Scenár „vysoké riziko – vysoká odmena“. Trump testuje hranice americkej moci

Operácia s vysokým rizikom a vysokou odmenou

Podľa amerického predstaviteľa, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, bol Trump informovaný, že plánovaná operácia predstavuje scenár „vysoké riziko – vysoká odmena“. Brífingy obsahovali otvorené hodnotenia možných následkov vrátane rozsiahlych amerických obetí, no zároveň poukazovali na potenciál generačného posunu v regióne v prospech záujmov USA.

Samotný prezident pri oznámení začiatku operácie pripustil možné straty. „Životy odvážnych amerických hrdinov môžu byť stratené. Ale nerobíme to teraz, robíme to pre budúcnosť a je to ušľachtilá misia,“ vyhlásil vo videohovore.

Operácia, ktorú pomenoval Pentagón špecifickým názvom, zahŕňala koordinované útoky USA a Izraela na viaceré ciele po celom Iráne. Teherán následne spustil odvetné útoky proti Izraelu a krajinám Perzského zálivu.

Varovania pred odvetou

Biely dom bol podľa druhého amerického predstaviteľa informovaný o viacerých konkrétnych rizikách. Išlo najmä o možnosť raketových útokov na americké základne v regióne, ktoré by mohli zahltiť systémy protivzdušnej obrany, ako aj o útoky iránskych spojencov proti americkým jednotkám v Iraku a Sýrii.

Napriek rozsiahlemu presunu amerických síl na Blízky východ existujú podľa zdrojov limity obranných systémov, ktoré boli do oblasti nasadené narýchlo. Plánovanie Pentagónu navyše nezaručuje jednoznačný výsledok konfliktu.

Odborníci upozorňujú, že eskalácia môže byť nepredvídateľná. Irán má podľa nich k dispozícii široké spektrum možností odvety – od balistických rakiet cez drony až po kybernetické útoky. „Irán má oveľa viac balistických rakiet schopných zasiahnuť americké základne, než majú USA záchytných striel. Niektoré zbrane sa cez obranu dostanú,“ uviedol bývalý vysoký predstaviteľ Pentagónu Daniel Shapiro.

Široké ambície Bieleho domu

Trump dal však jasne najavo, že jeho ciele presahujú jednorazový úder. Vyhlásil, že chce zničiť iránske rakety a raketový priemysel, oslabiť námorníctvo a zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane, čo Irán dlhodobo popiera. Zároveň vyzval iránske obyvateľstvo, aby zvrhlo svoju vládu.

V týždňoch pred operáciou nariadil prezident výrazné posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v regióne. Reuters už skôr informoval o prípravách na dlhodobejšiu kampaň proti Iránu, ktorá mala zahŕňať aj možné útoky na jednotlivých predstaviteľov režimu.

Izraelský zdroj naznačil, že medzi cieľmi mohli byť aj najvyšší predstavitelia vrátane ajatolláha Alího Chameneího a prezidenta Masúda Pezeškijána, výsledok však nie je známy.

Otázna budúcnosť regiónu

Analytici upozorňujú, že Trumpovo rozhodnutie predstavuje jeden z najrizikovejších krokov americkej zahraničnej politiky od invázie do Iraku v roku 2003. Zároveň podľa nich demonštruje rastúcu ochotu prezidenta podstupovať výrazné geopolitické riziká.

Výzva na zvrhnutie iránskeho režimu však podľa expertky Carnegieho nadácie Nicole Grajewskej naráža na realitu. „Iránska opozícia je roztrieštená. Nie je jasné, čo je obyvateľstvo ochotné urobiť, pokiaľ ide o povstanie,“ skonštatovala.

Iránske revolučné gardy medzitým vyhlásili, že odveta bude pokračovať, kým „nepriateľ nebude definitívne porazený“. Konflikt tak vstupuje do fázy, ktorej ďalší vývoj je ťažké predvídať a ktorá môže mať zásadné dôsledky pre celý región aj globálnu bezpečnosť.

(pmi)