Odhalená kartelová dohoda, ktorá prebiehala medzi spoločnosťami Phoenix Zdravotnícke zásobovanie (predstavenstvo: Ľubica Kocianová, Tomáš Slechan a Juraj Daniš) a Transmedic Slovakia (konateľ Ivan Pohanka), sa týkala dodávok liekov pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Obe spoločnosti sa nezákonne dohodli, že budú manipulovať verejné obstarávania poisťovne tak, aby z nich mali spoločný prospech.
Verejné obstarávania Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa týkali dodávok a distribúcie kategorizovaných liekov do lekární, pričom išlo o lieky určené na liečbu neurologických, imunologických a zápalových ochorení, ale aj onkologických ochorení.
Obe spoločnosti svojím konaním účelovo predražovali celé obstarávania, čím spôsobili škodu nielen vo verejnom zdravotníctve, ale aj pacientom trpiacim rakovinou.
Nezákonná eliminácia konkurencie a nastavovanie cien
Pri zmanipulovanom verejnom obstarávaní totiž zdravotná poisťovňa musela uhrádzať za služby podstatne vyššie sumy ako pri riadnej súťaži, čo predstavuje vážny zásah do oblasti financovanej z verejného zdravotného poistenia.
Spoločnosti podľa Protimonopolného úradu svojím konaním eliminovali konkurenciu, a tým dokázali regulovať ceny tak, ako im to vyhovovalo. Nezákonné konanie prebiehalo spôsobom, že si podnikatelia vopred dohodli, kto vyhrá, respektíve komu pripadne verejné obstarávanie, a zdieľali si informácie o cenách a poradí počas elektronickej aukcie.
Spoločnosti si vzájomne kompenzovali zisky a straty z týchto verejných obstarávaní tak, aby ani jedna z nich nebola stratová pri predražených zákazkách. Za osobitne závažný prvok považoval Protimonopolný úrad fakt, že jeden zástupca Transmedicu sa nachádzal v priestoroch spoločnosti Phoenix počas elektronickej aukcie, aby uľahčoval komunikáciu.
Nezákonnú dohodu odhalil zamestnanec firmy
Táto kartelová dohoda trvala od decembra 2017 až do septembra 2020 a bola odhalená iba preto, že jeden zamestnanec spoločnosti sa rozhodol celú vec oznámiť z pozície whistleblowera a dodal potrebné dôkazy o nezákonnom konaní. Protimonopolný úrad zdôraznil, že ide o prvý takýto prípad v histórii inštitúcie, pričom časť konania bola ukončená na prvom stupni.
Celé okrádanie trpiacich pacientov bolo odhalené iba vďaka jednej osobe, ktorá urobila správnu vec. Tento prípad však odhalil nielen slabý dohľad štátnych orgánov nad podobným konaním, ktoré by pravdepodobne bez pomoci whistleblowera ďalej vysávalo financie z podvyživeného verejného zdravotníctva.
Odhalil aj nedostatočný spôsob postihu, aký pre podobné firmy pripravil zákonodarca.
Udelené sankcie sú zúfalo nepostačujúce
Protimonopolný úrad uložil spoločnosti Phoenix Zdravotnícke zásobovanie za nezákonnú kartelovú dohodu pokutu vo výške viac ako 7,5 milióna eur a zároveň jej uložil sankciu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní jedného roka.
Pôvodne bola udelená sankcia vo výške 10,8 milióna eur a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, no vzhľadom na skutočnosť, že sa spoločnosť ku konaniu priznala, úrad znížil pokutu o 30 percent.
Hoci sa udelená pokuta môže zdať ako enormne vysoká, pre spoločnosť ako Phoenix Zdravotnícke zásobovanie nejde o mimoriadne vysokú sumu. Podľa posledných údajov Finstatu mala totiž táto spoločnosť v roku 2024 tržby na úrovni 869 miliónov eur.
Pokutu udeľuje Protimonopolný úrad na základe zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom tá môže dosiahnuť výšku až 10 percent z celosvetového obratu za predchádzajúce účtovné obdobie za každé porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž.
Obratom sa rozumejú výnosy (širší pojem ako tržby) alebo akýkoľvek účtovný ekvivalent výnosov dosiahnutých z predaja tovaru a iné výnosy, ktoré súvisia s bežnou činnosťou podnikateľa po odpočítaní zliav a nepriamych daní.
Pri zohľadnení stoviek miliónov eur tržieb a mimoriadne trestuhodného konania – parazitovania na najslabších pacientoch trpiacich aj rakovinou – je udelená pokuta až smiešna. Zákon síce ukladá povinnosť úradu pri pokute zohľadniť aj povahu a závažnosť porušenia zákona, prípadne jeho dopad na trh a veľkosť relevantného trhu, no v tomto prípade sa dané ustanovenie pri udelenej sankcii zrejme neprejavuje.
Protimonopolný úrad hovorí o nezohľadnení absolútnej škody
Protimonopolný úrad hovorí minimálne o troch rokoch kartelovej dohody, pričom vôbec neprezentoval údaje, k akým sumám sa tieto spoločnosti svojím nezákonným konaním dostali, a teda či udelená pokuta zodpovedá aspoň sume, o ktorú sa nezákonne obohatili. Zákon totiž na tento scenár nijako nemyslí.
Predstavitelia Protimonopolného úradu, jeho podpredseda Peter Demčák a Jakub Zeman spolu s Jurajom Sýrnym z odboru kartelov, pritom špecificky uviedli, že „sankcia nezohľadňuje absolútnu škodu, ale vychádza z obratu“.
Sám úrad teda nepriamo priznal, že celková skutočná škoda nemusela byť sankciou pokrytá. Ak sa vezmú do úvahy posledné zverejnené údaje firmy z Finstatu (tržby 869 miliónov eur, pričom ide o užší pojem ako obrat), táto pokuta predstavuje približne 0,86 percenta z tržieb za rok 2024.
Pri tejto sume ťažko možno hovoriť o adekvátnom treste, a skutočnosť, že firma Phoenix Zdravotnícke zásobovanie môže už po jedinom roku opäť zarábať na verejných obstarávaniach, iba podčiarkuje nedostatočné a neodstrašujúce sankcie za mimoriadne závažný čin.
Smiešna pokuta pre finančný úpadok
Tento legislatívny nedostatok sa ešte výraznejšie ukázal pri firme Transmedic Slovakia. Tá totiž stihla „spadnúť“ do konkurzu, a preto po zohľadnení tejto finančnej situácie (firma sa ku konaniu nepriznala a podala odvolanie voči rozhodnutiu úradu) dostala neuveriteľne smiešnu pokutu vo výške viac ako 200-tisíc eur a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov.
Spoločnosť, ktorá sa k skutku nepriznala, dostala rádovo nižšiu pokutu práve pre svoju finančnú neschopnosť. Tá sa začala nápadne po tom, ako tržby firmy klesli v roku 2020 (po údajnom ukončení kartelovej dohody) z takmer 65 miliónov eur na 146 tisíc eur v roku 2021. V nasledujúcich rokoch firma nemala žiadne tržby a zisky boli záporné.
Reálny postih za spoločensky mimoriadne závažné konanie je pri firme Transmedic Slovakia nulový. Stihla sa zbaviť majetku a aj smiešnu pokutu štát nebude mať ako vymôcť.
To, samozrejme, nijako nebráni zodpovedným osobám, aby si založili nové firmy, ktoré sa budú rovnako venovať ožobračovaniu onkologických pacientov. Zákon na to totiž nijako nemyslí.
Ak kradnúť, tak v zdravotníctve
Celý prípad má svetlé, ale aj mimoriadne temné stránky.
Je potešujúce vidieť, že odvážny zamestnanec neváhal informovať úrady o rozkrádaní verejného zdravotníctva na úkor najzraniteľnejších pacientov a zabezpečiť k tomu aj dôkazy. Rovnako je potešujúci postup Protimonopolného úradu a jeho informovanie verejnosti.
Zarážajúce je, že dané dlhotrvajúce ochudobňovanie pacientov neodhalila ani poisťovňa, ani štát. Verejnosť sa musí pýtať, ako je vôbec možné, že pri dvoch firmách, ktoré opakovane vyhrávali verejné obstarávania v tej istej poisťovni, neboli identifikované žiadne podozrivé vzorce správania, a to ani pri umelom zvyšovaní cien, a nikto zo zodpovedných si nič nevšimol.
Skutočne závažné sú legislatívne medzery, ako ukázali výšky následne udelených pokút, ktoré nielenže nezohľadnili celkovú škodu, ale v kontexte tržieb firiem a ich následných finančných krokov pôsobili až žalostne nepostačujúco.
Závažná je aj skutočnosť, že osoby stojace za firmami môžu podobnú činnosť opakovať, pričom zákon na to nijako nemyslí. Ide pritom o prípad masívneho obohacovania sa na úkor zdravotníctva, ktoré je aj v dôsledku takýchto praktík v neuveriteľne zlom stave.
Odhalenie relatívne veľkých hráčov porušujúcich pravidlá na tom nič nezmenilo. Ani náhodou nemožno hovoriť o odstrašujúcom treste či o návrate finančných prostriedkov späť do zdravotníctva. Verejnosť naopak mohla vidieť nie príliš sofistikované zbavenie sa zodpovednosti pre medzery v zákone.
Ak bol v spoločnosti časťou politického spektra presadzovaný naratív, že „kradnúť sa oplatí“, tento prípad ukázal, že v zdravotníctve to platí stopercentne.