Zatýkanie čurillovcov zrejme súvisí s výpoveďou Slobodníka

Okrem uvedeného obvinenia čelia policajti Ján Čurilla, Pavol Ďurka a Branislav Dunčko aj obvineniu zo zneužívania právomoci. Obžalobu v tejto veci odmietol Mestský súd Bratislava I z dôvodu závažných pochybení v prípravnom konaní a porušenia práva na obhajobu. Ján Čurilla, Pavol Ďurka a prokurátor Michal Šúrek sú stíhaní aj v kauze takzvaného technického spisu.

Prepojenie akcie na výsluch Bernarda Slobodníka

V súčasnosti ešte nie sú známe podrobnosti o skutkovom základe obvinení v akcii Kajúcnik, no zadržané osoby (najmä Alžbeta Farkašová), ako aj názov akcie, dávajú mimoriadne silné signály, že celá akcia súvisí s nedávnou výpoveďou Bernarda Slobodníka o policajnej manipulácii s výpoveďami.

Pri verejnej obhajobe novely zákona týkajúcej sa úpravy kajúcnikov poukázal predseda vlády Robert Fico spolu s členom zboru poradcov a advokátom Marekom Parom na prípad kajúcnika Slobodníka. Slobodník sa totiž v januári 2026 priznal k závažným skutočnostiam, ktoré mohli ovplyvniť viaceré trestné konania.

Bernard Slobodník pred inšpekciou ako svedok v zápisnici (výpoveď zo dňa 9. januára 2026), ktorú má denník Štandard k dispozícii, uviedol, že v roku 2021 ho vyšetrovateľka Alžbeta Farkašová nikdy nevypočúvala (výsluch sa mal týkať kauzy Judáš), hoci to v následnej zápisnici o jeho výsluchu z tohto dňa uviedla. Naopak, vypovedal, že mu Farkašová v ten deň povedala, že naňho nemá čas.

Napriek tomu bola vyhotovená zápisnica o jeho výsluchu (z dňa, keď mal byť, ale nebol vypočutý), ktorú Farkašová následne zasielala policajtovi Róbertovi Magulovi. Slobodník však tvrdí, že si na žiadnu takúto svoju výpoveď nepamätá a že ide o „miš-maš“ jeho trestných oznámení, ktoré podával u Farkašovej a ktoré „akoby niekto preklopil do zápisnice“. Ani si nepamätá, že by takúto zápisnicu podpisoval.

Slobodník však dodal, že Farkašová mu pri jednej príležitosti dávala podpísať „päť alebo šesť zápisníc“, ktoré mechanicky podpísal. Špecificky dodal, že iba u vyšetrovateľky Farkašovej podpisoval „zápisnice, ktoré už boli predpripravené“.

Alžbeta Farkašová podľa vlastnej výpovede jeho sporný výsluch z roku 2021 raz poprela a inokedy si nespomínala, či ho vtedy vypočúvala.

Bernard Slobodník tak vypovedal v pozícii svedka (s povinnosťou vypovedať pravdu) o policajnej manipulácii so zápisnicami, ktoré ako svedok nikdy nevidel, iba ich podpisoval, a ktoré mali byť zmesou rôznych trestných oznámení namiesto jeho výpovedí.

Výsluch priamo súvisí s trestným stíhaním čurillovcov

Dané výsluchy pritom priamo súvisia s trestným stíhaním čurillovcov vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorej sa im kladie za vinu nezákonná manipulácia trestných konaní prostredníctvom takzvaného technického spisu č. 80 (nezákonne vedené výsluchy rôznych osôb).

Na základe týchto zistených skutočností podal advokát Marek Para, ktorý je v danej veci poškodeným, nielen návrh na doplnenie dokazovania na Úrad inšpekčnej služby, ale zároveň aj návrh na vznesenie obvinenia voči vyšetrovateľke Farkašovej a Bernardovi Slobodníkovi.

Návrh má denník Štandard k dispozícii a z jeho obsahu vyplýva, že advokát Para žiada vzniesť obvinenia voči Alžbete Farkašovej pre jej údajnú účasť na vyšetrovanom zločine obvinených čurillovcov, a to vo forme pomoci, medzi obvinenými figuruje aj prokurátor Michal Šúrek.

Advokát Para v návrhu uvádza, že práve Ján Čurilla mal inštruovať vyšetrovateľku Farkašovú, aby vykonala sporný výsluch Slobodníka, a dozorovým prokurátorom v celej veci bol Michal Šúrek.

Para v návrhu podrobne opisuje skutočnosti vyplývajúce zo súdnych spisov, ktoré majú podľa jeho názoru preukazovať, že trestné konanie v technickom spise bolo „vedené na vymyslenom základe a tvorilo procesnú platformu na vykonávanie takzvaných pracovných (neoficiálnych) úkonov“, pričom sa na tejto nezákonnej činnosti mali podieľať práve Čurilla, Farkašová a Šúrek.

Kroky policajtov a prokurátora mali pritom smerovať k tomu, aby výsluch Slobodníka prebehol bez účasti obhajcov obvineného Norberta Bödöra (zastupuje ho aj advokát Para), pretože týmto výsluchom sa mala preverovať výpoveď iného spolupracujúceho obvineného, Mariána Kučerku, v kauze Judáš. Keďže si policajti neboli istí, čo Slobodník povie k celej veci, chceli ho vypočuť „nanečisto“ a bez advokátov.

Silné indície kajúcnika a vyšetrovateľky Farkašovej

Slobodník následne pred vyšetrovateľom inšpekcie priznal, že Farkašová mu dávala podpisovať zápisnice o výsluchu bez toho, aby sa vôbec uskutočnil. Zápisnice boli vopred pripravené a Slobodník ani nevedel, čo presne obsahujú.

Všetky tieto skutočnosti naznačujú, že za súčasnou akciou a zadržaním čurillovcov bude s veľkou pravdepodobnosťou práve táto skutočnosť – výpoveď kajúcnika Slobodníka o nezákonných praktikách, ktoré mali slúžiť v kauze technického spisu.

V celom prípade figurujú mená obvinených a zadržaných policajtov Čurillu a Ďurku, vyšetrovateľky Farkašovej, ako aj prokurátora Šúreka, ktorých spája práve táto kauza.

Názov akcie Kajúcnik, ktorá vychádza práve z výpovede Slobodníka o policajných nezákonnostiach, hovorí sám za seba. Žiadne iné verejne známe trestné stíhania neobsahujú také silné indície ako práve vyšetrovanie vo veci nedávnej výpovede kajúcnika Slobodníka.

Zadržané boli, samozrejme, aj iné osoby, no nesmieme zabúdať, že všetky verejne prezentované trestné stíhania s mediálnymi označeniami, ako sú „technický spis“ či iné, sú mimoriadne komplikované a prepletené s mnohými ďalšími trestnými konaniami, v ktorých vystupuje množstvo postáv.

Relevantné odpovede v celej veci poskytnú orgány činné v trestnom konaní, no dovtedy sa výpoveď kajúcnika Slobodníka o policajnej manipulácii javí ako silný motív na spustenie celej akcie, pri ktorej boli zadržaní čurillovci a vyšetrovateľka Farkašová.