Rovnako to pocíti infraštruktúra, keďže samosprávy s obmedzenými zdrojmi budú odkladať opravy ciest a mostov. Rozpočtová nerovnováha sa tak bude premietať do kvality verejných služieb.
V čom je problém
Jadrom problému sú príjmy. „Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku predstavuje výpadok daní a odvodov vo výške 0,5 percenta HDP, teda 766 miliónov eur,“ hodnotí rada s tým, že slabší výber DPH a daní z práce je priamym dôsledkom menej priaznivého ekonomického vývoja.
Spotreba domácností rastie pomalšie a nominálne mzdy nedosahujú dynamiku, s ktorou rozpočet rátal. Ak sú makroekonomické predpoklady optimistickejšie ako realita, rozpočet sa stáva krehkým dokumentom.
Na dôvod zhoršenia oproti januárovej prognóze ukazujú aj konkrétne faktory. Z celkových 186 miliónov eur tvorí 155 miliónov eur pokles daňových a odvodových príjmov. DPH je nižšia o 87 miliónov eur, korporátna daň (bez asignácie) o 86 miliónov eur. Je to dôsledok spresnených výsledkov roku 2025, ktoré sa prenášajú do roku 2026. Ostatné dane zaostávajú o 42 miliónov eur, najmä pre prehodnotenú ziskovosť bánk a nižší očakávaný výnos z bankového odvodu.
Ďalších 70 miliónov eur zhoršenia súvisí s hospodárením samospráv. Obce dosahujú o 114 miliónov eur slabší výsledok, ako sa pôvodne očakávalo, čo sa opiera o aktualizované údaje za rok 2025 a zvýšené výdavky spojené s volebným cyklom.
RRZ zároveň upozorňuje aj na vyššie výdavky na zdravotníctvo z dôvodu predpokladaného nenaplnenia deklarovaných úsporných opatrení. Tu si však musíme uvedomiť, že ak úspory existujú len na papieri, deficit sa nevyhnutne prehlbuje.
Pozitívny efekt vo výške 88 miliónov eur prináša lepšie hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. A to Železníc SR (+38 miliónov eur), dopravných podnikov (+37 miliónov eur), Environmentálneho fondu (+29 miliónov eur), príspevkových organizácií (+29 miliónov eur) či správneho fondu Sociálnej poisťovne (+17 miliónov eur). Ide však o korekcie, ktoré nemenia základný trend: príjmová strana zaostáva.
Rada pripomína ústavný rozmer dlhovej brzdy
Popri fiškálnych číslach existuje aj ústavný rozmer. Rozpočtová rada pripomína, že povinnosť Ficovho kabinetu požiadať o vyslovenie dôvery trvá už 100 dní. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ukladá vláde podať návrh na vyslovenie dôvery, ak dôjde k prekročeniu piateho sankčného pásma dlhovej brzdy. Dvojročná výnimka uplynula 21. novembra 2025. Odvtedy vláda nekonala.
Rada zdôrazňuje, že zmyslom a účelom tejto sankcie je, aby parlament potvrdil správnosť a adekvátnosť krokov, ktoré vláda na zníženie dlhu podnikla. Ide teda o mechanizmus spoločnej zodpovednosti. Hoci zákon nestanovuje konkrétnu lehotu, ústavná prax vychádza zo zásady konať bez zbytočného odkladu.
Politický spor o stav verejných financií
Na stav slovenskej ekonomiky upozornil nedávno v relácii Na telo expremiér a europoslanec za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor. Ten postavil kritiku vlády na tvrdení, že bez ekonomického rastu nemožno stabilizovať verejné financie. „Firmy postupne odchádzajú zo Slovenska pre nepriaznivé podnikateľské prostredie. Máme vysoké dane, vysoké odvody, byrokraciu,“ konštatoval.
Podľa neho vláda „dusí ekonomiku“ a zároveň očakáva vyšší výber daní, čo sa však nepotvrdzuje. Výber zaostal za prognózami o viac ako miliardu eur. Pripomína, že za pôsobenia súčasného ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) narástol dlh o 14 miliárd eur a že prognózovaný deficit 5,1 percenta v roku 2027 nie je konsolidáciou v pravom zmysle slova.
„Konsolidácia je, keď sa deficit znižuje, nie zvyšuje,“ zdôraznil. Riešenie vidí v úsporách na prevádzke štátu, obmedzení neefektívnych dotácií a v zastavení únikov v zdravotníctve.
Podobne kritický je aj poslanec KDH Jozef Hajko. „To, čo sa dnes deje, je ekonomický rozvrat tohto štátu,“ tvrdí a poukazuje na 657-miliónovú dieru v rozpočte. Podľa neho sa deficit medziročne zásadne nemení, no dlh narastá a už v budúcom roku sa môže priblížiť k 100 miliardám eur.
Hajko spochybňuje efektívnosť konsolidačných balíkov a kritiku konkretizuje tvrdením, že ak by prvé dva konsolidačné balíky boli nastavené riadne, nebolo by potrebné prijímať ďalšie. „A žiaľ, ten rozvrat sa začína u ministra financií,“ dodáva.
Konsolidácia a varovanie pred Green Dealom
Minister financií Ladislav Kamenický rámcuje súčasný stav verejných financií ako dôsledok rozhodnutí vlád Matoviča, Hegera a úradníckeho kabinetu Ľudovíta Ódora. Argumentačné jadro jeho stanoviska zverejneného na sociálnej sieti v reakcii na vystúpenie Ódora stojí na porovnaní. „Ja som pri odchode odovzdal verejné financie s deficitom na úrovni jedného percenta HDP a dlhom 48 percent, teda mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.“
Následné vlády podľa neho pravidlá rozpočtovej zodpovednosti fakticky ignorovali a dlh „vystrelili“ nad limity. Súčasnú konsolidáciu preto prezentuje ako nútenú reakciu na rozvrat verejných financií, nie ako politickú voľbu.
Druhú líniu kritiky smeruje voči opozícii, najmä Progresívnemu Slovensku a Ódorovi ako lídrovi jeho eurokandidátky. Tvrdí, že progresívna politika, ktorá je zosobnená Green Dealom, sankciami voči Rusku či odporom k jadru, oslabila konkurencieschopnosť EÚ, zvýšila ceny energií a poškodila otvorené ekonomiky, akou je Slovensko.
V tomto rámci spochybňuje aj návrhy na „adresnosť“ sociálnych opatrení, ktoré interpretuje ako potenciálne škrty v dôchodkoch. Kamenický tak buduje obraz opozície ako spoluzodpovednej za fiškálny aj energetický tlak, pričom súčasnú vládu stavia do pozície stabilizátora po období, ktoré označuje za éru rozpočtovej nezodpovednosti.
Pomôže nová automobilka verejným financiám?
Výhľad na rok 2027 pritom zostáva otvorený. Bez zásadnej konsolidácie môže deficit opäť atakovať hranicu piatich percent HDP, najmä ak sa politický cyklus stretne s rastúcimi nákladmi na obsluhu dlhu a dobiehaním výpadku európskych zdrojov.
V tomto kontexte sa často spomína spustenie výroby automobilky Volvo pri Košiciach ako potenciálny impulz – či už ide o nové pracovné miesta, vyššie daňové príjmy alebo exportný efekt. Môže ísť o významný rastový faktor, no sám osebe nenahradí systematickú rozpočtovú disciplínu.
Slovensko tak nestojí pred dramatickým kolapsom, ale pred rozhodnutím o smerovaní, ktoré si vyžaduje politickú odpoveď. Konsolidácia môže byť riadená a ústavne čistá. Alternatívou je korekcia vynútená okolnosťami. Rozdiel medzi týmito dvoma scenármi nie je technický, ale strategický.
