Lekári z iniciatívy Lekári nahlas konštatujú, že s početnými zdravotníckymi mýtmi sa stretávajú denne. A to nielen na sociálnych sieťach, ale aj pri rozhovoroch s pacientmi v ambulanciách.
Uvádzajú, že viac ako pätina ľudí si informácie o zdraví vôbec neoveruje a až 65 percent mladých Slovákov vo veku 25 až 34 rokov využíva ako hlavný zdroj informácií o zdraví internet.
Zdravotné mýty sú podľa názoru lekárov často príťažlivé preto, lebo ponúkajú jednoduché vysvetlenia zložitých problémov. Šíria sa rýchlo, a to najmä na sociálnych sieťach, kde sa často zdieľajú bez overovania.
Naopak, medicínske poznatky sú výsledkom dlhodobého výskumu, klinických štúdií a skúseností z praxe. Rozdiel medzi mýtom a vedeckým poznaním preto často spočíva v jedinom: v dôkazoch, konštatujú ľudia z iniciatívy Lekári nahlas a približujú niekoľko desiatok mýtov, ku ktorým ponúkajú odborný a vedecký pohľad. Každý z nich zdrojujú.
Cirhózu vôbec nemajú len alkoholici
Jedným z rozšírených presvedčení je, že pohárik tvrdého alkoholu po jedle pomáha tráveniu. Podľa medicínskych poznatkov je to však skôr spoločenský zvyk než zdravotné odporúčanie.
Alkohol totiž trávenie neurýchľuje. Naopak, môže spomaľovať vyprázdňovanie žalúdka, teda proces presunu potravy do čriev. Jedlo tak v žalúdku zostáva dlhšie, čo môže vyvolať pocit plnosti, nafukovania alebo diskomfortu. Pocit uvoľnenia, ktorý niektorí ľudia po poháriku pociťujú, súvisí najmä s účinkom alkoholu na nervový systém, nie s lepším trávením.
Podobne zjednodušený je aj názor, že cirhózu pečene majú len alkoholici a narkomani. Podľa lekárov však cirhóza pečene nevzniká výlučne u ľudí závislých od alkoholu alebo drog. V skutočnosti ide o konečné štádium dlhodobého poškodenia pečene, ktoré môže mať viacero príčin.
Okrem nadmerného pitia alkoholu patrí medzi časté príčiny napríklad chronická vírusová hepatitída typu B alebo C. Ochorenie môže vzniknúť aj v súvislosti s obezitou, cukrovkou či poruchami metabolizmu tukov. V niektorých prípadoch sú príčinou autoimunitné ochorenia alebo genetické poruchy.
Ďalšou falošnou nádejou sú komerčné produkty, ktoré sľubujú „očistu organizmu“ alebo detoxikáciu pečene. Podľa odborníkov však takáto predstava nezodpovedá realite.
Pečeň podľa ich slov nie je potrebné „detoxikovať“. Jej prirodzenou funkciou je nepretržite spracúvať a odstraňovať toxíny z tela a zdravá pečeň to dokáže sama bez špeciálnych kúr či doplnkov.
„Neexistujú dôkazy, že by detoxikačné diéty, očistné kúry alebo doplnky dokázali odstrániť toxíny z tela alebo zlepšiť funkciu pečene. Naopak, mnohé z týchto produktov nie sú regulované, nemajú preukázaný účinok a niektoré môžu pečeň dokonca poškodzovať,“ upozorňujú lekári.
Ako najlepšiu ochranu pečene odporúčajú dlhodobo vyváženú stravu, obmedzenie alkoholu a zdravý životný štýl.
Očkovanie ako centrum pochybností
Aj v nedávnej minulosti sa objavili špekulácie, že krv a transfúzne lieky od zaočkovaných ľudí nie sú bezpečné. Lekári zo širokého spektra pôsobnosti však argumentujú, že doterajšie odborné poznatky a dlhodobá transfúzna prax nepreukázali, že by krv alebo transfúzne lieky od zaočkovaných ľudí predstavovali zdravotné riziko.
„Očkovanie proti COVID-19 nemení vlastnosti krvi spôsobom, ktorý by mohol negatívne ovplyvniť príjemcu transfúzie. Zložky vakcín sa v tele rýchlo rozložia a neprenášajú sa darovanou krvou. Neexistujú dáta, ktoré by ukazovali vyšší výskyt komplikácií alebo nežiaducich účinkov po transfúziách od zaočkovaných osôb v porovnaní s neočkovanými,“ vysvetľujú s tým, že spomínané tvrdenia sú zavádzajúce.
Mýtom o očkovaní je aj presvedčenie, že môže spôsobovať neplodnosť či autizmus. Odborníci vravia, že doterajšie výskumy a rozsiahle populačné štúdie taktiež nepreukázali, že by očkovanie negatívne ovplyvňovalo plodnosť u žien alebo mužov.
„Táto téma sa opakovane skúmala aj u párov, ktoré sa aktívne snažili o počatie vrátane pacientov podstupujúcich asistovanú reprodukciu. Výsledky ukazujú, že miera úspešnosti otehotnenia je v prípade očkovaných i neočkovaných porovnateľná,“ ozrejmujú s tým, že zároveň platí, že niektoré infekčné ochorenia – vrátane covidu – môžu plodnosť dočasne zhoršiť. A to najmä u mužov, pri ktorých sa pozorovali zmeny v parametroch spermií po prekonaní ochorenia. Očkovanie pritom riziko týchto komplikácií znižuje.
Lekári pripomínajú, že tvrdenie o súvislosti medzi očkovaním a autizmom vzniklo na základe malej, metodicky chybnej štúdie z roku 1998, ktorá naznačovala prepojenie medzi vakcínou MMR a autizmom.
„Táto štúdia bola neskôr stiahnutá, jej autor mal preukázané konflikty záujmov a výsledky sa ukázali ako nepravdivé. Autor prišiel o lekársku licenciu. Odvtedy boli vykonané rozsiahle vedecké štúdie na miliónoch detí v rôznych krajinách, ktoré jednoznačne potvrdili, že medzi očkovaním a poruchami autistického spektra neexistuje príčinná súvislosť,“ konštatujú lekári.
Za mýtus považujú aj to, že skutočná imunita sa vytvára len tak, že človek chorobu prekoná, vírusu sa treba normálne vystaviť a očkovanie je zbytočné.
Imunita však podľa zdravotníkov môže vzniknúť po prekonaní infekcie aj po očkovaní. Rozdiel medzi týmito dvomi spôsobmi však nespočíva v tom, či je imunita „skutočná“, ale v miere rizika, ktoré so sebou jej získanie prináša.
„Pri prirodzenej nákaze sa imunitná odpoveď vytvára až po tom, ako organizmus prejde samotným ochorením, ktoré môže mať ťažký priebeh, viesť k hospitalizácii, dlhodobým zdravotným následkom alebo k úmrtiu. Závažnosť priebehu pritom nie je možné spoľahlivo predpovedať ani u mladých a dovtedy zdravých ľudí. Očkovanie funguje na rovnakom biologickom princípe imunitnej pamäte, no bez nutnosti prekonania samotnej choroby,“ vysvetľujú rozdiel.
Dopĺňajú, že vakcíny naštartujú imunitný systém kontrolovaným a bezpečným spôsobom tak, aby si organizmus vytvoril ochranné mechanizmy bez rizík spojených s plnohodnotnou infekciou.
Medzi niektorými ľuďmi prevláda názor, že chrípku dostanú aj po očkovaní proti chrípke. Lekári nahlas však vravia, že očkovanie proti chrípke nemôže spôsobiť chrípkové ochorenie, pretože vakcíny používané v injekčnej forme obsahujú neaktívne (inak povedané „mŕtve“) vírusy, ktoré sa nedokážu množiť a vyvolať chrípku v tele človeka.
„Ochranné protilátky sa vytvárajú približne dva až tri týždne po očkovaní. Takže ak sa človek stretne s vírusom skôr, môže ochorieť, ale nie pre vakcínu,“ dodávajú.
Nebezpečné žiarenie?
Pacienti sa často obávajú, či ich neohrozuje žiarenie pri CT vyšetreniach alebo mamografii. Ľudia z iniciatívy Lekári nahlas konštatujú, že dávka žiarenia pri týchto úkonoch je veľmi nízka. Často je dokonca porovnateľná s dávkami žiarenia, ktorým sme prirodzene vystavení aj v bežnom živote, napríklad pri pobyte na slnku.
„Riziko takéhoto žiarenia je v porovnaní s prínosom vyšetrení minimálne. CT a mamografia umožňujú včasné odhalenie rakoviny, často ešte v štádiu, keď sa dá ochorenie dobre liečiť. Práve vďaka týmto vyšetreniam sa každoročne podarí zachrániť tisíce životov,“ uvádzajú na svojej webovej platforme.
Dopĺňajú, že pri mobiloch, wi-fi a iných bezdrôtových technológiách sa používa neionizujúce elektromagnetické žiarenie, ktoré nemá dostatok energie na poškodenie DNA v bunkách, a navyše je úroveň tohto žiarenia veľmi nízka a prísne regulovaná.
Okrem spomenutých mýtov, ktoré vraj spôsobujú rakovinu, pacienti v posledných rokoch diskutujú aj o tom, že toto závažné ochorenie spôsobujú aj farby na vlasy, deodoranty a antiperspiranty.
Pri antiperspirantoch alebo deodorantoch sa najčastejšie spomína možná súvislosť s rakovinou prsníka pre obsah hliníkových zlúčenín. Táto obava podľa skúseností lekárov vychádza z hypotézy, že by sa určité množstvo hliníka mohlo vstrebávať cez kožu v podpazuší a ovplyvňovať prsné tkanivo.
„Dostupné vedecké štúdie túto hypotézu nepotvrdili a nepreukázali príčinnú súvislosť medzi používaním antiperspirantov či deodorandov a vznikom rakoviny prsníka. Rovnako aj moderné farby na vlasy majú dnes už prísne regulované zloženie a dostupné štúdie nepreukázali jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi ich bežným osobným používaním a vznikom rakoviny,“ ubezpečujú lekári.
Čo vraj stačí na liečbu rakoviny
Mýtus o zásaditej strave podľa lekárskej iniciatívy vychádza z tvrdenia, že zmenou stravovania možno ovplyvniť kyslosť organizmu, a tým aj vznik alebo liečbu rakoviny. Vravia, že ľudské telo si udržiava kyslosť krvi v úzkom a stabilnom rozmedzí samo a strava ju nedokáže významne meniť.
Zmena stravy preto nemôže ovplyvniť prostredie v tele spôsobom, ktorý by rakovinu liečil alebo zastavil jej priebeh. „Zdravá a vyvážená strava je dôležitá pre celkové zdravie, neexistujú však dôkazy, že by akákoľvek diéta, potravina, vitamín alebo výživový doplnok dokázali rakovinu liečiť, spomaliť alebo zabrániť jej návratu,“ spresňujú s tým, že takéto postupy nemôžu nahradiť odbornú onkologickú liečbu.