Medzi takéto „dezinformácie a nenávistné prejavy“ na internete mali patriť vyjadrenia: „existujú iba dve pohlavia, deti nemôžu byť trans, musíme zastaviť sexualizáciu detí, myslím si, že trans ideológia je veľká hrozba rovnako ako korupcia“ alebo cielený misgendering (neoznačovanie trans ľudí ich preferovanými zámenami).

Americký dokument v súvislosti s touto cenzúrou uvádza aj príklad Slovenskej republiky pri voľbách v roku 2023, keď Komisia žiadala technologické platformy (Meta, Google a TikTok), aby reportovali, ako účinne bojovali proti nevhodným politickým názorom, ktoré sa týkali konzervatívnej časti obyvateľstva.

Rada vykresľovala Slovákov ako konšpirátorov

Práve v roku 2023 Európska komisia zorganizovala pre technologické platformy prezentáciu slovenského digitálneho regulátora – Rady pre mediálne služby. Rada, na čele s predsedníčkou Martou Danielovou, mala podľa dokumentu „udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov“.

Dokument uvádza, že Rada pre mediálne služby „dehonestovala vlastných obyvateľov, keď technologickým platformám tvrdila, že slovenská populácia má tendenciu prikláňať sa ku konšpiračným teóriám a falošným naratívom“.

Rada tak mala na pôde Európskej komisie počas prezentácie „vhodnej moderácie obsahu“ v online priestore pred technologickými gigantmi zosmiešňovať Slovákov ako konšpirátorov.

Denník Štandard požiadal Radu o vyjadrenie k otázkam, kto z prostredia Rady sa zúčastnil na daných stretnutiach, kto z Komisie bol na nich prítomný, aký bol obsah stretnutí, ale aj kto bola osoba alebo osoby, ktoré mali „očierňovať domáce obyvateľstvo tvrdeniami o príklone ku konšpiráciám“.

Položené otázky sa týkali aj témy, či činnosť Rady bola alebo je zameraná na potláčanie politických vyjadrení v online priestore pred volebným obdobím a aký obsah považuje Rada v tomto smere za nevhodný.

Rada pre mediálne služby poskytla pre denník Štandard odpovede prostredníctvom vedúcej komunikačného odboru Lucie Michelčíkovej.

Prieskumy ako základ pre nálepkovanie Slovákov

Vedúca komunikačného odboru uviedla, že „reprezentáciu na zasadnutiach Stálej pracovnej skupiny Kódexu postupov/správania proti šíreniu dezinformácií zabezpečovali spravidla zamestnanci vykonávajúci medzinárodnú agendu Rady, pričom ich účasť vyplýva z voľby externej reprezentácie Európskej skupiny regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), ktorú v roku 2024 nahradila Európska rada pre mediálne služby (EBMS)“.

Rada však potvrdila existenciu hanlivých vyjadrení jej zamestnancov na adresu Slovákov počas stretnutí s vysvetlením, že „citovaná veta zo správy Snemovne odkazuje na screenshot z prezentácie Rady pre mediálne služby, ktorý popisoval vtedajší stav vrátane referencie na výsledky v tom čase publikovaných relevantných prieskumov“.

Vysvetlenie o nálepkovaní Slovákov ako konšpirátorov na európskej pôde pri oficiálnej reprezentácii krajiny pred zahraničnými technologickými gigantmi teda spočíva v tom, že na to existovali „publikované relevantné prieskumy“.

Aké prieskumy, kto ich vykonal alebo na akej vzorke obyvateľstva, to už Rada nespomenula, no dodala, že „tieto prieskumy neboli realizované Radou pre mediálne služby“.

Doposiaľ anonymné prieskumy verejnej mienky, ktoré však nikdy neodrážajú objektívny stav, ale iba momentálne pocity spoločnosti, teda stačili zamestnancom Rady na to, aby neváhali očierňovať svojich spoluobčanov.

Mená konkrétnych zamestnancov Rada odmieta zverejniť

Vedúca komunikačného odboru poprela, že by činnosť Rady bola alebo je zameraná na potláčanie politických vyjadrení v online priestore alebo aby spolupracovala s Komisiou na takýchto aktivitách.

Dané tvrdenie je tak v priamom rozpore s tvrdením o cenzúre z americkej správy, a nie je teda ani zrejmé, čo konkrétne vlastne Rada s Komisiou odporúčali „regulovať“ veľkým platformám. Rovnako nie je zrejmé, prečo by teda zamestnanci Rady mali potrebu prezentovať Slovákov ako „konšpiračný národ“ s odkazom na to, že to vyplýva z nejakých prieskumov.

Mená konkrétnych zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na danej prezentácii, odmietla Rada zverejniť s vysvetlením, že „Rada pre mediálne služby mená konkrétnych zamestnancov pre iné ako pracovné účely neposkytuje“.

Na otázku denníka Štandard, či daní zamestnanci ešte pracujú v Rade, Lucia Michelčíková odmietla odpovedať. Z daného možno vyvodiť záver (hodnotiaci úsudok autora), že tieto osoby sú stále zamestnané v Rade. Pri opačných situáciách je totiž mimoriadne neštandardné, aby zodpovedné osoby odpovedali takýmto spôsobom, a jednoducho uviedli, že tieto osoby už v spoločnosti nepracujú.

Faktické informácie na základe prieskumov verejnej mienky

Vedúca komunikačného odboru Michelčíková na otázku denníka Štandard, či Rada považuje za vhodné, aby jej zamestnanec prezentoval takéto názory pri svojej pracovnej činnosti na medzinárodnej úrovni, prípadne či boli za dané správanie vyvodené nejaké dôsledky, odpovedala jedinou vetou.

Rada podľa vyjadrení Michelčíkovej „považuje za vhodné, aby na pracovných stretnutiach Stálej pracovnej skupiny Kódexu postupov/správania proti šíreniu dezinformácií prezentoval faktické informácie vychádzajúce z relevantných prieskumov“.

Digitálny regulátor tak nielenže potvrdil, že jeho reprezentácia na stretnutí s Komisiou očierňovala národ, ale dokonca je to „vhodné“, lebo tak určili akési prieskumy. Za skutočne úsmevné možno považovať, že závery prieskumov považuje Rada za „faktické informácie“.

Zákon o mediálnych službách pritom ukladá povinnosť regulátorovi „konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.“ Prieskumy verejnej mienky nemožno v žiadnom prípade považovať za objektívne a relevantné informácie, na základe ktorých Rada prezentovala svoje závery o Slovákov ako konšpirátoroch.

Tá istá Rada teda považuje na jednej strane za vhodné, aby takéto nálepkovanie obyvateľstva bolo zo strany štátnych zamestnancov prítomné, „lebo prieskumy povedali“, no na druhej strane odmieta zverejniť mená týchto odvážnych regulátorov.

Ak ide o prezentovanie „faktických informácií“, nie je zrejmé, prečo musia byť tieto osoby chránené rúškom anonymity, keď zásadným spôsobom formujú nazeranie na Slovensko na vysokej európskej úrovni.

Má takto vyzerať reprezentovanie štátneho orgánu?

Verejnosť si môže sama utvoriť názor, aké typy osôb takto prezentujú Slovenskú republiku na medzinárodnej úrovni a zároveň sa oháňajú konšpiráciami na všetky strany.

Skutočnosť, že títo anonymní zamestnanci očierňujú ľudí, ktorí sa skladajú na ich platy v štátnej správe, je zarážajúca.

Ako môže takýto orgán relevantne a objektívne regulovať obsah, ak sa nevie ani objektívne postaviť za svoje tvrdenia, prípadne aspoň doložiť „faktické prieskumy“, na základe ktorých mal potrebu ovplyvňovať verejnú mienku v online priestore?

Nesmieme pritom zabúdať na to, že americký dokument hovorí o cenzúre aj faktických informácií, ako je napríklad tvrdenie, že existujú iba dve pohlavia.

Ale možno aj v tomto prípade existujú nejaké „relevantné prieskumy“, ktoré hovoria o tom, že ide o konšpiráciu, a preto je potrebné takýto obsah potláčať. Verejnosť si opäť môže utvoriť sama názor, kto nazerá na svet týmto spôsobom a či ide o objektívne zhodnotenie stavu, alebo skôr o ideologické, a teda jediné správne vnímanie sveta.

Otázka, ktorú by si verejnosť mala položiť, je teda tá, či takéto osoby sú pri daných praktikách na správnom mieste v štátnej správe.

Aktualizované: Stanovisko predsedu Rady pre mediálne služby Michala Dzurjanina v plnom znení.

V článku, publikovanom 12. marca 2026, mal autor komentára vážiť formulácie s jasnou tendenciou generalizovania. Rada v žiadnom prípade nepotvrdila zistenia, že jej zamestnanci označovali Slovákov za konšpirátorov.

V odpovedi dostal informáciu, že kritizovaný výňatok z prezentácie Rady pre mediálne služby popisoval vtedajší stav, vrátane referencie na výsledky v tom čase publikovaných relevantných prieskumov. Ak ho zaujímalo, ktoré to boli, mohol poslať doplňujúce otázky, isto by dostal odpoveď.

Zamestnanci Kancelárie rady pri príprave prezentácie vychádzali z prieskumov Slovenskej akadémie vied, mimovládnej organizácie Globsec a neziskovej organizácie EU DisinfoLab.

V prvom rade konštatovanie, že v populácii sa vyskytuje nedôvera voči tradičným médiám a vláde a tendencie inklinovať ku konšpiračným teóriám a falošným správam, obzvlášť počas pandémie Covid-19 a vojny na Ukrajine, sa generálne nevzťahuje na všetkých Slovákov.

Zároveň však treba uznať, že správne pomenúva vtedajší reálny stav. Na tom nie je nič
hanlivé. Toto nie je chyba Rady pre mediálne služby, ale niekoho iného, kto ten stav
nedôvery spôsobil.

Iná stránka veci je zodpovednosť vtedajších zvolených členov rady za použitú prezentáciu. Rozhodne nie je správne napísať, že rada na čele s vtedajšou predsedníčkou mala „udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov“.

Agendu zabezpečovali zamestnanci Kancelárie rady; volení členovia rady boli o ich činnosti informovaní iba rámcovo. Jednotlivé výstupy a prezentácie však neschvaľovali, neoboznamovali sa s nimi, ani ich neiniciovali.

Táto agenda v plnom rozsahu patrila do pôsobnosti riaditeľa kancelárie, ktorého rada z tejto funkcie odvolala v januári tohto roka. Hovoriť však na základe jedného výňatku prezentácie o očierňovaní obyvateľov bez ďalšieho kontextu je veľmi nešťastné.

Napokon o aktivitách v súvislosti s agendou vyplývajúcou z pozície Rady pre mediálne služby v Stálej pracovnej skupine v rámci Kódexu proti dezinformáciám (vedenej Európskou komisiou) bola Rada aj verejnosť informovaná prostredníctvom výročných správ za roky  2022, 2023 a 2024, a na zasadnutiach v júli a decembri 2023 a septembri 2024.

Otázka na záver komentára, „či takéto osoby sú pri daných praktikách na správnom mieste v štátnej správe“, už nie je aktuálna, pretože súčasné zloženie rady sa od daného obdobia výrazne zmenilo a robí všetko preto, aby sa podobná situácia nezopakovala.

Michal Dzurjanin, predseda Rady pre mediálne služby