vyzvali na ukončenie akýchkoľvek vojenských akcií, ktoré by mohli ďalej destabilizovať región.
„Panovala všeobecná zhoda v tom, že je potrebné urýchlene sa vrátiť k politickému a diplomatickému procesu s cieľom vyriešiť všetky otázky medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránskou islamskou republikou na základe zásad Charty OSN a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ pripomenul Lavrovov rezort vo vyhlásení.
Iránske štátne médiá s odvolaním sa na Červený polmesiac [islamská verzia Červeného kríža, pozn. red.] vydali po útokoch bilanciu strát – až 201 zabitých a 747 zranených v 24 provinciách. Poslanec teheránskej mestskej rady novinárom oznámil, že pri útokoch zahynuli Chameneího zať a nevesta.
CIA: V prípade Chameneího zabitia by ho nahradili Revolučné gardy
V predvečer sobotňajších útokov USA a Izraela americká Ústredná spravodajská služba (CIA) dospela k záveru, že aj keby bol pri operácii zabitý najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí, nahradili by ho pravdepodobne tvrdí predstavitelia Islamských revolučných gárd.
Hodnotenia – vypracované v posledných dvoch týždňoch – sa vo všeobecnosti zaoberali tým, čo by sa mohlo stať v Iráne po zásahu USA a do akej miery by vojenská operácia mohla vyvolať zmenu režimu v islamskej republike, čo je teraz jasným cieľom Washingtonu.
Správy tajnej služby nekonštatovali žiadny scenár s istotou, uviedli pre agentúru Reuters dva zdroje CIA, ktoré hovorili pod podmienkou anonymity, aby mohli diskutovať o spravodajských záležitostiach.
Prezident Trump už niekoľko týždňov naznačoval, že Spojené štáty majú záujem o zmenu režimu, ale neposkytol žiadne podrobnosti o tom, kto by podľa Washingtonu mohol viesť krajinu. V sobotňajšom rannom videopríhovore opísal Teherán ako „teroristický režim“ a povzbudil iránsky ľud, aby prevzal vládu, pričom uviedol, že vojenské údery USA pripravia pôdu na povstanie.
Niektorí analytici však obratom varovali, že väčšinoví Peržania sa zoči-voči hrozbe zomknú a teokratickú vládu paradoxne upevnia.
Jadrový program nebol vojenský, USA ho aj tak kritizovali
Práve sankcie vyplývajúce z tejto zmluvy by na Teherán dopadli v prípade, že by skutočne začal rozvíjať vojenskú verziu svojho jadrového programu. Od roku 2003 však platí náboženský výnos (fatwa), ktorý vydal najvyšší vodca Alí Chameneí a ktorý odsudzuje existenciu jadrových zbraní ako „ohrozenia stvorenia“.
S Teheránom Moskva spolupracuje na rozvoji civilných jadrových kapacít, okrem tichej podpory obohacovania otvorene pomáhali so stavbou jadrovej elektrárne Búšehr na pobreží Perzského zálivu.
Tento jadrový program kritizoval prezident USA Donald Trump na návšteve vojenskej základne Corpus Christi v štáte Texas s poznámkou, že Irán „má predsa obrovské množstvá ropy, na čo je mu jadrová elektráreň“.
Irán už vykonal odvetu
Arakčí pre televíziu ABC News poznamenal, že v Kuvajte, Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii útočili iránske sily na americké zariadenia. „Vysvetlil som im, že nemáme v úmysle na nich útočiť, ale v skutočnosti útočíme na americké základne v rámci sebaobrany,“ povedal.
Ozrejmil, že vedenie krajiny v súčasnosti nekomunikuje so Spojenými štátmi. „Ak s nami chcú Američania hovoriť, vedia, ako ma môžu kontaktovať. Určite máme záujem o deeskaláciu,“ podotkol.
Britská agentúra pre námornú obchodnú dopravu, ktorá dlhodobo sleduje konflikty v Červenom mori, v sobotu oznámila, že dostala viacero správ od lodí operujúcich v Perzskom zálive, ktoré uvádzali, že ich informovali o uzavretí Hormuzského prielivu. Irán túto informáciu bezprostredne nepotvrdil.
Prieliv je najdôležitejšou trasou vývozu ropy na svete, pravidelne tadiaľ tankermi prechádza pätina celosvetovo obchodovaného objemu. Okrem Iránu týmto prielivom z Perzského zálivu do Arabského mora prevážajú surovinu Saudská Arábia, Irak aj Emiráty.
Deeskalácia, na ktorú vyzýval Arakčí, je tak čoraz menej pravdepodobná, hoci Hormuz uzavreli aj v polovici februára počas námorných cvičení, na ktorých sa zúčastnilo aj Rusko.
Pripomeňme, že aj prestrelky z júna minulého roka začal ako prvý Izrael. Aj vtedy, aj teraz sa však západní predstavitelia postavili na stranu židovského štátu a, naopak, vyzývajú Irán, aby „sa zdržal ďalšej eskalácie“.
Netanjahu sa opäť uchýlil k politizácii Biblie
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, najväčší podporovateľ amerického zapojenia na Blízkom východe, s Trumpom na pozadí útokov telefonoval a dohodli sa na ďalšom monitoringu situácie, oznámila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Tvrdo pravicový premiér Izraela sa podobne ako po útoku hnutia Hamas na juh židovského štátu zviditeľnil odvolávkami na Bibliu. Po začiatku izraelsko-palestínskej vojny 7. októbra 2023 okomentoval začínajúcu pozemnú operáciu vyhlásením o „zničení Amalekitov“, historického národa, ktorý podľa knihy Exodus bránil Izraelitom vo vstupe do zasľúbenej zeme.
„Pred 2500 rokmi sa v starovekej Perzii proti nám postavil tyran s rovnakým cieľom – úplne zničiť náš národ,“ povedal Netanjahu o príbehu, ktorý sa odohráva na území dnešného Iránu. „Aj dnes – na Purim – padol los a nakoniec padne aj tento zlý režim,“ dodal s odvolaním sa na blížiaci sa sviatok judaizmu.
Pasáž z knihy Deuteronómium, ktorú veriaci čítajú pred Purimom, prikazuje starovekým Izraelitom, aby si pamätali nevyprovokovaný útok národa Amalek, ktorý sa nachádzal na dnešnom Sinajskom polostrove, a aby „vymazali spomienku na Amaleka“, keď sa Izraeliti usadia v Kanaáne, vysvetlila korešpondentka televízie CNN Tal Šalevová.
Netanjahu a jeho radikálni ministri, ako Itamar Ben-Gvir či Bezalel Smotrič, často nazývajú protivníkov Izraela výrazom „Amalekiti“.
Sviatok Purim je najradostnejším obdobím židovského náboženského roka, tento rok trvá od 2. do 3. marca – v židovskom kalendári 14. adar. Podľa knihy Ester totiž rovnomenná kráľovná Perzie židovského pôvodu zachránila Izraelitov pred prenasledovaním a po ťahaní žrebov sa tí rozhodli pomstiť sa Peržanom.
(sab, reuters)
