Viktor Orbán v reakcii uviedol, že „ho žiadna smrteľná hrozba nemôže odradiť“ a že Maďarsko prelomí ropnú blokádu. K Zelenského odkazu dodal, že nebol adresovaný jemu osobne, ale Maďarsku, ktoré však podľa jeho slov nemožno vydierať. Maďarský premiér následne avizoval zastavenie tranzitných dodávok pre Ukrajinu ako odvetné opatrenie za Zelenského vyhrážky.

Maďarsko vo februári 2026 na zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci vetovalo 20. balík sankcií EÚ proti Rusku a zároveň zablokovalo poskytnutie miliardovej pôžičky Ukrajine.

Zastrašovanie zo strany Ukrajiny odsúdila aj Európska komisia, ktorá takéto vyjadrenia považuje za neprijateľné. Zástupca hlavného hovorcu Komisie Olof Gill dodal: „Ako Európska komisia máme jasno v tom, že takýto typ vyjadrovania nie je prijateľný. Proti členským štátom EÚ nesmú byť vyslovované vyhrážky.“

Rovnaký postoj zaujali aj predstavitelia vládnej moci na Slovensku, ktorí označili vyhrážky ukrajinského prezidenta za „neakceptovateľné“. Predseda vlády Robert Fico označil Zelenského odkaz za „hrubé vydieranie“ a niečo, čo musíme všetci odmietnuť – bez ohľadu na to, že na Ukrajine je vojna.

Ukrajina vydierala v súvislosti s ropovodom Družba aj v minulosti

Neakceptovateľné správanie Ukrajiny v súvislosti s ropovodom Družba a postojom Maďarska už mohla verejnosť vidieť aj v minulosti. Hlavným aktérom bol opäť prezident Zelenskyj, ktorý sa snažil Maďarsko vydierať pri vetovaní vstupu Ukrajiny do EÚ v septembri 2025.

Zelenskyj vtedy dal Maďarsku ultimátum – Ukrajina bude pokračovať v útokoch na ropovod Družba, ak Maďarsko neprestane vetovať jej vstup do EÚ. Ukrajinský prezident vyhlásil, že „existencia Družby závisí od postoja Maďarska“ k členstvu Ukrajiny v Európskej únii. Ukrajina totiž v tom čase opakovane útočila na ropovod Družba, ktorým z Ruska prúdila ropa do krajín EÚ, medzi ktoré patrilo okrem Maďarska aj Slovensko.

Už vtedy mohla verejnosť vidieť, akými metódami sa Ukrajina snaží dosiahnuť svoj vstup do európskeho spoločenstva – vydieraním a ničením kritickej energetickej infraštruktúry, ktorá bola kľúčová pre európske krajiny.

To sa dialo za situácie, keď celý západný svet vrátane EÚ pomáhal Ukrajine dodávkami zbraní, materiálov, technológií a financiami, bez ktorých by krajina napadnutá Ruskom pravdepodobne rýchlo vojnu prehrala.

Súčasné vyhrážky Volodymyra Zelenského maďarskému premiérovi už prekročili nielen únosnú mieru diplomacie, ale napĺňajú definíciu terorizmu z pohľadu medzinárodného práva.

Terorizmus z medzinárodnoprávneho hľadiska

Ukrajinský prezident chce dosiahnuť svoj politický cieľ (odblokovanie pôžičky pre Ukrajinu) tým, že „pošle adresu (premiéra Orbána) svojim ozbrojeným chlapcom, aby sa s ním porozprávali v ich vlastnom jazyku“.

Ide o celkom zrejmú a verejne prezentovanú hrozbu ozbrojenými zložkami voči najvyššiemu predstaviteľovi iného štátu, pri ktorej sa má zastrašená osoba rozhodnúť v prospech Zelenského, inak ju postihne „ozbrojená rozprava“ s Ukrajincami.

Deklarácia o opatreniach na odstránenie medzinárodného terorizmu z roku 1994 (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN) definuje terorizmus ako „trestné činy, ktoré sú zamýšľané alebo zosnované tak, aby vyvolali stav teroru medzi verejnosťou, skupinou osôb alebo konkrétnymi osobami za politickým (alebo iným) účelom“.

Totožné definície obsahujú aj iné medzinárodné dokumenty, ako Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu alebo kľúčové rezolúcie, ako Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (jej ustanovenia sú pre všetky členské štáty záväzné) a Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1566 (2004).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 vymedzuje terorizmus ako „útok (okrem iného) na život alebo fyzickú integritu osoby s cieľom vážne zastrašiť obyvateľstvo, neoprávnene donútiť vládu alebo medzinárodnú organizáciu, aby niečo konala alebo sa zdržala konania, alebo vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne zriadenie krajiny alebo medzinárodnej organizácie“.

Smernica špecificky hovorí o tom, že „vyhrážanie sa takýmto úmyselným konaním by sa tiež malo považovať za trestný čin terorizmu, ak na základe objektívnych skutočností možno konštatovať, že takáto hrozba bola vykonaná s ktorýmkoľvek z uvedených teroristických cieľov“.

Typickými znakmi terorizmu v medzinárodnom práve teda sú násilie alebo hrozba násilia, úmysel vyvolať strach, politický alebo ideologický cieľ a snaha ovplyvniť vládu alebo medzinárodnú organizáciu.

Prezident Zelenskyj by ropovod Družba neobnovil

Ukrajinský denník The Kyiv Independent pritom citoval prezidenta Zelenského, ktorý nepodporuje obnovenie ropovodu so slovami: „Úprimne povedané, neobnovil by som ho. To je môj postoj, pretože je to ruská ropa“, s dodatkom, že tento názor oznámil európskym lídrom a predstaviteľom EÚ.

Volodymyr Zelenskyj tak otvorene priznáva poškodzovanie cudzej krajiny zastavením dodávok ropy a naznačuje, že ak daná krajina nebude konať podľa jeho vôle, vynúti si to silou.

Zelenského vyhrážka napĺňa definičné znaky terorizmu podľa medzinárodných právnych noriem. Ukrajinského prezidenta aj pri cielenom poškodzovaní svojich spojencov samozrejme nemožno radiť medzi „typických“ predstaviteľov teroristických skupín, no rovnako sa nemožno vyhovárať na privieranie očí nad jeho slovami preto, že Ukrajina je obeťou ruskej agresie.

Je skôr na počudovanie, že o osude krajiny, ktorá bytostne závisí od zahraničnej pomoci, rozhoduje prezident s uplynutým mandátom, ktorý podkopáva nohy svojim spojencom.

Zelenskyj už verejne minimálne druhýkrát svetu ukázal, že ak mu nejaký štát nevyjde v ústrety, chce si jeho súčinnosť vynútiť vydieraním alebo zastrašovaním. Ide teda o konkrétny štýl politiky jedného človeka, ktorý neváha opakovane urážať a útočiť na svojich spojencov, bez ktorých by už bol dávno ukrytý niekde v exile v ich krajine.

Zosobnenie hrozby v podobe „dodania adresy“ ozbrojeným skupinám už hraničí s teroristickými myšlienkami. Pokiaľ bude človek s takýmito praktikami na čele Ukrajiny, krajina nemá čo hľadať v Európskej únii.