Vysvetlenie právoplatného zastavenia trestného stíhania vo veci vojenskej techniky zo strany krajského prokurátora Rastislava Remetu malo z pohľadu verejnosti viacero sporných bodov.
Pre rozpory týkajúce sa ústavnosti darovania techniky, výšky spôsobenej škody či záverov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) bol zvolaný Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, na ktorý boli pozvaní generálny prokurátor Maroš Žilinka a predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Výbor inicioval jeho predseda Richard Glück (Smer) a cieľom malo byť ozrejmenie daných skutočností (a zrejme aj akési porovnávanie záverov) zo strany čelných predstaviteľov prokuratúry aj Najvyššieho kontrolného úradu.
Opozícia označila zvolanie výboru k darovaniu techniky Ukrajine za „divadlo“ a v kontexte kompetencií brannobezpečnostného výboru v celej veci či samotného priebehu rokovania mala pravdu.
Žilinka vysvetľoval politikom pravidlá
Hneď v úvode dostal priestor na vyjadrenie generálny prokurátor Maroš Žilinka. Hneď v úvode vyhlásil, že to považuje za pokus politického orgánu zasahovať do činnosti prokuratúry a orgánov činných v trestnom konaní s tým, že výbor „nemá ústavnú kompetenciu kontrolovať konkrétne trestné veci ani predvolávať prokurátorov, s ktorých rozhodnutiami politici nesúhlasia“.
Snahu výboru otvárať túto tému označil Žilinka za „veľmi nebezpečnú a v demokratickom a právnom štáte za neakceptovateľnú“.
Generálny prokurátor tak politikom pripomenul, že nielenže nepôsobia ako dozorový orgán prokuratúry, ale zastavenie trestného stíhania zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave je predmetom prieskumu Generálnej prokuratúry SR, teda ide o „živú vec“.
Pre oba mimoriadne podstatné dôvody tak nemohol generálny prokurátor nijako bližšie vysvetľovať celú kauzu alebo odpovedať na otázky politikov. Ak by tak urobil, sám by porušil zákon. Žilinka na výbore vysvetlil, že je potrebné počkať na záver celej veci, keďže tá je predmetom prieskumu prokuratúry.
Žilinka politikom zdôraznil, že ak nesúhlasia so závermi vyšetrovateľa či prokurátora, právny poriadok pozná prostriedky nápravy, ktoré môžu byť využité v danom procese (sťažnosť alebo podnet na preskúmanie zákonnosti), no rozhodne medzi ne nepatrí predvolanie generálneho prokurátora na výbor s cieľom prezentovania faktov zo živej veci.
Po krátkom prejave a školení politikov v oblasti zákonných postupov generálny prokurátor opustil rokovanie výboru.
Kritika predsedu NKÚ a zverejňovanie utajených dokumentov
Členovia výboru žiadne zásadné zistenia nezískali ani od predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho. Ten na položené otázky týkajúce sa rozdielov v zistenej škode zo strany NKÚ a vyšetrovateľa polície (žiadna škoda nevznikla) reagoval slovami, že úrad nevyšetruje veci v trestnoprávnej rovine ani nemôže zasahovať do vyšetrovania prokuratúry.
Andrassy zdôraznil, že úlohou NKÚ nie je dozorovať či preverovať postupy prokuratúry, ale iba odstúpiť podozrenia z páchania trestnej činnosti na základe záverov kontroly, čo aj urobil. Ako si s tým poradia orgány činné v trestnom konaní, to už je mimo kompetencie úradu.
Predseda NKÚ politikom navyše ozrejmil, že úrad nemôže vykonávať akési „porovnávanie“ so závermi prokuratúry v tom zmysle, kto má vo svojich záveroch pravdu a kto nie. Andrassy rovnako ako Žilinka zdôraznil, že daný výbor ani nemá kompetencie nijako rozhodovať alebo prijímať akékoľvek závery v celej veci, aj keby k „porovnávaniu“ zistených skutočností došlo.
Andrassy pred členmi výboru však predniesol kritiku do ich radov, keďže politici údajne prezentovali na verejnosti utajované skutočnosti, ktoré im poskytol NKÚ. Takéto kroky považuje Andrassy za neakceptovateľné a za možné porušenie zákona.
Rovnako kriticky sa postavil k nečinnosti vládnych politikov, ktorí na jednej strane hovoria o neústavnosti darovania vojenskej techniky, no počas dvoch rokov vládnutia sa v tejto veci vôbec neunúvali obrátiť sa na Ústavný súd SR. Iba tento súd totiž môže rozhodnúť o tom, či bývalá vláda prekročila svoje právomoci alebo nie.
Otázky tajomníka Melichera je potrebné zodpovedať
Rokovanie výboru sa tak skončilo absolútnym fiaskom, keď členovia výboru chceli riešiť otázky, na ktoré nemali vôbec kompetencie (vrátane zasahovania do živej veci), nerozumeli kompetenciám inštitúcií, ktorých zástupcov si predvolali, a navyše sa prevalilo, že verejne ukazovali utajované dokumenty.
Nečinnosť pri otázke ústavnosti darovania stíhačiek je už len trpkou bodkou za celým „divadlom“.
Verejnosť má pritom v celej veci celkom oprávnene pochybnosti o tom, či skutočne nevznikla žiadna škoda a či všetky kroky bývalej vlády boli v súlade s právnym poriadkom.
V tomto smere položil na výbore trefné otázky štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher.
Tajomník sa pýtal, prečo sa polícia ani prokuratúra nijako nevyrovnali s právnymi analýzami (napríklad Univerzity Komenského) týkajúcimi sa ústavnosti darovania techniky, prečo neboli vypočutí kľúčoví členovia vlády (Matovič, Kollár, Sulík), ako je možné hovoriť o nulovej hodnote pri technike, za ktorú nám Únia poslala desiatky miliónov eur (z celkovej predpokladanej hodnoty v stovkách miliónov).
Otázky sa týkali aj skutočností vo veci technického stavu lietadiel, ktorý bol raz označovaný za katastrofálny, a inokedy zase dokázali stíhačky odletieť na Ukrajinu.
Na tieto, ale ani iné podstatné otázky nedostala verejnosť odpoveď a namiesto toho sa vinou neprofesionálnej prípravy dočkala iba uznesenia, v ktorom výbor konštatoval prerokovanie rozhodnutia o zastavení trestného stíhania v prípadoch súvisiacich s darovaním hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine.
Podstata problému v celej veci je pritom absencia uchopiteľných argumentov zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri ich rozhodovaní, o ktoré by sa verejnosť vedela oprieť. Písomné rozhodnutia s odôvodnením zo strany polície a prokuratúry by vniesli viac svetla do toho, ako vlastne prišli k svojim záverom o tom, že skutok nie je trestným činom a škoda nevznikla.
Tajnosti ministerstva o darovaní stíhačiek
Denník Štandard požiadal ministerstvo vnútra o sprístupnenie uznesenia o zastavení trestného stíhania v celej veci už v momente zverejnenia informácie, že polícia stíhanie zastavila. Od daného momentu prešlo takmer päť mesiacov, no ministerstvo odmietalo túto informáciu sprístupniť.
Dôvody odmietnutia informovať verejnosť o takej závažnej kauze boli bizarné. Hoci išlo o zastavenie trestného stíhania, ministerstvo tvrdilo, že sprístupnenie informácií by mohlo nielen ohroziť budúce trestné konanie v celej veci (ktoré neprebieha), ale dokonca je potrebné chrániť „osobné údaje fyzických osôb a bez ich súhlasu ich nemožno zverejniť“.
Ministerstvo nevedelo tieto údaje začierniť, pretože by vraj napriek tomuto kroku bolo možné zistiť totožnosť podozrivých osôb, hoci tá bola všeobecne verejne známa (exminister Jaroslav Naď a spol., ktorí opakovane verejne hovorili o výpovediach v tejto veci).
Po mimoriadne neštandardnom odôvodnení denník Štandard čakal ďalšie mesiace na to, ako sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (ako odvolací orgán) vyrovná s podaným rozkladom voči danému rozhodnutiu. V tomto smere dokonca muselo ministerstvo predložiť vec osobitnej rozkladovej komisii, keďže zrejme v prípade obyčajnej infožiadosti ide podľa jeho názoru o zvlášť zložitý právny spor.
Po mesiacoch čakania a posudzovania rozkladovej komisie minister vnútra rozhodol, že rozklad zamieta.
Minister Šutaj Eštok chce vysvetlenia, no rozhodol proti nim
Napriek značnému časovému odstupu minister vnútra nedospel k žiadnym novým zisteniam a iba mechanicky potvrdil predchádzajúce rozhodnutie svojho rezortu. Nevedno teda, prečo celé konanie trvalo tak dlho.
Šutaj Eštok v rozhodnutí špecificky píše, že vzhľadom na možný zásah do práv osôb (podozrivých v trestnom konaní) verejnosť nemôže vedieť, na základe čoho dospela polícia k záveru, že tieto osoby nič nespáchali. Následne dodal, že na zverejnenie celého uznesenia by bol potrebný súhlas dotknutých osôb (Naď a spol.), a ten nebol daný.
Takáto zvláštna a právne minimálne rozporná ochrana podozrivých vo veci darovania vojenskej techniky tak znemožnila verejnosti zistiť, ako presne policajt odôvodnil svoje rozhodnutie, že sa nič nestalo.
Rozhodnutie ministra Šutaja Eštoka je navyše je v priamom rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami o potrebe vysvetľovať.
Minister v statuse na sociálnej sieti tvrdil, že „ak prokuratúra tvrdí (tá iba potvrdila uznesenie polície), že pri darovaní vojenskej techniky Ukrajine nie je čo riešiť, musí jasne vysvetliť, ako je možné, že Najvyšší kontrolný úrad konštatoval závažné pochybenia. Bavíme sa o technike v hodnote takmer 700 miliónov“.
Šutaj Eštok tak na jednej strane volá po objektívnom vysvetľovaní smerom k verejnosti, no na druhej strane sám vlastným rozhodnutím odmietol zverejniť práve tieto informácie. Dôvod – ochrana podozrivých. Dokonca aj v čase, keď už ide o právoplatné rozhodnutie (potvrdené prokuratúrou) a žiadne iné trestné konania v tejto konkrétnej veci nie sú vedené.
Tento prístup ministra ukazuje verejnosti, ako vážne myslí svoje slová o „jasnom vysvetľovaní“.
Odborná fraška na brannobezpečnostnom výbore spolu s rozhodnutím ministra vnútra podčiarkuje, ako veľmi majú politici vládnej moci záujem o informovanie verejnosti v celej veci. V spoločensky mimoriadne závažnej veci ponúkajú namiesto objektívnych faktov skutočne iba divadlo.