Justičný výbor Snemovne reprezentantov zverejnil dokument s názvom „Hrozby cudzej cenzúry (druhá časť): Desaťročná európska kampaň na cenzúru internetu a ako to poškodilo americký prejav v USA“. Rozsiahly dokument mapuje vyšetrovanie výboru týkajúce sa zahraničných snáh cenzurovať prejav v online priestore a ich dosah na americké záležitosti.
Dokument špecificky hovorí o Európskej komisii, ktorá prostredníctvom Aktu o digitálnych službách (DSA – nariadenie EÚ upravujúce podmienky poskytovania digitálnych služieb v online priestore) „zavádza globálnu cenzúru politického prejavu, humoru a satiry“. Obsahuje mapovanie vývoja „európskej cenzúry“ od roku 2015 až po rok 2025.
Európska cenzúra široko diskutovaných tém
Cenzúra sa pritom mala týkať mimoriadne diskutovaných tém, ako sú pandémia, masová migrácia, vojna na Ukrajine alebo transgender agenda.
Prostredníctvom Internetového fóra EÚ (založeného Komisiou v roku 2015) a spriaznených mimovládnych organizácií bola publikovaná príručka pre technologické spoločnosti, podľa ktorej mali „moderovať“ prejavy týkajúce sa „populistických prejavov, protieurópskeho a protielitárskeho obsahu, politickej satiry, protimigračného a islamofóbneho obsahu, ako aj obsahu namiereného proti LGBT obsahu a meme subkultúry“.
Komisia mala vyžadovať cenzúru aj prostredníctvom „dobrovoľného kódexu správania“, ktorý vypracovala v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ako HateAid alebo ActiveWatch, a ktorý mal potierať „nenávistné prejavy a dezinformácie“.
Komisia a mimovládky diskutovali o cenzurovaní volieb
Technologické platformy mali pod hrozbou pokút na základe DSA participovať na boji proti dezinformáciám, pričom tieto sa delili na niekoľko podskupín. Jednou z nich boli aj „volebné dezinformácie“.
Od roku 2023, keď DSA nadobudol účinnosť, Komisia podľa dokumentu tlačila na platformy, aby „cenzurovali národné voľby na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku, Moldavsku, Rumunsku a Írsku“. Rovnaká cenzúra sa mala v týchto štátoch týkať aj eurovolieb v júni 2024.
Tieto informácie vyšli najavo až potom, ako boli výboru predložené neverejné dokumenty na základe predvolania (subpoena), a ukazujú, ako „Európska komisia pravidelne vyvíjala tlak na platformy pred národnými voľbami v členských štátoch EÚ s cieľom znevýhodniť konzervatívne alebo populistické politické strany“.
Agendy a záznamy z neverejných stretnutí ukazujú, že Európska komisia pred voľbami pravidelne zvolávala stretnutia vnútroštátnych regulačných orgánov, ľavicových mimovládnych organizácií a platforiem, aby diskutovali o tom, ktoré politické názory by mali byť cenzurované.
Fakty ako nová forma dezinformácií
Európska komisia tiež pomáhala organizovať „systémy rýchlej reakcie“, v ktorých boli tretie strany schválené vládou splnomocnené podávať prioritné žiadosti o cenzúru, ktoré sa takmer výlučne zameriavali na opozíciu voči vládnucej strane.
Sociálna sieť TikTok Európskej komisii nahlásila, že pred voľbami do EÚ v roku 2024 cenzurovala viac ako 45-tisíc príspevkov s údajnými „dezinformáciami“, vrátane jasných politických prejavov na témy ako migrácia, klimatické zmeny, bezpečnosť a obrana či práva LGBTQ.
Medzi takéto dezinformácie a nenávistné prejavy na internete mali patriť vyjadrenia ako „existujú iba dve pohlavia, deti nemôžu byť trans, musíme zastaviť sexualizáciu detí, myslím si, že trans ideológia je veľká hrozba rovnako ako korupcia“ alebo cielený misgendering (neoznačovanie trans ľudí ich preferovanými zámenami).
Ovplyvňovanie volieb na Slovensku v roku 2023
Takto špecifická a cielená cenzúra sa podľa dokumentu týkala aj volieb na Slovensku v roku 2023, ktoré sú uvádzané ako „kľúčový príklad“, pretože vyššie spomínané vyjadrenia nie sú „dezinformácie“ ani „nenávistný prejav“ a boli častým predmetom politických diskusií, no napriek tomu pod jej tlakom platforma TikTok tieto vyjadrenia pred národnými voľbami do parlamentu na Slovensku cenzurovala.
Cenzúra bola zo strany Komisie dôsledne kontrolovaná. Dokument uvádza, že po slovenských voľbách v septembri 2023 požiadala platformy, aby podali správy o opatreniach prijatých na „zmiernenie údajných dezinformácií počas volieb“ – teda aby reportovali, ako účinne bojovali proti nevhodným politickým názorom, ktoré sa týkali konzervatívnej časti obyvateľstva.
Komisia informovala platformy, že bude klásť „veľký dôraz na ich aktualizácie o stave pripravenosti na voľby do Európskeho parlamentu v nadchádzajúcich mesiacoch“ – čo znamenalo, že chcela časté aktualizácie o dodatočných cenzúrnych opatreniach pred voľbami do EÚ.
Dokument spomína najmenej 29 stretnutí v priebehu troch rokov, ktoré sa týkali tém ako COVID-19, ruská invázia na Ukrajinu a kľúčové európske voľby, keď opakovane žiadala platformy, aby informovali, ako „cenzurujú údajnú dezinformáciu a misinformáciu.“ Komisia tým mala naznačovať, aby platformy zmenili svoje celosvetovo platné interné pravidlá týkajúce sa obsahu tak, ako jej to vyhovuje.
Rada pre mediálne služby očierňovala Slovákov
Európska komisia zorganizovala v roku 2023 pre technologické platformy prezentáciu slovenského digitálneho regulátora – Rady pre mediálne služby. Rada mala podľa dokumentu „udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov“.
Diať sa to malo tak, že platformám tvrdila, že „populácia má tendenciu prikláňať sa ku konšpiračným teóriám a nepravdivým naratívom“. Prezentácia Rady pritom špecificky odkazovala aj na „žiadosti v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami“, ktoré v júni 2023 adresovala spoločnostiam Meta, Google a TikTok.
Správa ďalej hovorí, že „slovenské voľby boli len úvodným dejstvom“. Medzi rokmi 2023 a 2025 Komisia komunikovala s platformami a tlačila na ne, aby agresívne cenzurovali obsah pred národnými voľbami v Moldavsku, Holandsku, Francúzsku, Írsku a Rumunsku.
Oveľa agresívnejšiu cenzúru mala vyžadovať pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024, keďže v nich hrozilo, že „posun moci zosadí architektov globálnej cenzúrnej kampane EÚ“.
Dokument Justičného výboru Snemovne reprezentantov USA tak odhaľuje mimoriadne znepokojujúce správanie Komisie, ktorá sa za pomoci mimovládneho sektora postavila do roly európskeho vládcu určujúceho, o čom sa smie alebo nesmie diskutovať pred voľbami.
Cenzúra bez jedinej opory v práve
Problém pritom nie je iba v tom, že Komisia podľa dokumentu cenzurovala biologické fakty alebo tvrdenia, ktoré nie sú v žiadnom prípade dezinformáciami – čo iba naznačuje, že pod rôzne abstraktné pseudopojmy je možné skryť všetko, čo nevyhovuje aktuálnej vládnej moci v snahe potláčať nepohodlné názory.
Oveľa závažnejší problém je, že tak konala skryto a bez akejkoľvek opory v právnych normách. Musíme spomenúť, že tieto odhalenia boli výboru doručené až po právnych krokoch Snemovne reprezentantov – inak by sa o tejto dôvernej agende verejnosť nikdy nedozvedela.
Európska únia môže regulovať platformy prostredníctvom DSA. Vo svetle týchto zistení znie zvrhlo oficiálne vyjadrenie Únie, že Akt o digitálnych službách slúži na „posilnenie občanov tým, že posilní ochranu ich základných práv a dodá im viac kontroly a možností, ako sa navigovať v online priestore“.
Realita ukazuje, že DSA bol zrejme zneužitý na obmedzovanie základných práv (slobody prejavu, prístupu k informáciám a podobne) a posilnenie európskych elít v umlčiavaní ich politických odporcov na konzervatívnej strane práve s úmyslom neúmerne pretláčať progresívne agendy ako jediný správny názor.
Je prirodzené, že je potrebné regulovať obsah na sociálnych sieťach, no v žiadnom prípade nemožno pod reguláciu skryto umiestňovať politické prejavy alebo nespochybniteľné biologické fakty. Regulácia sa má týkať násilných aktov a inej trestnej činnosti, ktorá je vymedzená v trestných kódexoch.
Podobné zásahy zo strany vlády na sociálne siete pritom verejnosť mohla vidieť aj v USA, keď Mark Zuckerberg priznal cenzúru zo strany Bidenovej administratívy.
DSA neobsahuje záväzný výklad dezinformácie
Samotný DSA síce pracuje aj s pojmom „dezinformácia“, no iba vo všeobecnej rovine. Žiadne ustanovenie aktu ho však nijako nedefinuje. Vzhľadom na absenciu legálnej definície nemožno túto nahradiť nejakými dojmami a politickými ideológiami progresívnych elít v Bruseli a následne ju vyžadovať ako faktickú pravdu vo verejnom priestore – to nie je pluralita názorov, to je cesta k despotizmu.
Pojem dezinformácia je na európskej úrovni uvedený iba v dobrovoľnom Kódexe postupov pri šírení dezinformácií (EU Code of Practice on Disinformation) – teda nie je záväzný a legálne vymáhateľný.
Podľa Kódexu je dezinformáciou „preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá je kumulatívne vytváraná, prezentovaná a šírená za účelom hospodárskeho zisku alebo s cieľom úmyselne zavádzať verejnosť a môže spôsobiť verejnú ujmu, chápanú ako ohrozenie demokratických politických procesov a procesov tvorby politík, ako aj verejných statkov, akými sú ochrana zdravia občanov EÚ, životné prostredie alebo bezpečnosť“.
Ani podľa tejto dobrovoľnej definície nespadajú tvrdenia ako „existujú iba dve pohlavia“ alebo „musíme zastaviť sexualizáciu detí“ pod dezinformáciu, a preto Komisia nemala žiaden právny základ na to, aby cenzurovala podobný obsah.
Spomienka na ovplyvňovanie volieb Britániou v prospech PS
Komisia nemá žiadnu kompetenciu na to, aby pomocou skrytej cenzúry ovplyvňovala voľby v členských štátoch ani nikde vo svete. Neexistuje žiadna norma či zakladajúca zmluva, ktorá by oprávňovala európske orgány v akomkoľvek prípade zasahovať do priebehu volieb alebo ich ovplyvňovať skrytým či iným spôsobom.
Práve preto sa musela Komisia uchyľovať k takýmto skrytým a z politického hľadiska podvodným praktikám. Slovenská verejnosť pritom už videla podobné skryté zásahy zo strany britskej vlády, keď boli tajne dotovaní slovenskí progresívni influenceri, aby pretláčali vo voľbách Progresívne Slovensko.
Doposiaľ verejnosť nevie, kto všetko sa na tom podieľal a koľko za to títo ľudia dostali, nakoľko všetci zúčastnení to taja. Odhalenia v tomto smere priniesli nezávislí novinári po rokoch súdnych sporov, keďže progresívna manipulácia vo voľbách zo strany „influencerov“ nemala nikdy vyjsť na verejnosť.
To svedčí o tom, aké „šľachetné a demokratické“ úmysly majú títo ľudia. Zo strany Európskej komisie ide o rovnaký princíp. Politicky jej niekto nevyhovuje, a tak pod hrozbou pokút cez technologické platformy vykonáva skrytú manipuláciu obyvateľstva tak, aby nevhodné politické názory boli umlčané.