Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel označil Zelenského výroky voči Orbánovi za neprijateľné

Európska komisia považuje za neprijateľné vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána. V spore o ropovod Družba a blokovanie pôžičky EÚ pre Ukrajinu naznačil možnosť použitia vojakov.

V piatok to uviedol hovorca Komisie Olof Gill. „Ako Európska komisia máme jasno, že takýto typ vyjadrovania nie je prijateľný. Proti členským štátom EÚ nesmú byť vyslovované vyhrážky,“ povedal Gill. Dodal, že „štvavá rétorika“ zo všetkých strán sporu situácii nepomáha.

Komisia podľa neho zároveň hľadá možnosti, ako podporiť obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko. Zvažuje pritom aj prípadnú finančnú pomoc, bližšie podrobnosti však zatiaľ neposkytla.

Gill tiež uviedol, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová by mala o situácii rokovať so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer). Termín stretnutia zatiaľ nie je známy.

Spor súvisí s tým, že maďarský premiér Viktor Orbán blokuje 20. sankčný balík EÚ proti Rusku aj pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027. Vetovať ich chce dovtedy, kým sa neobnovia dodávky ropy cez ropovod Družba.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Litva varuje: Rusko posilňuje armádu pri hraniciach NATO

Rusko rozširuje svoje vojenské jednotky pri hraniciach s NATO a využíva vojnu na Ukrajine na získavanie bojových skúseností pre svoje sily. Vyplýva to z výročného hodnotenia bezpečnostných hrozieb litovskej spravodajskej služby, ktoré zverejnili v piatok.

Moskva by podľa správy mohla tieto jednotky po skončení vojny využiť ako základ pre prípadný konflikt s Alianciou. Litovská rozviedka zároveň upozornila, že ak by zrušili medzinárodné sankcie, Rusko by mohlo byť pripravené na „rozsiahly vojenský konflikt“ s NATO približne do šiestich rokov.

V takom prípade by ruská armáda mohla byť o 30 až 50 percent väčšia ako pred začiatkom invázie na Ukrajinu v roku 2022. Zároveň by podľa správy mala obnovené strategické zásoby zbraní a munície.

Spravodajská služba uvádza, že Rusko výrazne posilnilo vojenský priemysel aj vďaka podpore z Číny, čo Moskve pomohlo znížiť závislosť od západných technológií. Prebytočné zbrane po skončení vojny by podľa nej mohli predstavovať riziko pre globálnu bezpečnosť.

Litva, ktorá je členom NATO aj Európskej únie a susedí s Ruskom aj Bieloruskom, patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny.

Správa sa dotkla aj poškodenia energetických a telekomunikačných káblov v Baltskom mori od roku 2023. Podľa litovskej rozviedky však tieto incidenty pravdepodobne neboli úmyselné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Island chce referendum o obnovení rokovaní o vstupe do EÚ

Islandská vláda v piatok navrhla usporiadať 29. augusta referendum o obnovení rokovaní o vstupe do Európskej únie. Informovala o tom verejnoprávna televízia RÚV s odvolaním sa na ministerku zahraničných vecí Katrín Gunnarsdóttirovú.

Reykjavík v roku 2013 po štyroch rokoch rokovaní rozhovory o členstve v EÚ prerušil. V uplynulých rokoch však záujem ostrovnej krajiny o vstup do bloku opäť vzrástol, čo podľa prieskumov súvisí najmä s rastúcimi životnými nákladmi a vojnou na Ukrajine.

Otázku členstva v EÚ podľa správy viac otvorili aj opakované vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnosti anexie Grónska, ktoré sa nachádza medzi Islandom a Spojenými štátmi. Severoatlantická krajina má takmer 400-tisíc obyvateľov.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Eparchiálnym biskupom Bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach

Novým eparchiálnym biskupom Bratislavskej eparchie sa stal Milan Lach SJ, doterajší pomocný biskup. Vatikán v piatok oznámil, že pápež Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu biskupa Petra Rusnáka, ktorý vlani dovŕšil kánonický vek 75 rokov, a za jeho nástupcu vymenoval Lacha. Informoval o tom hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.

Lach sa stane druhým eparchiálnym biskupom v histórii relatívne mladej Bratislavskej eparchie. Slávnostná intronizácia sa uskutoční 21. marca v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave.

Milan Lach sa narodil 18. novembra 1973 v Kežmarku a vyrastal v obci Ľubica pri Kežmarku. V roku 1992 nastúpil do gréckokatolíckeho seminára v Prešove a neskôr vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Kňazskú vysviacku prijal v roku 2001 v Košiciach.

Pôsobil aj v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka v Košiciach a študoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Pápež František ho v roku 2013 vymenoval za pomocného biskupa Prešovskej archieparchie. Neskôr pôsobil ako biskup gréckokatolíckej eparchie Parma v USA a od roku 2023 bol pomocným biskupom Bratislavskej eparchie.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Brusel hľadá spôsob, ako obnoviť dodávky cez Družbu

Európska komisia skúma možnosti, ako podporiť obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba, vrátane možnej finančnej pomoci, uviedol v piatok jej hovorca.

„Môžem potvrdiť, že Komisia skúma možnosti podpory obnovenia dodávok ropy vrátane možnej finančnej podpory,“ povedal hovorca EÚ na pravidelnom dennom brífingu. Ďalšie podrobnosti neposkytol.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa má stretnúť so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer) a témou rozhovoru bude aj ropovod Družba, dodal hovorca. Zatiaľ však nie je jasné, kedy sa stretnutie uskutoční.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Pellegrini: Vláda stále nevysvetlila zlyhania pri COVID-19

Šieste výročie prvého prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku by malo byť podľa prezidenta Petra Pellegriniho pripomienkou, že ochrana zdravia musí byť pre štát najvyššou prioritou. Zároveň kritizoval, že vláda ani jej splnomocnenec doteraz nevysvetlili, kto zlyhal pri riadení pandémie a kde sa stali chyby.

„Nech je tento deň pripomienkou pre nás všetkých, že zdravie je pre ľudí najvyššou prioritou a pri jeho ochrane nesmie štát zlyhávať. Česť pamiatke všetkých, ktorí za pandémiu zaplatili tú najvyššiu cenu,“ uviedol prezident na sociálnej sieti.

Pellegrini pripomenul, že krátko po vypuknutí pandémie sa podľa neho riadenie krízy dostalo do chaosu. Tvrdí, že namiesto ochrany životov sa riešili spory medzi politikmi a Slovensko sa počas druhej a tretej vlny pandémie prepadlo z prvých miest na posledné. Počet obetí bol podľa neho vyšší než v štátoch, ktoré pri ochrane zdravia „neexperimentovali“.

Zdôraznil, že pozostalí po obetiach ani verejnosť dodnes nevedia, kde presne sa stali chyby. Preto považuje za negatívne, že vláda zatiaľ neposkytla jasné vysvetlenie zlyhaní.

Slovensko si 6. marca pripomína Deň obetí pandémie COVID-19. Prvý prípad nákazy potvrdili 6. marca 2020, prvé úmrtia o mesiac neskôr. Pandémia si na Slovensku vyžiadala viac ako 21-tisíc obetí.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.